Jelša: Rozdiel medzi revíziami
kategória |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Skry7=áno| |
Skry7=áno| |
||
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| |
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| |
||
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny |
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| |
||
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny |
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| |
||
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny |
Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| |
||
Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae| |
|||
Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae| |
|||
Nadtrieda po slovensky=dvojklíčnolistové|Nadtrieda po latinsky=Dicotyledonopsida| |
|||
Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| |
|||
Podtrieda po slovensky= [[magnóliové]]|Podtrieda po latinsky=Magnoliidae| |
|||
Rad po slovensky= [[bukotvaré]]|Rad po latinsky=Fagales| |
Rad po slovensky= [[bukotvaré]]|Rad po latinsky=Fagales| |
||
Čeľaď po slovensky= [[brezovité]]|Čeľaď po latinsky=Betulaceae| |
Čeľaď po slovensky= [[brezovité]]|Čeľaď po latinsky=Betulaceae| |
||
Verzia z 18:47, 13. apríl 2022
| Jelša | |
 Jelša lepkavá. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Alnus Mill. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jelša (Alnus) je rod opadavých stromov alebo kríkov patriacich do čeľade brezovité (Betulaceae). Všeobecne sa nachádza na celom svete asi v 35 druhoch[1] .
Jelše rýchlo rastú, ale iba málokedy dosahujú veľkú výšku. Sú rozšírené najmä v miernom pásme severnej pologule, v Amerike zasahujú na juh až do Čile. Vysádzajú sa ako okrasné stromy a kríky do parkov a záhrad.
Jelša dosahuje výšku 20 – 25 m. V Európe rastie hlavne na mokrých územiach pozdĺž veľkých riek a jazier. Jej výnimočná schopnosť prežiť v znečistenom prostredí je využívaná pri zalesňovaní a rekultivácii priemyslových terénov. Jelša spolu s borievkou sa používa na údenie a taktiež na vytváranie údenárskeho preparátu.
Väčšina jelší má schopnosť obohacovať pôdu o dusík. Táto fixácia dusíka v pôde súvisí so symbiózou baktérií. Tie sa zhlukujú do hrčiek na koreňoch jelší a absorbujú zo vzduchu v pôde dusík. To pomáha stromom prežiť aj na málo úrodnej pôde.[2]
Jelšové drevo je veľmi žiadanou surovinou, hoci náročnejšou na spracovanie, v stolárskom priemysle. Každý predmet vyrobený z jelše je unikátom vďaka bohatstvu prírodných štruktúr letokruhov, uzlov a nepravidelnému presúvaniu jadra kmeňa v kompozícii s rôznorodosťou farieb - od svetlo zlatých, cez hlbokú, medovo oranžovú, až k tmavo hnedej.
Druhy
- jelša lepkavá (Alnus glutinosa), strom rastúci v celej Európe
- jelša zelená (Alnus viridis) zriedkakedy vyššia než 5 metrov
- jelša sivá (Alnus incana)
- jelša červená (Alnus rubra) je najvyšším druhom, rastie na západnom pobreží Severnej Ameriky a dosahuje výšku až 35 metrov
- ...
Referencie
- ↑ ARNO, Stephen; HAMMERLY, Ramona. Northwest Trees: Identifying and Understanding the Region's Native Trees. Seattle, WA : Mountaineers Books, 2007. ISBN 978-1-59485-041-7. S. 165.
- ↑ DIRR, Michael A.. Dirr's Encyclopedia of Trees and Shrubs. [s.l.] : Timber Press, 2011. 952 s. ISBN 978-0-88192-901-0. S. 79. (po anglicky)
Iné projekty
|
Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |