Podnestersko (neuznaný štát): Rozdiel medzi revíziami
Aktualizácia údajov, doplnenie novej kategórie a nahratie nových fotografií Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky |
neencyklopedické, toto nie je turistický sprievodca |
||
| Riadok 64: | Riadok 64: | ||
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako [[Abcházsko]], [[Južné Osetsko]] a [[Náhorný Karabach]], hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime [[1991]]–[[1992]] prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Vojna sa skončila na mŕtvom bode, keďže moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny a žije tam asi 600 000 obyvateľov a dodnes nad ňou nemá vláda v [[Kišiňov]]e akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole existuje paralelne ďalšia vláda, mnohými považovaná za diktatúru. Vláda z [[Tiraspol]]u si vytvorila v Podnestersku vlastný štát, ktorý má prakticky všetko od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknutosti ich územia. Podnesterská vláda je ale úzko spätá s organizovaným zločinom, napr. minister pre štátnu bezpečnosť Vadim Anťufejev, je muž, ktorého hľadal [[Interpol]] za zločiny spáchané v [[Riga|Rige]] začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať sa prejavila napr. v roku [[2004]], keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v moldavčine. Najrozšírenejším jazykom je ruština. Po anglicky sa rozpráva veľmi málo. |
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako [[Abcházsko]], [[Južné Osetsko]] a [[Náhorný Karabach]], hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime [[1991]]–[[1992]] prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Vojna sa skončila na mŕtvom bode, keďže moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny a žije tam asi 600 000 obyvateľov a dodnes nad ňou nemá vláda v [[Kišiňov]]e akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole existuje paralelne ďalšia vláda, mnohými považovaná za diktatúru. Vláda z [[Tiraspol]]u si vytvorila v Podnestersku vlastný štát, ktorý má prakticky všetko od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknutosti ich územia. Podnesterská vláda je ale úzko spätá s organizovaným zločinom, napr. minister pre štátnu bezpečnosť Vadim Anťufejev, je muž, ktorého hľadal [[Interpol]] za zločiny spáchané v [[Riga|Rige]] začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať sa prejavila napr. v roku [[2004]], keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v moldavčine. Najrozšírenejším jazykom je ruština. Po anglicky sa rozpráva veľmi málo. |
||
[[Súbor:Vlajky Tiraspol.png|vľavo|náhľad|Vlajky separatistických území na hlavnom námestí]] |
[[Súbor:Vlajky Tiraspol.png|vľavo|náhľad|Vlajky separatistických území na hlavnom námestí]] |
||
Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 |
Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Najviac sa jej nachádza v severnej časti územia pri obci Kolbasna v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. Vojenské objekty ruskej armády sa nachádzajú aj v hlavnom meste - Tiraspole. Sú označené veľkým logom ruskej armády a je zakázané ich fotografovať. Väčšina zbraní prúdi do [[Abcházsko|Abcházska]] a [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] cez ukrajinskú [[Odesa|Odesu]]. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspolská vláda aj z pašovania [[ropa|ropy]], [[alkohol]]u, [[tabak]]u z a do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom drží [[Rusko]]. Jeho vojaci sa nachádzajú aj na hraničnom pásme rozdeľujúcom Podnestersko s Moldavskom. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
[[Súbor:Tiraspol bridge infantry vehicles.jpg| |
[[Súbor:Tiraspol bridge infantry vehicles.jpg|náhľad|Vojenské vozidlá v Tiraspole]] |
||
Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný. Podnestersko je totiž časť súčasného [[Moldavsko|Moldavska]], ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k [[Ukrajina|Ukrajine]] a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas komunizmu v Sovietskom zväze Moldavská sovietska socialistická republika rovnako ako mnoho iných sovietskych republík prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do pracovných táborov na [[Sibír]] alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v [[Kišiňov]]e a časťou obyvateľov Podnesterska (najmä po rusky hovoriacej menšiny Rusov a Ukrajincov) sa začal v rokoch [[1989]]–[[1990]] a týkal sa štátneho jazyka. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu (ktorá má latinskú abecedu), to však bol problém pre menšiny z Podnesterska hovoriace po rusky, ktoré používajú cyriliku, ale i pre [[Gagauzi|Gagauzov]] z južného Moldavska hovoriacich [[gagauzština|po gagauzsky]]. |
Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný. Podnestersko je totiž časť súčasného [[Moldavsko|Moldavska]], ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k [[Ukrajina|Ukrajine]] a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas komunizmu v Sovietskom zväze Moldavská sovietska socialistická republika rovnako ako mnoho iných sovietskych republík prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do pracovných táborov na [[Sibír]] alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v [[Kišiňov]]e a časťou obyvateľov Podnesterska (najmä po rusky hovoriacej menšiny Rusov a Ukrajincov) sa začal v rokoch [[1989]]–[[1990]] a týkal sa štátneho jazyka. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu (ktorá má latinskú abecedu), to však bol problém pre menšiny z Podnesterska hovoriace po rusky, ktoré používajú cyriliku, ale i pre [[Gagauzi|Gagauzov]] z južného Moldavska hovoriacich [[gagauzština|po gagauzsky]]. |
||
V septembri [[1990]] sa Dnesterská moldavská socialistická sovietska republika (známa ako Podnestersko) vyhlásila za súčasť [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. V [[august]]e [[1991]] vyhlásilo [[Moldavsko]] nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za prezidenta [[Igor Smirnov|Igora Smirnova]] a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.<ref>Prochádzková, P.: ''Aj Podnesterci chcú do Ruskej federácie.'' Denník SME, 3.10.2009, č. 228, ročník 17, s. 8</ref> |
V septembri [[1990]] sa Dnesterská moldavská socialistická sovietska republika (známa ako Podnestersko) vyhlásila za súčasť [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. V [[august]]e [[1991]] vyhlásilo [[Moldavsko]] nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za prezidenta [[Igor Smirnov|Igora Smirnova]] a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.<ref>Prochádzková, P.: ''Aj Podnesterci chcú do Ruskej federácie.'' Denník SME, 3.10.2009, č. 228, ročník 17, s. 8</ref> |
||
== Doprava a ubytovanie == |
|||
Oblasť sa zvykne označovať za „skanzen komunizmu“, resp. miesto, kde sa zastavil čas. A práve tieto vlastnosti lákajú malé množstvá turistov. Do Podnesterska nelietajú žiadne komerčné linky a jediný spôsob, ako sa sem dostať, je '''cez pozemnú hranicu'''. Najčastejším spôsobom je prostredníctvom medzimestskej hromadnej dopravy v podobe [[Maršrutka|maršrutky]], prípadne taxíkom. Tie odchádzajú z východnej časti hlavnej autobusovej stanice z centra [[Kišiňov|Kišiňova]] každých 30 minút od rána do večera. '''Lístok v novembri 2021 stál 49 lei (2,40€) a cesta trvá zvyčajne hodinu a dvadsať minút.''' Tesne pred príchodom na hranicu vodič upozorní cudzincov (nie je to pravidlo), aby si pripravili pasy a vydali sa na registráciu. Je potrebné predložiť svoj pas a odpovedať na dve otázky - ako dlho sa v oblasti plánujete zdržať a kde budete ubytovaní. Treba ozrejmiť aj adresu vášho pobytu. Následne dostanete migračnú kartu v podobe malého lístka s údajmi. Nesmie sa stratiť, pretože je potrebné sa ňou preukázať pri hraničnej kontrole pri odchode z oblasti. V [[Tiraspol|Tiraspole]] následne maršrutky odchádzajú od železničnej stanice. Lístok je potrebné kúpiť v kase v budove stanice. Na lístku je napísaný odchod a evidenčné číslo vášho vozidla. Vozidlá bývajú zvyčajne plné, je preto lepšie prísť s predstihom a obsadiť si miesto.<gallery> |
|||
Súbor:Most Tiraspol.jpg|Most cez rieku [[Dnester]] v Tiraspole |
|||
</gallery> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
| Riadok 86: | Riadok 79: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{Projekt |
{{Projekt}} |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Verzia z 18:59, 8. november 2021
| Podnesterská moldavská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Velebíme ťa, Podnestersko | |||||
_(less_biased).svg){kind=spacer} | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Република Молдовеняскэ Нистрянэ | ||||
| • krátky | Нистрене | ||||
| Hlavné mesto | Tiraspol 46°51′ S.š. 29°38′ V.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Tiraspol | ||||
| Úradné jazyky | moldavčina, ruština, ukrajinčina
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident |
poloprezidentská republika Vadim Krasnoselsky | ||||
| Vznik | 2. september 1990 | ||||
| Susedia | Ukrajina, Moldavsko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
