Hrom: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Chýbali kilometre. Značky: vrátené vizuálny editor |
d Verzia používateľa 80.220.249.126 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 46.34.226.191 Značka: rollback |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Hrom''' je sprievodný [[Akustika|akustický]] jav [[blesk]]u. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie [[vzduch]]u zapríčinené vysokou [[Teplota|teplotou]] prechádzajúceho elektrického [[výboj]]a, ktorá môže dosahovať 8 až 33 000 °C. |
'''Hrom''' je sprievodný [[Akustika|akustický]] jav [[blesk]]u. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie [[vzduch]]u zapríčinené vysokou [[Teplota|teplotou]] prechádzajúceho elektrického [[výboj]]a, ktorá môže dosahovať 8 až 33 000 °C. |
||
Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť [[Búrka (meteorológia)|búrky]] a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie [[Rýchlosť zvuku|rýchlosťou šírenia zvuku]] vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd × 330 metrov = 1 |
Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť [[Búrka (meteorológia)|búrky]] a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie [[Rýchlosť zvuku|rýchlosťou šírenia zvuku]] vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd × 330 metrov = 1 650 metrov). |
||
Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre [[starovek]]é a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas ([[Starý zákon]]). |
Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre [[starovek]]é a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas ([[Starý zákon]]). |
||
Aktuálna revízia z 12:17, 12. máj 2022
Hrom je sprievodný akustický jav blesku. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie vzduchu zapríčinené vysokou teplotou prechádzajúceho elektrického výboja, ktorá môže dosahovať 8 až 33 000 °C.
Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť búrky a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie rýchlosťou šírenia zvuku vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd × 330 metrov = 1 650 metrov).
Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre staroveké a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas (Starý zákon).
- Indiáni ho považovali za bitie krídiel hromového vtáka.
- Germáni si ho vysvetľovali ako úder Thorovho kladiva mjölnira, ktorým zaháňal obrov.
- Číňania mali viacero predstáv. Smiech Nebies, nadprirodzené vírenie bubnov, hnev červenovlasých démonov, alebo hrmot kolies vozov prevážajúcich mŕtve duše po Nebesiach.
- Jednonohých bohov vládnucich hromu mali Aztékovia (Tezcatlipoca) i Mayovia (Hurakán).
- V starom Grécku vládol hromu aj blesku Zeus.
- Rímskym hromom a bleskom vládol Jupiter.
- U Slovanov to bol Perún (Parom).
- Japonci majú červeného boha Raidžina, zobrazovaného s ôsmimi bubnami.
