Douglas DC-8

DC-8
Douglas DC-8-62 spoločnosti Scandinavian Airlines System počas letu
Typ	úzkotrupé prúdové dopravné lietadlo
Výrobca	Douglas Aircraft Company McDonnell Douglas
Prvý let	30. mája 1958
Zavedený	september 1959 (United Airlines a Delta Air Lines)
Charakter	v prevádzke už len ako VIP a cargo
Hlavný používateľ	Air Transport International Astar Air Cargo Johnsons Air
Výroba	1958 – 1972
Vyrobených	556
Letecký portál

Douglas DC-8 je štvormotorové prúdové dopravné lietadlo. Išlo o prvé prúdové lietadlo od spoločnosti Douglas Aircraft. Výroba prebiehala v rokoch 1958 až 1972; vyrobilo sa 556 kusov lietadiel tohto typu. Hlavnými používateľmi sú dnes Air Transport International, Astar Air Cargo a Johnsons Air.

Varianty

Rané modely

• DC-8 Series 10 – maximálna hmotnosť stúpla zo 120 ton na 123 ton. Pôvodne nieslo označenie DC-8A ale po nástupe DC-8 series 30 bolo preznačené.
• DC-8 series 20 – vysokovýkonné prúdové motory Pratt & Whitney JT4A-3 s ťahom 15,916 lbf (70,8 kN) zvýšili max. hmotnosť na 125 ton. Pôvodne nieslo označenie DC-8B, po nástupe DC-8 series 30 bolo preznačené.
• DC-8 Series 31 – Určený pre medzikontinentálne lety, s motormi JT4A-9 s ťahom 16,906 lbf (75,2 kN) stúpla max. hmotnosť na 136 ton.

Douglas DC-8-32 spoločnosti Pan Am na letisku Schiphol v Amsterdame, 1967

• DC-8 series 32 – bol podobný, ale max. hmotnosť stúpla na 140 ton.
• DC-8 series 33 – má prúdové motory JT4A-11 s ťahom 17,625 lbf (78,4 kN). Vztlakové klapky povoľovali uhol 1,5 stupňa čím sa zvýšila efektivita letu. Ďalej malo zosilnený podvozok a max. hmotnosť 143 ton.
• DC-8 series 40 – boli veľmi podobné ako series 30, ale mali výkonnejšie dvojprúdové motory Rolls-Royce Conway s ťahom 17,625 lbf (78,4 kN). Pre vyššiu efektivitu letu – menej hluku a menej spalín. Síce boli série 40 dobré, predalo sa ich málo.
• DC-8 series 41 a 42 – max. hmotnosť bola 140 alebo 143 ton.
• DC-8 series 43 – nový dizajn krídel zvýšil dolet o 8 percent, max. hmotnosť o 3 tony a priemernú rýchlosť o 10 uzlov (19 km/h).
• DC-8 series 50 – Veľa starších strojov bolo prestavaných na tento štandard.
• DC-8 series 51, 52, 53 – všetky mali motory JT3D-1 s ťahom 17,108 lbf (76,1 kN) alebo JT3D-3B s ťahom 18,120 lbf (80,6 kN) s rôznymi max. hmotnosťami: 126, 138 a 142 ton.
• DC-8 series 55 – opäť motor JT3D-3B z max. hmotnosťou 147 ton.
• DC-8 Jet Trader – Douglas vyrobil novú nákladnú verziu DC-8 založenú na series 50.

Séria Super 60

Douglas DC-8-55 spoločnosti Garuda Indonesian Airways na letisku Kai Tak v Hongkongu, 1967

• DC-8 series 61 – bolo navrhnuté s veľkou kapacitou a stredným doletom. Malo rovnaké krídla a konštrukciu ako series 53 a zmenšený dolet pre zvýšenie kapacity. Celkom bolo predaných 88 kusov.
  • Prvý let – 14. marca 1966
  • FAA certifikácia – 2. septembra 1966
  • Prvá dodávka – 26. januára 1967 (United Airlines)
  • Uvedenie do prevádzky – 25. februára 1967 (United Airlines)

Douglas DC-8-62 spoločnosti Scandinavian Airlines System (SAS) pristáva na letisku v Zürichu, apríl 1978

• DC-8 series 62 – motor JT3D-7 s ďalšími zmenami zvýšil aj dolet. Max. hmotnosť je 151 ton, kapacita 159 pasažierov a dolet 9 600 km.
  • Prvý let – 29. augusta 1966
  • FAA certifikácia – 27. apríla 1967
  • Prvá dodávka – 5. mája 1967 (Scandinavian Airlines System (SAS))
  • Uvedenie do prevádzky – 22. mája 1967 (Scandinavian Airlines System (SAS))
• DC-8 series 63 – je posledný variant tejto série, ktorá sa začala používať v júni 1968. Bola to kombinácia dlhého trupu z verzie -61 a aerodynamických zdokonalení, zvýšenej palivovej kapacity, a motora JT3D-7 zo -62. Max. vzletová hmotnosť je 159 ton a dolet je 7 600 km. Bolo vyrobených 107 kusov a zhruba polovica bola určená pre prevážanie nákladu.
  • Prvý let – 10. apríla 1967
  • FAA certifikácia – 30. júna 1967
  • Prvá dodávka – 15. júla 1967 (KLM)
  • Uvedenie do prevádzky – 27. júla 1967 (KLM)
  • Posledná dodávka – máj 1972 (Scandinavian Airlines System (SAS))

Douglas DC-8-73(F) spoločnosti Air Canada Cargo pristáva na letisku v Zürichu, máj 1985

Séria Super 70

• DC-8 series 72, 73 – boli priamočiarymi nástupníkmi -62, -63, motory JT3D boli nahradené dvojprúdovými motormi CFM56-2 s ťahom 22,144 lbf (98,5 kN).
• DC-8 series 71 – dosiahlo to isté, ale vyžadovalo podstatne viac modifikácií pretože -61 nemalo upravené krídla a premiestnené motory ako -62, -63. Max. vzletová hmotnosť bola rovnaká, ale bolo tu zmenšené užitočné zaťaženie, pretože motory boli trochu ťažšie.
• Všetky 3 modely boli certifikované v roku 1982.

Špecifikácie

Verzie	DC-8-32	DC-8-51	DC-8-54JT (-54CF)	DC-8-61	DC-8-63CF
Posádka	Traja
Užitočné zaťaženie	176 cestujúcich (economy) 124 cestujúcich (mixed)	144–179 cestujúcich (economy) 132 cestujúcich (mixed)	132 cestujúcich (mixed) 155–189 cestujúcich (economy) 8 paliet pre náklad + 63 cestujúcich (economy) 13 paliet pre náklad	200–212 cestujúcich (mixed) 251–269 cestujúcich (economy)	251–269 cestujúcich (economy) 200–212 cestujúcich (mixed)
Celková dĺžka	45,87 m			57,10 m
Rozpätie	43,41 m				45,24 m
Celková výška	13,21 m			13,11 m
Plocha krídel	257,4 m²				271,9 m²
Maximálna vzletová/pristávacia hmotnosť	140 600 kg	90 500 kg	108 862 kg		124 738 kg
Maximálna celková hmotnosť	140 614 kg	125 191 kg	142 882 kg	147 418 kg	161 025 kg
Pohonná jednotka (4×)	prúdový motor Pratt & Whitney JT4A-9, každý s ťahom 74,7 kN	dvojprúdový motor Pratt & Whitney JT3D-1 alebo JT3D-3, každý s ťahom 75,61/80,06 kN	dvojprúdový motor Pratt & Whitney JT3D-3B, každý s ťahom 80,06 kN		dvojprúdový motor Pratt & Whitney JT3D-7, každý s ťahom 84,51 kN
Maximálna cestovná rýchlosť	946 km/h		954 km/h	935 km/h	959 km/h
Dolet (prázdneho lietadla)	10 103 km	8 171 km	12 139 km	9 408 km	11 278 km
Cestovná výška letu	10 668 m				10 850 m
Kapacita paliva	88 579 litrov				91 891 litrov
Počet vyrobených kusov	43	30	15	78	53

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Douglas DC-8 na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Douglas DC-8

Letecký portál