Rudolf Firkušný

Rudolf Firkušný
český klavírista
Narodenie	11. február 1912 Napajedla
Úmrtie	19. júl 1994 Staatsbourg, USA
Odkazy
Commons	Rudolf Firkušný
Biografický portál

Rudolf Firkušný (* 11. február 1912, Napajedla – † 19. júl 1994 Staatsbourg, štát New York, USA) bol jeden z popredných českých klaviristov 20. storočia. Jeho hudobný prejav bol expresívny a repertoár siahal od raného klasicizmu až po modernu prvej polovice 20. storočia.

Od roku 1948 žil v Spojených štátoch. Po páde komunistického režimu sa chcel vrátiť do Česka a usadiť sa v Prahe, zomrel však náhle v júli 1994.

Životopis

Narodil sa ako najmladší z troch detí v rodine notárskeho koncipienta Rudolfa Firkušného. Rodina bola chudobná a otec predčasne zomrel, preto sa matka s deťmi presťahovala do Brna, kde mala väčšiu možnosť zabezpečiť rodine obživu. Jeho hudobný talent sa veľmi skoro prejavil - už ako trojročný vedel zahrať na klavíri ľudovú pesničku.

Detstvo

Absolvoval základné hudobné štúdium, hoci to nebolo štúdium v pravom zmysle slova. V roku 1917 sa stretol malý Rudolf s velikánom českej hudby Leošom Janáčkom. Ten rozoznal hudobné nadanie päťročného chlapca a zveril dieťa do starostlivosti profesionálnych učiteľov. Janáčkova organová škola bola v roku 1919 povýšená na samostatné konzervatórium. Hudobnú teóriu učil žiaka sám Janáček, výchovu klavírnej hry zas Růžena Kurzová, manželka vtedajšieho významného českého klavírneho pedagóga Viléma Kurza.

14. júla 1920 mal prvý raz Firkušný ako osemročný sólista verejné vystúpenie. Hral diela Griega, Mozarta, Dvořáka aj Chopina. Kritiky na jeho vystúpenie boli priaznivé a koncerty pribúdali. Najvýznamnejší sa uskutočnil 14. januára 1923, vtedy jedenásťročný Rudolf vystúpil v Prahe prvý raz ako sólista Českej filharmónie s Mozartovým Koncertom D-dur s veľkým úspechom.

Prvý zahraničný koncert mal v októbri 1926 vo Viedni, kde ho publikum aj hudobná kritika prijali veľmi priaznivo. Nasledovali ďalšie cesty do Berlína (1927) a Paríža (1928). Ako pätnásťročný zahral aj prezidentovi Masarykovi, ktorý ho ocenil vysokým honorárom a poskytol mu štipendium na ďalšie štúdium. Na jar 1927 Rudolf Firkušný absolvoval konzervatórium a v roku 1928 maturoval na bučovickom Českom gymnáziu.

Mladosť

Masarykove štipendium umožnilo Firkušnému študovať v Paríži u profesora Cortota, kde sa zoznámil s francúzskou klavírnou školou. Nemeckú klavírnu školu si osvojil v Berlíne u profesora Artura Schnabela. Súčasne rozširoval aj svoju koncertnú činnosť. Meno osemnásťročného klaviristu poznala celá hudobná Európa. Koncertoval v Rakúsku, Francúzsku, Taliansku, Nemecku a vo Veľkej Británii. V roku 1931 ukončil záverečným koncertom na Žofíne majstrovskú školu pražského konzervatória.

V roku 1933 uviedol dovtedy zabudnutý Dvořákov Koncert g-moll, ktorý sa okamžite stal pevnou súčasťou repertoáru svetových klaviristov. Do vypuknutia 2. svetovej vojny koncertoval Firkušný vo všetkých krajinách Európy, pričom kládol dôraz na prezentáciu českej hudby (Smetana, Dvořák, Janáček, Suk, Martinů), ktorá sa stala osou jeho širokého repertoáru, v ktorom okrem klasiky nechýbali ani súdobé diela. V USA koncertoval prvý raz v roku 1938.

S českým publikom sa rozlúčil koncertom s Českou filharmóniou pod taktovkou Rafaela Kubelíka 3. marca 1939. Koncert venoval utečencom z oblastí obsadených Nemcami. Nasledujúce zahraničné turné bolo už vlastne emigráciou.

Vrcholné obdobie

Po odchode z Česka žil najprv v Paríži v komunite českých umelcov a exilová vláda ho vysielala na propagačné koncerty českej hudby. Po okupácii Francúzska sa v roku 1940 dostal cez Španielsko do Lisabonu, odkiaľ už jeho cesta viedla na dlhý čas do New Yorku. V Spojených štátoch začal koncertovať v roku 1941. Postupne hral so všetkými veľkými americkými hudobnými telesami (Newyorská filharmónia, Filadelfia, Boston, Chicago, Cleveland, Pittsburgh) a dirigentmi (Stokowski, Charles Munch, a ďalší). Do vlasti sa vrátil po vojne ako uznávaný svetový a najväčší český pianista všetkých čias.^{[chýba zdroj]} S Rafaelom Kubelíkom triumfoval Dvořákovým klavírnym koncertom na 1. ročníku Pražskej jari 1946. Po komunistickom puči v roku 1948 však znova zvolil emigráciu do USA.

Na dlhé roky sa vzdialil domácemu hudobnému životu. Hral postupne nielen v USA, ale znova aj v západnej Európe (vrátane veľkých festivalov vo Viedni, Salzburgu atď.), Austrálii, Japonsku, Singapuru, Hongkongu a Izraeli. O jeho koncerty bol záujem aj v Sovietskom zväze. Počas politického uvoľňovania v šesťdesiatych rokoch prichádzal za matkou do Česka a v roku 1965 s ním z Brna odcestovala aj manželka Taťána, s ktorou mal neskôr dva deti.

Záver života

Dlhoročné odlúčenie od vlasti skončilo až pádom totality v roku 1989. V tom čase mal Rudolf Firkušný však už 77 rokov. Hneď v roku 1990 sa zúčastnil na Pražskej jari. S Rafaelom Kubelíkom a Českou filharmóniou na nej uviedli 2. klavírny koncert Bohuslava Martinů. Koncertoval v Prahe, Brne aj rodných Napajedlách. V tom istom roku získal čestný doktorát Univerzity Karlovej, neskôr aj Masarykovej univerzity v Brne (1993), a Rád T.G.M.

Rudolf Firkušný sa pri svojich zájazdoch do Česka snažil všestranne pomáhať - venoval svoje honoráre umeleckým školám a inštitúciám a pri Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne vytvoril Nadáciu Rudolfa Firkušného, ktorá podporuje najlepších študentov školy.

Vo svojom letnom sídle blízko New Yorku podľahol 19. júla 1994 ťažkej chorobe. Je pochovaný spolu so svojou ženou Taťánou v Brne.

Výber z diskografie

• Ludwig van Beethoven: Sonatas No. 8 in C minor, op. 13 „Pathetique“; No. 14 in C sharp minor, op. 27 „Moonlight“. Capitol
• Ludwig van Beethoven: Concerto No. 3 in C minor, op. 37. New York Philharmonic, Guido Cantelli. AS Disc
• Ludwig van Beethoven: Concerto No. 5 in E flat major, op.73. Pittsburgh Symphony Orchestra, William Steinberg. Capitol, Decca
• Ludwig van Beethoven: Sonata No. 3 in E flat major, op. 12, for violino and piano; Mozart: Sonata in C major K 296 for violino and piano. Erica Morini (violino), Rudolf Firkušný (piano). Decca
• Ludwig van Beethoven: Sonata No. 8 in G major, op. 30, for violino and piano;
• Jiří Antonín Benda: Sonata No. 9 (Dusík, Voříšek, Tomášek). VOX Candide
• Johannes Brahms: Sonatas No. 1 in F minor, op. 120, for viola and piano; No. 2 in E flat, op. 120, for viola and piano. William Primrose (viola), Rudolf Firkušný (piano). Capitol
• Johannes Brahms: Firkušný plays Brahms. Capitol
• Johannes Brahms: Sonata No. 3 in D minor, op. 108, for violino and piano. Erica Morini (violino), Rudolf Firkušný (piano). Decca
• Claude Debussy by Firkušný. Capitol
• Claude Debussy: Estampes. Sugano Disc 2002.
• Antonín Dvořák: Koncert pro klavír a orchestr g-moll, op. 33. Česká filharmonie, Rafael Kubelík. Multisonic.
• Antonín Dvořák: Piano Quartets, op. 23 31, and 87, Bagatelles, op. 47. Juilliard Quartet, CBS
• Fryderyk Chopin: Sonata No. 3 in B minor, op. 58., Nocturno in E flat, Polonaise in C minor, Scherzo in B flat minor, Barcarolle, Waltz in C sharp minor, Nocturno in D flat, Grande valse brillante. Capitol
• Leoš Janáček: Concertino pro klavír, 2 housle, klarinet, fagot a lesní roh; Capriccio pro klavír a dechový ansámbl. Česká filharmonie, Václav Neumann. Supraphon, (CD).
• Leoš Janáček: Complete Works for Piano. Bayerische Rundfunk Symphony Orchestra, Rafael Kubelík
• Bohuslav Martinů: Klavírní koncert č. 2. Česká filharmonie, Jiří Bělohlávek. Supraphon 1990).
• Bohuslav Martinů: Piano Works. BMG R32C-1176.
• Wolfgang Amadeus Mozart: Fantasia in C minor K. 475; Sonata in C minor K. 396. Columbia ML 4356.
• Modest Petrovič Musorgskij: Pictures at an exhibition; Deutsche Gramophon Gesellschaft
• Maurice Ravel: 3 piano pieces. Deutsche Gramophon Gesellschaft
• Franz Schubert: Impromptus, op. 90, 142. Columbia
• Bedřich Smetana: České tance. Capitol P 8372.
• Bedřich Smetana: Fantasie in C major, op. 17, Trio G moll. Firkušný - Kaufmann Van den Burg. Columbia
• Jan Václav Tomášek: Eclogue. VOX Candide
• Jan Voříšek: Impromtu No. 4, op. 7. VOX Candide

Biografická a odborná literatura

• Mach, E.: Great Pianist Speak for Themselves (New York 1980)
• Dubal, D.: Reflections from the Keyboard: The World of the Concert Pianist (New York 1984)
• Svobodová, M.: Rudolf Firkušný (1988)
• Kozderka, Richard: Život Rudolfa Firkušného v datech
• Šafařík, Jiří: Rudolf Firkušný (Brno 1994)
• Laurence, A.: My Studies with Firkušný (1998)

Externé odkazy

• Životopis