Spata

Spatha bol dlhý staroveký meč a súčasť rímskej uniformy od 1 stor. pred Kr.

História a tvar

Spathu používali už starovekí Gréci a Kelti, od ktorých ju prevzali Germáni a Rimania. Názov pochádza zo starogréckeho slova σπάθη (spáthe), ktoré znamenalo dlhý kov. Rimania tento meč prevzali od Galov pravdepodobne behom Caesarovych vojen v Gálií. Spočiatku ho používali iba pomocné zbory (Germáni, Galovia), no potom sa dostal aj do rímskej kavalérie, kde bol tento dlhý meč veľmi účinný. V pechote sa používal kratší Gladius. Rimania k Spathe pridali tradičnú rukoväť, používanú pre Gladius. Táto rukoväť perfektne sedela do ruky, na konci mala guľu. Rukoväte mohli byť drevené, kovové a aj slonovinové. V 3 stor. Spatha postupne nahrádza Gladius v pechote. Zatiaľ nie je úplne objasnené, prečo Rimania upustili od krátkeho meča.

Koncom 3 stor. sa úplne zmenila tradičná rímska uniforma a vyradilo sa mnoho zbroje, medzi nimi i Gladius. Spathu teraz používali všetci vojaci. Rukoväť sa viacmenej nezmenila, no pošva mala teraz tradičný neskororímsky spôsob uchytenia a neskororímske kruhové kovanie na jej konci. So Spathi sa vyvinul aj dlhší rímsky meč, Semispatha. Tradičnú rímsku Spathu prevzali germánske kmene a tak sa zachovala aj po páde impéria. Z nej sa vyvinuli tradičné stredoveké meče. Vo východnom (Byzantskom impériu) sa Spatha používala dlho, v niektorých prípadoch aj s tradičnou rukoväťou, ktorá sa v Európe nepoužívala. Avšak v Byzancí sa popri Spathe rozšírilo aj používanie tradičných byzantských šablí.

Názov Spatha sa začal používať pre všeobecné označenie meča. Tak tomu je aj dnes v moderných románskych a gréckych jazykoch, napr. po taliansky spada, španielsky espada, francúzsky épée, grécky σπάθη (spáthi).