Apalačské vrchy

	Apalačské vrchy; (Appalachian Mountains)
	Pohorie
	Roklina Linville v Severnej Karolíne.
Štát	USA, Kanada
Najvyšší bod	Mount Mitchell
- výška	2 037 m n. m.
Orogenéza/vrásnenie	Kaledónske vrásnenie
Perióda	Ordovik
	Rozsah Apalačských vrchov.
	Geografický portál

Apalačské vrchy (staršie Appalačské vrchy, Apalače, Appalače; angl. Appalachian Mountains, Appalachians, franc. Appalaches) sú rozsiahly horský systém vo východnej časti Severnej Ameriky. Pohorie sa nachádza prevažne z veľkej časti na území USA, ale zasahuje aj do juhovýchodnej Kanady. Vytvára 160 - 480 km širokú oblasť siahajúcu od ostrova Newfoundland asi 2 400 km juhozápadne do strednej Alabamy. Pohorie je rozdelené na systém hrebeňov, ktorých priemerná výška je okolo 900 m n. m. Najvyššou oblasťou je skupina okolo vrchu Mount Mitchell v Severnej Karolíne, najvyššieho vrchu celého pohoria, dosahujúceho výšku 2037 m n.m. Celé pohorie je husto zalesnené, vyskytujú sa tu ložiská uhlia, železnej rudy a rúd zinknu.

Počas prieskumu pobrežia Floridy v roku 1528 členovia Narváezovej expedície, v ktorej bol aj Álvar Núñez Cabeza de Vaca, objavili mesto pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorého názov bol Apalačen. Týmto menom potom pomenovali kmeň Apalačov, ako aj neďalekú Apalačskú zátoku a rieku Apalachicola. Slovo „Apalače“ sa začalo používať aj ako pomenovanie pohoria.

Geológia

Apalačské vrchy sú jedným z najstarších pohorí Severnej Ameriky. Vznikali počas viacerých fáz od prvohôr. Začiatkom prvohôr sa na území dnešných Apalačských vrchov vytvorilo niekoľko panví oceánu Iapetus, ktoré boli pred asi 440 - 480 miliónmi rokov počas ordoviku postihnutá orogenézou v dôsledku subdukcie oceánu Iapetus pod základ severoamerickej platne, ktorý vtedy tvoril Kanadský štít. Išlo o takomskú fázu kaledónskeho vrásnenia. Vývoj Apalačských vrchov ďalej pokračoval vo viacerých fázach kaledónskeho a hercýnskeho vrásnenia od konca prvohôr do druhohôr. Neskôr bola oblasť čiastočne vyzdvihnutá v kenozoiku.