Preskočiť na obsah

Harfa: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
uprava
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Harpe.png|thumb|harfa]]
[[Súbor:Harpe.png|thumb|harfa]]
'''Harfa''' je strunový hudobný nástroj. Je to jeden z najstarších hudobných nástrojov. Nástroje podobné harfe sa prvýkrát objavili už v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] a [[Egypt]]e pred 5 000 rokmi. Má približne 20 - 38 strún
'''Harfa''' je strunový hudobný nástroj. Je to jeden z najstarších hudobných nástrojov. Nástroje podobné harfe sa prvýkrát objavili už v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] a [[Egypt]]e pred 5 000 rokmi. Má približne 20 – 38 strún


Tento článok je o hudobnom nástroji. Ďalšie významy sú uvedené na stránke Harfa (rozcestník) .
Tento článok je o hudobnom nástroji. Ďalšie významy sú uvedené na stránke Harfa (rozcestník).
{| class="wikitable"
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Harfa
! colspan="2" |Harfa
Riadok 32: Riadok 32:
| colspan="2" |Keltská harfa
| colspan="2" |Keltská harfa
|}
|}
'''Harfa''' je strunový hudobný nástroj , jedná sa o jeden z najstarších hudobných nástrojov vôbec. Harfy sa líšia od ostatných zložených chordofónov tým, že sú ich struny na rezonátor kolmé; napríklad gitara , husle či citera majú struny s rezonátorom rovnobežné.
'''Harfa''' je strunový hudobný nástroj, ide o jeden z najstarších hudobných nástrojov vôbec. Harfy sa líšia od ostatných zložených chordofónov tým, že sú ich struny na rezonátor kolmé; napríklad gitara, husle či citera majú struny s rezonátorom rovnobežné.


== Obsah ==
== História ==
Princíp harfy objavili ľudia najskôr už pri jednoduchom drnkaní na tetive luku. Nástroje podobné harfe sa objavujú v Egypte a Mezopotámii cca v roku 3000 pred Kr., tieto nástroje však ešte nemali stĺp. Na sever sa harfy dostali zásluhou Keltov, ktorí ju spoznali na Balkánskom polostrove v 3. storočí pred Kr.<ref>Antonín Modr: ''Hudobné nástroje'', Supraphon, Praha 1982, str. 52</ref> Zo Škótska a Írska, kde hru na tento nástroj pestovali bardovia, sa potom rozšírila do ostatnej Európe. V 12. až 14. storočí bola obľúbeným nástrojom trubadúrov a minnesängrova hra na ňu bola jednou z požiadaviek dvorského vzdelania. V stredoveku vedľa seba existovali harfy diatonicky ladené (so siedmimi tónmi v rozmedzí oktávy) a chromaticky ladené (s dvanástimi tónmi v rozmedzí oktávy). Nevýhodou diatonických hárf bola možnosť hrať iba v jednom móde (stupnici), nevýhodou chromatických bol príliš veľký počet strún.


Veľkým pokrokom bolo vynájdenie '''háčikovej harfy''' v 17. storočí v [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsku]] (Rakúsko) – struny bolo možné predladiť do požadovanej tóniny pripravenými háčikmi. Každá jednotlivá struna sa navyše mohla zvýšiť o poltón pritlačením prsta k malému podvalu umiestnenému na rezonančnej doske.<ref>Antonín Modr: ''Hudobné nástroje'', Supraphon, Praha 1982, str. 54</ref>
* 1História
* 2Stavba a technika hry
* 3Ďalšie typy harf
** 3.1Moderná pedálová harfa
* 4Referencie
* 5Literatúra
* 6Externé odkazy


== Stavba a technika hry ==
== História [ upraviť | upraviť zdroj ] ==
Princíp harfy objavili ľudia najskôr už pri jednoduchom drnkaní na tetive luku. Nástroje podobné harfe sa objavujú v Egypte a Mezopotámii cca v roku 3000 pred n.l., tieto nástroje však ešte nemali stĺp. Na sever sa harfy dostali zásluhou Keltov, ktorí ju spoznali na Balkánskom polostrove v 3. storočí pred n.l.. Zo Škótska a Írska, kde hru na tento nástroj pestovali bardovia, sa potom rozšírila do ostatnej Európe. V 12. až 14. storočí bola obľúbeným nástrojom trubadúrov a minnesängrova hra na ňu bola jednou z požiadaviek dvorského vzdelania. V stredoveku vedľa seba existovali harfy diatonicky ladené (so siedmimi tónmi v rozmedzí oktávy) a chromaticky ladené (s dvanástimi tónmi v rozmedzí oktávy). Nevýhodou diatonických hárf bola možnosť hrať iba v jednom móde (stupnici), nevýhodou chromatických bol príliš veľký počet strún.

Veľkým pokrokom bolo vynájdenie '''háčikovej harfy''' v 17. storočí v Tirolsku (mesto v Austrii) – struny bolo možné predladiť do požadovanej tóniny pripravenými háčikmi. Každá jednotlivá struna sa navyše mohla zvýšiť o poltón pritlačením prsta k malému podvalu umiestnenému na rezonančnej doske.

== Stavba a technika hry [ upraviť | upraviť zdroj ] ==
Harfistka pri hre
Harfistka pri hre
Moderná harfa je približne trojuholníkového tvaru, skladá sa z oporného stĺpu zakončeného ozdobnou hlavicou, krku v podobe ležatého S a rezonančnej skrine (z javorového dreva), ktorá sa zhora rozširuje. Na krku sa nachádzajú otáčavé terčíky, každý s dvoma oceľovými nástavcami (systém ''à fourchette'' , čiže vidličkový),  slúžiaci na preladenie strún.
Moderná harfa je približne trojuholníkového tvaru, skladá sa z oporného stĺpu zakončeného ozdobnou hlavicou, krku v podobe ležatého S a rezonančnej skrine (z javorového dreva), ktorá sa zhora rozširuje. Na krku sa nachádzajú otáčavé terčíky, každý s dvoma oceľovými nadstavcami (systém ''à fourchette'', čiže vidličkový)<ref>Antonín Modr: ''Hudobné nástroje'', Supraphon, Praha 1982, str. 57</ref>, slúžiaci na preladenie strún.


Nástroj pri hre spočíva medzi kolenami hráča a rezonančnou skriňou je naklonený k pravému ramenu hráča. Pravou rukou sa hrajú vyššie, ľavou nižšie tóny. Tradičné waleské alebo škótske harfy sa však pokladajú na ľavé rameno (hráč tak má nástroj nad srdcom). Na hru na harfe sa používajú všetky prsty s výnimkou malíčka , ktorý je pre hranie príliš krátky a slabý, jeho pohyby sú navyše horšie kontrolovateľné ako pohyby ostatných prstov.
Nástroj pri hre spočíva medzi kolenami hráča a rezonančnou skriňou je naklonený k pravému ramenu hráča. Pravou rukou sa hrajú vyššie, ľavou nižšie tóny. Tradičné waleské alebo škótske harfy sa však pokladajú na ľavé rameno (hráč tak má nástroj nad srdcom). Na hru na harfe sa používajú všetky prsty s výnimkou malíčka, ktorý je pre hranie príliš krátky a slabý, jeho pohyby sú navyše horšie kontrolovateľné ako pohyby ostatných prstov.


Koncertná harfa má typicky 47 strún, váži približne 36 kilogramov , na výšku meria 1,8 metra , na dĺžku 1,2 metra a na konci rezonátora je široká 55 cm. Ťah všetkých strún činí dokopy asi 10 000 Newtonov .
Koncertná harfa má typicky 47 strún, váži približne 36 kilogramov, na výšku meria 1,8 metra, na dĺžku 1,2 metra a na konci rezonátora je široká {{cm|55|m}}. Ťah všetkých strún činí dokopy asi 10 000 Newtonov.


== Ďalšie typy harf [ upraviť | upraviť zdroj ] ==
== Ďalšie typy hárf ==


* '''Keltská harfa''' – malá alebo stredná harfa používaná najmä pri folkovej hudbe. Je tiež obľúbená ako výukový nástroj, hráč sa na nej môže ľahšie naučiť základné zručnosti a potom prejde na koncertnú harfu. Keltská harfa má typicky 34 strún.
* '''Keltská harfa''' – malá alebo stredná harfa používaná najmä pri folkovej hudbe. Je tiež obľúbená ako výukový nástroj, hráč sa na nej môže ľahšie naučiť základné zručnosti a potom prejde na koncertnú harfu. Keltská harfa má typicky 34 strún.
* '''Clàrsach''' – typ harfy používanej predovšetkým v Škótsku a Írsku , je vyobrazená na írskom štátnom znaku a na írskych eurominciach .
* '''Clàrsach''' – typ harfy používanej predovšetkým v Škótsku a Írsku, je vyobrazená na írskom štátnom znaku a na írskych eurominciach.


