Preskočiť na obsah

Protestantizmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu pokročilá úprava z mobilného zariadenia
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Protestant majority countries (2010).svg|náhľad|220x220bod|Krajiny s protestantskou väčšinou ([[2010]]) ]]
[[Súbor:Protestant majority countries (2010).svg|náhľad|220x220bod|Krajiny s protestantskou väčšinou ([[2010]]) ]]
'''Protestantizmus''' alebo '''protestantstvo''' (príslušník sa nazýva '''protestant''') je jedna z troch najväčších vetiev [[Kresťanstvo|kresťanstva]] (popri [[Katolícka cirkev|katolíctve]] a [[Pravoslávna cirkev|pravosláví]]), ktorá vznikla v [[16. storočie|16. storočí]] z [[Reformácia|európskej reformácie]]. Najrozšírenejšie druhy protestantizmu sú [[Luteránstvo|luteranizmus]] a [[kalvinizmus]].
'''Protestantizmus''' alebo '''protestantstvo''' (príslušník sa nazýva '''protestant''') je jedna z troch najväčších vetiev [[Kresťanstvo|kresťanstva]] (popri [[Katolícka cirkev|katolíctve]] a [[Pravoslávna cirkev|pravosláví]]), ktorá vznikla v [[16. storočie|16. storočí]] z [[Reformácia|európskej reformácie]].


== História ==
== História ==

Verzia z 09:25, 13. august 2023

Krajiny s protestantskou väčšinou (2010)

Protestantizmus alebo protestantstvo (príslušník sa nazýva protestant) je jedna z troch najväčších vetiev kresťanstva (popri katolíctve a pravosláví), ktorá vznikla v 16. storočí z európskej reformácie.

História

Pre bližšie informácie pozri Reformácia

Smery protestantizmu

Najdôležitejšie sú:

Niekedy k protestantom bývajú zaradzovaní i anglikáni.

Protestantské cirkvi na Slovensku

Regionálna skupina Juhovýchodná Európa Spoločenstva evanjelických cirkví v Európe

Dejiny pomenovania

Pomenovanie nevzniklo z dôvodu „protestovania voči niečomu“ ale odkazuje na podanie protestu (právnický termín označujúci odvolanie) voči záverom Špajerského ríšskeho snemu.

Roku 1529 sa na podnet cisára (Svätej rímskej ríše nemeckého národa) Karla V. zišiel v Špajeri (Speyer v Nemecku) ríšsky snem. Cisár vzniesol rezolútne požiadavky na skončenie politiky ústupkov voči luteránom, predovšetkým zrušenie pravidla Cuius regio, eius religio (Čie panstvo, toho náboženstvo) a dôsledné presadenie wormského ediktu (o. i. fyzická likvidácia Martina Luthera a jeho nasledovníkov). Reakciou bol rovnako silný protest 6 ríšskych kniežat (vrátane Jana Saského, Juraja Brandenbursko-Ansbachského a Filipa Hesenského „Veľkolepého“) a 14 ríšskych miest. Týmto protestom bol legitimizovaný odpor voči cisárskej autorite ako takej.

Tento príklad slúži na ilustráciu dôležitosti prepojenia svetskej a duchovnej moci počas reformácie.

Pozri aj

Referencie