Vostok 6

Vostok 6

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Vostok 6
COSPAR ID:	1963-023A
Kozmická loď:	Vostok-3KA (výr. č. 8)
Nosná raketa:	Vostok-K 8K72K (výr. č. Je103-25)
Volací znak:	Чайка (Čajka)
Posádka:	1
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart:	16. jún 1963, 09:29:52 UTC
Pristátie:	19. jún 1963, 08:20 UTC 200 km západne od mesta Barnaul v Rusku 53°16′18″S 80°27′34″V
Trvanie:	2 dni, 22 hodín, 50 minút
Počet obehov:	48
Apogeum:	231,1 km
Perigeum:	180,9 km
Doba obehu:	88,3 minút
Inklinácia:	64,95°
Vzdialenosť:	1 971 000 km
Hmotnosť:	4 713 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Valentina Tereškovová
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Vostok 5
Kozmonautický portál

Vostok 6 (rus. Восток-6) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Vostok. Vostok 6 vyštartoval 16. júna 1963 s kozmonautkou Valentinou Tereškovovou na palube, ktorá sa stala prvou ženou vo vesmíre. Dva dni predtým vyštartoval Vostok 5 s kozmonautom Valerijom Bykovským. Na rozdiel od predošlého letu kozmických lodí Vostok 3 a 4 nemožno u Vostoku 5 a 6 v skutočnosti hovoriť o skupinovom lete, pretože obežné dráhy oboch lodí boli značne odlišné a obe telesá sa tak vplyvom nebeskej mechaniky začali od seba rýchlo vzďaľovať. Podobne ako predchádzajúci pár aj tento medzi sebou nadviazal rádiové spojenie. Tereškovová zotrvala na obežnej dráhe Zeme takmer tri dni a potom úspešne pristála na padáku.

Posádka

• Valentina Tereškovová (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Irina Soloviovová, pilot

Rezervná posádka

• Valentina Ponomariovová, pilot

Údaje o kozmickej lodi

Vostok 6 bola jednomiestna kozmická loď s dĺžkou 5 metrov, priemerom 2,3 metra a hmotnosťou 4 713 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 180,9 – 231,1 km nad povrchom Zeme. Neskôr bola zaevidovaná v katalógu COSPAR pod označením 1963-023A.

Priebeh letu

Valentina Tereškovová a Valerij Bykovskij počas predletových dní, jún 1963

Vostok 6 vyštartoval v nedeľu 16. júna 1963 o 12:29:52 moskovského času (09:29:52 svetového času) pomocou nosnej rakety Vostok-K z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Štart bol odložený kvôli zvýšenej slnečnej aktivite, nevyhovujúcemu počasiu a technickým problémom (unikajúce palivo z rakety). Na palube kozmickej lode sa nachádzala kozmonautka Valentina Tereškovová, ktorú čakal takmer 3-dňový let.

Let Valentiny Tereškovovej neprebiehal bez problémov, kozmonautka odhalila chybu v programovaní systému orientácie a riadiace stredisko muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri brzdiacom manévri – hrozilo, že loď nespomalí, ale zrýchli a nezačne klesať späť do atmosféry. Tereškovovú trápila aj kozmická choroba a únava, na ktorú sa z kozmickej lode opakovane sťažovala. Prvé náznaky značného stresu sa na nej objavili už pri nastupovaní do kabíny kozmickej lode. Krátko po štarte prestala odpovedať riadiacemu stredisku. Kontakt sa s ňou podarilo nadviazať až pri ďalšom komunikačnom okne nad Sovietskym zväzom. V riadiacom stredisku sa ukázal obraz z videokamery, kde Valentina spala. Prebudili ju zvukovým signálom sirény. Reagovala zmätene a opakovane sa sťažovala na únavu. Po týchto udalostiach mala kozmonautka v spolupráci s riadiacim strediskom vykonávať nejakú vedeckú činnosť, ale namiesto toho neustále žiadala predčasné ukončenie letu a pristátie. Hlavný konštruktér Sergej Koroľov trval na tom, že let sa musí uskutočniť podľa pôvodného plánu a v celkovej dĺžke. To sa podarilo schváliť na druhý deň letu a Tereškovová už prestala vyžadovať predčasný návrat. V riadiacom stredisku však bol zaznamenaný jej plač a volanie matky. Dnes pracovníci Inštitútu histórie a techniky Ruskej akadémie vied špekulujú o tom, že mohlo ísť aj o prejavy nervového zrútenia.

Tereškovová kvôli spomínaným problémom nedokázala manuálne zorientovať kozmickú loď, čo by bol nevyhnutný manéver, keby zlyhala pristávacia automatika. Napriek veľkej psychickej záťaži a nepohodliu zvládla počas letu aj pracovať. Z paluby Vostoku 6 sa hlásila volacím znakom „Čajka“, a potom vysielala aj živý rozhovor, ktorý bol vysielaný rozhlasom po celom Sovietskom zväze. Spoločne s Vostokom 6 sa vo vesmíre nachádzal aj Vostok 5 s kozmonautom Valerijom Bykovským, okolo ktorého loď preletela vo vzdialenosti iba 5 kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo Zeme. Keďže kozmické lode Vostok nemohli meniť charakteristiky obežnej dráhy a obidve lode leteli po značne odlišných dráhach, začali sa obe telesá od seba rýchlo vzďaľovať. S podporou riadiaceho strediska a niekoľkých kozmonautov sa jej ku koncu letu podarilo skúšobne zorientovať kozmickú loď. Zdvihlo jej to náladu a prestala sa sťažovať na všetky svoje nepríjemnosti. Systém automatického pristátia následne pracoval bezchybne a loď vstúpila do atmosféry.

Návratová kabína Vostoku 6

Vo výške 7 km bol odpálený vstupný poklop a Tereškovová bola automaticky katapultovaná. Pri katapultáži však zaujala nesprávnu pozíciu hlavy a jej prilba zavadila o okraj prielezu, čím si spôsobila rozsiahle modriny na tvári a čele. Pristála po takmer troch dňoch letu, 19. júna 1963 o 11:20 moskovského času (08:20 svetového času), 200 km západne od mesta Barnaul v Altajskom kraji. Napriek tomu, že v štábe panovali o vystúpení Tereškovovej rozpaky, pre celosvetovú verejnosť – a po politickej stránke – bola jej misia úspechom.

Návratová kabína Vostoku 6 sa dnes nachádza v Múzeu RKK Energija v meste Koroľov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vostok 6

Externé odkazy

• Vostok 6 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Vostok 6 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Vesmírné osudy 43. díl – Valentina Těreškovová (po česky)