Existujú tiež harfy, ktoré majú dva rady strún, čo umožňuje hranie špeciálnych zvukových efektov , napríklad rýchle opakovanie jedného tónu . Oba rady môžu ale tiež nemusia byť naladené v rovnakej tónine , často sa objavuje jeden rad ladený diatonicky a druhý chromaticky.
Existujú tiež harfy, ktoré majú dva rady strún, čo umožňuje hranie špeciálnych zvukových efektov, napríklad rýchle opakovanie jedného tónu. Oba rady môžu ale tiež nemusia byť naladené v rovnakej tónine, často sa objavuje jeden rad ladený diatonicky a druhý chromaticky.


=== Moderná pedálová harfa [ upraviť | upraviť zdroj ] ===
=== Moderná pedálová harfa ===
V prvej polovici 18. storočia bola vynájdená pedálová harfa, ktorej struny bolo možné preladiť zošliapnutím pedálov (sprvu piatich). Dodnes používaná sedempedálová harfa bola patentovaná v roku 1810 francúzskym nástrojárom Sébastienom Érardom .
V prvej polovici 18. storočia bola vynájdená pedálová harfa, ktorej struny bolo možné preladiť zošliapnutím pedálov (sprvu piatich). Dodnes používaná sedempedálová harfa bola patentovaná v roku 1810 francúzskym nástrojárom Sébastienom Érardom.


Moderná sedempedálová harfa má 47 strún, ktoré sú diatonicky ladené v ces dur.  Na chromatické zvyšovanie tónov slúži sedem pedálov, ktoré sú prepojené tiahlami v dutine stĺpu s otáčacím mechanizmom v krku; ku všetkým rovnomenným strunám patrí vždy jeden pedál (občas aj doplnkový ôsmy vydržiavací pedál). Pedále majú tri polohy, v hornej sa zvuk strún nemení. ''Jednoduchým'' zošliapnutím pedála sa zvuk struny zvýši o poltón (napr. z ces na c), ''dvojitým'' zošliapnutím o dva poltóny (napr. z ces na cis).
Moderná sedempedálová harfa má 47 strún, ktoré sú diatonicky ladené v ces dur.<ref>Ulrich Michels: Encyklopedický atlas hudby, Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2000, ISBN 80-7106-238-3, str. 45</ref> Na chromatické zvyšovanie tónov slúži sedem pedálov, ktoré sú prepojené tiahlami v dutine stĺpu s otáčacím mechanizmom v krku; ku všetkým rovnomenným strunám patrí vždy jeden pedál (občas aj doplnkový ôsmy vydržiavací pedál). Pedále majú tri polohy, v hornej sa zvuk strún nemení. ''Jednoduchým'' zošliapnutím pedála sa zvuk struny zvýši o poltón (napr. z ces na c), ''dvojitým'' zošliapnutím o dva poltóny (napr. z ces na cis).


Všetky struny ''ces'' sú pre lepšiu orientáciu nafarbené na červeno , všetky struny ''fes'' modro .
Všetky struny ''ces'' sú pre lepšiu orientáciu nafarbené na červeno, všetky struny ''fes'' modro.


Tabuľka nižšie ukazuje všetky možné polohy pedálov na harfe, ľavá noha ovláda 1., 2. a 3. pedál, pravá noha ovláda 4. až 7. pedál. Na fotografii sú zobrazené dva pedále v I. polohe.
Tabuľka nižšie ukazuje všetky možné polohy pedálov na harfe, ľavá noha ovláda 1., 2. a 3. pedál, pravá noha ovláda 4. až 7. pedál. Na fotografii sú zobrazené dva pedále v I. polohe.
Riadok 114: Riadok 104:
|}
|}


== Referencie [ upraviť | upraviť zdroj ] ==
== Referencie ==
{{Referencie}}

# ↑ Antonín Modr: ''Hudobné nástroje'' , Supraphon, Praha 1982, str. 52
# ↑ Antonín Modr: ''Hudobné nástroje'' , Supraphon, Praha 1982, str. 54
# ↑ Antonín Modr: ''Hudobné nástroje'' , Supraphon, Praha 1982, str. 57
# ↑ Ulrich Michels: ''Encyklopedický atlas hudby'' , Vydavateľstvo Ľudové noviny, Praha 2000, <nowiki>ISBN 80-7106-238-3</nowiki> , str.

== Literatúra [ upraviť | upraviť zdroj ] ==

* Jiří Kleňha ''Harfeníctvo v Čechách'' , Praha : Granit, 1998, <nowiki>ISBN 80-85805-69-3</nowiki> .

== Externé odkazy [ upraviť | upraviť zdroj ] ==

* Obrázky, zvuky či videá k téme harfa na Wikimedia Commons
* Slovníkové heslo harfa vo Wikislovníku
* harfy.cz

{| class="wikitable"
!Autoritné dáta
|
* BNE : XX530272
* BNF : cb11948112w (dáta)
* GND : 4129456-7
* LCCN : sh85058984
* MBI : f0a6e89d-b828-4b73-885d-8c1560e5e49a
* NDL : 00562971
|}
Portály : Hudba

Kategória :

* Drnkacie nástroje


== Literatúra ==
[http://maffet.sweb.cz/ Stránka venovaná harfám]
* Jiří Kleňha ''Harfeníctvo v Čechách'', Praha : Granit, 1998, <nowiki>ISBN 80-85805-69-3</nowiki>.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Harps|štítok=harfy}}.
{{Projekt|commons=Category:Harps|štítok=harfy}}.


== Zdroj ==
{{Hudobný výhonok}}
{{preklad|cs|Harfa}}


[[Kategória:Strunové nástroje]]
[[Kategória:Strunové nástroje]]
[[Kategória:Brnkacie nástroje]]

Verzia z 16:35, 4. apríl 2022

harfa

Harfa je strunový hudobný nástroj. Je to jeden z najstarších hudobných nástrojov. Nástroje podobné harfe sa prvýkrát objavili už v Mezopotámii a Egypte pred 5 000 rokmi. Má približne 20 – 38 strún

Tento článok je o hudobnom nástroji. Ďalšie významy sú uvedené na stránke Harfa (rozcestník).

Harfa
taliansky arpa

nemecky Harfe anglicky harp francúzsky harpe

Klasifikácia
Podľa orchestrálnej praxe :

Drnkacie nástroje

Podľa spôsobu vzniku tónu :

Chordofóny

Tónový rozsah
tónový rozsah pre modernú

pedálovú harfu

Príbuzné nástroje
Keltská harfa

Harfa je strunový hudobný nástroj, ide o jeden z najstarších hudobných nástrojov vôbec. Harfy sa líšia od ostatných zložených chordofónov tým, že sú ich struny na rezonátor kolmé; napríklad gitara, husle či citera majú struny s rezonátorom rovnobežné.

História

Princíp harfy objavili ľudia najskôr už pri jednoduchom drnkaní na tetive luku. Nástroje podobné harfe sa objavujú v Egypte a Mezopotámii cca v roku 3000 pred Kr., tieto nástroje však ešte nemali stĺp. Na sever sa harfy dostali zásluhou Keltov, ktorí ju spoznali na Balkánskom polostrove v 3. storočí pred Kr.[1] Zo Škótska a Írska, kde hru na tento nástroj pestovali bardovia, sa potom rozšírila do ostatnej Európe. V 12. až 14. storočí bola obľúbeným nástrojom trubadúrov a minnesängrova hra na ňu bola jednou z požiadaviek dvorského vzdelania. V stredoveku vedľa seba existovali harfy diatonicky ladené (so siedmimi tónmi v rozmedzí oktávy) a chromaticky ladené (s dvanástimi tónmi v rozmedzí oktávy). Nevýhodou diatonických hárf bola možnosť hrať iba v jednom móde (stupnici), nevýhodou chromatických bol príliš veľký počet strún.

Veľkým pokrokom bolo vynájdenie háčikovej harfy v 17. storočí v Tirolsku (Rakúsko) – struny bolo možné predladiť do požadovanej tóniny pripravenými háčikmi. Každá jednotlivá struna sa navyše mohla zvýšiť o poltón pritlačením prsta k malému podvalu umiestnenému na rezonančnej doske.[2]

Stavba a technika hry

Harfistka pri hre Moderná harfa je približne trojuholníkového tvaru, skladá sa z oporného stĺpu zakončeného ozdobnou hlavicou, krku v podobe ležatého S a rezonančnej skrine (z javorového dreva), ktorá sa zhora rozširuje. Na krku sa nachádzajú otáčavé terčíky, každý s dvoma oceľovými nadstavcami (systém à fourchette, čiže vidličkový)[3], slúžiaci na preladenie strún.

Nástroj pri hre spočíva medzi kolenami hráča a rezonančnou skriňou je naklonený k pravému ramenu hráča. Pravou rukou sa hrajú vyššie, ľavou nižšie tóny. Tradičné waleské alebo škótske harfy sa však pokladajú na ľavé rameno (hráč tak má nástroj nad srdcom). Na hru na harfe sa používajú všetky prsty s výnimkou malíčka, ktorý je pre hranie príliš krátky a slabý, jeho pohyby sú navyše horšie kontrolovateľné ako pohyby ostatných prstov.

Koncertná harfa má typicky 47 strún, váži približne 36 kilogramov, na výšku meria 1,8 metra, na dĺžku 1,2 metra a na konci rezonátora je široká 55 cm. Ťah všetkých strún činí dokopy asi 10 000 Newtonov.

Ďalšie typy hárf

  • Keltská harfa – malá alebo stredná harfa používaná najmä pri folkovej hudbe. Je tiež obľúbená ako výukový nástroj, hráč sa na nej môže ľahšie naučiť základné zručnosti a potom prejde na koncertnú harfu. Keltská harfa má typicky 34 strún.
  • Clàrsach – typ harfy používanej predovšetkým v Škótsku a Írsku, je vyobrazená na írskom štátnom znaku a na írskych eurominciach.

Existujú tiež harfy, ktoré majú dva rady strún, čo umožňuje hranie špeciálnych zvukových efektov, napríklad rýchle opakovanie jedného tónu. Oba rady môžu ale tiež nemusia byť naladené v rovnakej tónine, často sa objavuje jeden rad ladený diatonicky a druhý chromaticky.

Moderná pedálová harfa

V prvej polovici 18. storočia bola vynájdená pedálová harfa, ktorej struny bolo možné preladiť zošliapnutím pedálov (sprvu piatich). Dodnes používaná sedempedálová harfa bola patentovaná v roku 1810 francúzskym nástrojárom Sébastienom Érardom.

Moderná sedempedálová harfa má 47 strún, ktoré sú diatonicky ladené v ces dur.[4] Na chromatické zvyšovanie tónov slúži sedem pedálov, ktoré sú prepojené tiahlami v dutine stĺpu s otáčacím mechanizmom v krku; ku všetkým rovnomenným strunám patrí vždy jeden pedál (občas aj doplnkový ôsmy vydržiavací pedál). Pedále majú tri polohy, v hornej sa zvuk strún nemení. Jednoduchým zošliapnutím pedála sa zvuk struny zvýši o poltón (napr. z ces na c), dvojitým zošliapnutím o dva poltóny (napr. z ces na cis).

Všetky struny ces sú pre lepšiu orientáciu nafarbené na červeno, všetky struny fes modro.

Tabuľka nižšie ukazuje všetky možné polohy pedálov na harfe, ľavá noha ovláda 1., 2. a 3. pedál, pravá noha ovláda 4. až 7. pedál. Na fotografii sú zobrazené dva pedále v I. polohe.

Poloha Pedále
3. 2. 1. 4. 5. 6. 7.
I. Db Cb B Eb Fb Gb Ab
II. D C H E F G A
III. D# C# H# E# F# G# A#

Referencie

  1. Antonín Modr: Hudobné nástroje, Supraphon, Praha 1982, str. 52
  2. Antonín Modr: Hudobné nástroje, Supraphon, Praha 1982, str. 54
  3. Antonín Modr: Hudobné nástroje, Supraphon, Praha 1982, str. 57
  4. Ulrich Michels: Encyklopedický atlas hudby, Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2000, ISBN 80-7106-238-3, str. 45

Literatúra

  • Jiří Kleňha Harfeníctvo v Čechách, Praha : Granit, 1998, ISBN 80-85805-69-3.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému harfy.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Harfa na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).