4 163 km² (165.) km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2020) • hustota () |
465 200 121/km² (75.) | ||||
| Mena | podnesterský rubeľ (PRB) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
VEČ (UTC+2) VELČ (UTC+3) | ||||
| Medzinárodný kód | MDA | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | MD | ||||
| Internetová doména | .md | ||||
| Smerové telefónne číslo | +3735 | ||||
.svg)
Súradnice: 46°50′32″S 29°37′28″V / 46,842222222222°S 29,624444444444°V
Podnestersko (alebo nesprávne Transnistria či Zadnestersko), dlhý tvar Podnesterská moldavská republika, je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný štát vyhlásený začiatkom roku 1992 v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester. Z pohľadu Moldavska ide o región Moldavska pod názvom Podnesterská moldavská republika (PMR). Má rozlohu 4 163 km² a 465 200 obyvateľov (údaj z roku 2020).[1]
Charakteristika
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach, hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime 1991–1992 prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Vojna sa skončila na mŕtvom bode, keďže moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny a žije tam asi 600 000 obyvateľov a dodnes nad ňou nemá vláda v Kišiňove akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole existuje paralelne ďalšia vláda, mnohými považovaná za diktatúru. Vláda z Tiraspolu si vytvorila v Podnestersku vlastný štát, ktorý má prakticky všetko od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknutosti ich územia. Podnesterská vláda je ale úzko spätá s organizovaným zločinom, napr. minister pre štátnu bezpečnosť Vadim Anťufejev, je muž, ktorého hľadal Interpol za zločiny spáchané v Rige začiatkom 90. rokov. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať sa prejavila napr. v roku 2004, keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v moldavčine. Najrozšírenejším jazykom je ruština. Po anglicky sa rozpráva veľmi málo.
Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Najviac sa jej nachádza v severnej časti územia pri obci Kolbasna v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. Vojenské objekty ruskej armády sa nachádzajú aj v hlavnom meste - Tiraspole. Sú označené veľkým logom ruskej armády a je zakázané ich fotografovať. Väčšina zbraní prúdi do Abcházska a Južného Osetska cez ukrajinskú Odesu. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspolská vláda aj z pašovania ropy, alkoholu, tabaku z a do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom drží Rusko. Jeho vojaci sa nachádzajú aj na hraničnom pásme rozdeľujúcom Podnestersko s Moldavskom.
Dejiny
Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný. Podnestersko je totiž časť súčasného Moldavska, ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k Ukrajine a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas komunizmu v Sovietskom zväze Moldavská sovietska socialistická republika rovnako ako mnoho iných sovietskych republík prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do pracovných táborov na Sibír alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v Kišiňove a časťou obyvateľov Podnesterska (najmä po rusky hovoriacej menšiny Rusov a Ukrajincov) sa začal v rokoch 1989–1990 a týkal sa štátneho jazyka. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu (ktorá má latinskú abecedu), to však bol problém pre menšiny z Podnesterska hovoriace po rusky, ktoré používajú cyriliku, ale i pre Gagauzov z južného Moldavska hovoriacich po gagauzsky.
V septembri 1990 sa Dnesterská moldavská socialistická sovietska republika (známa ako Podnestersko) vyhlásila za súčasť Sovietskeho zväzu. V auguste 1991 vyhlásilo Moldavsko nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za prezidenta Igora Smirnova a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.[2]
Referencie
- ↑ Статистический ежегодник 2020 год | Министерство экономического развития Приднестровской Молдавской Республики [online]. mer.gospmr.org, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
- ↑ Prochádzková, P.: Aj Podnesterci chcú do Ruskej federácie. Denník SME, 3.10.2009, č. 228, ročník 17, s. 8
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podnestersko (neuznaný štát)
Externé odkazy
Administratívne členenie Moldavska | ||
|---|---|---|
| Rajóny (okresy) |  | |
| Municípiá | ||
| Autonómne oblasti | ||
| Nezávislé štáty |
|  |
|---|---|---|
| Ostatné územia | ||
| Sporné územia | ||
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii | ||