Protestantizmus

Protestantizmus alebo protestantstvo (príslušník sa nazýva protestant) je:

• hnutie spojené s obrodou cirkvi v 16. storočí (reformácia), ktoré viedlo k vzniku cirkví, ktoré sa rozhodli klásť dôraz na učenie Biblie v opozícii voči dogmám katolíckej cirkvi (predovšetkým neuznávanie pápežstva, neuznávanie odpustkov, hlásanie Biblie v jazyku obyvateľstva).
• kresťanské vyznanie (náboženstvo), ktoré vzišlo z tohto hnutia (resp. reformácie); protestantizmus patrí (spolu s katolíckou a pravoslávnou cirkvou) k hlavným vetvám kresťanstva.

Cirkev spadajúca pod toto vyznanie sa nazýva protestantská cirkev.

Protestantské cirkvi

Najdôležitejšie sú:

Protestantské (reformované) kresťanské smery

• Cirkvi luteránskej reformácie (na Slovensku napríklad Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku)
• Cirkvi kalvínskej reformácie
• Cirkvi radikálnej reformácie – anabaptizmus a baptizmus
• Pietizmus
• Metodizmus
• Evanjelikálne hnutie
• Pentekostálne a charizmatické hnutie
• Cirkvi učeníckej tradície

Anglikánstvo

• Cirkvi anglikánskej reformácie (anglikanizmus možno rozdeliť na dva základné smery – tradičné a reformované)

Protestantské (t. j. evanjelické) cirkvi na Slovensku

• Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV)
• Reformovaná kresťanská cirkev (RKC)
• Apoštolská cirkev na Slovensku (ACS)
• Bratská jednota baptistov (BJB)
• Cirkev bratská (CB)
• Evanjelická cirkev metodistická (ECM)
• Cirkev adventistov siedmeho dňa (CASD)
• Kresťanské misijné centrum Oáza Viery

Dejiny pomenovania

Pomenovanie nevzniklo z dôvodu „protestovania voči niečomu“ ale odkazuje na podanie protestu (právnický termín označujúci odvolanie) voči záverom Špajerského ríšskeho snemu.

Roku 1529 sa na podnet cisára (Svätej rímskej ríše nemeckého národa) Karla V. zišiel v Špajeri (Speyer v Nemecku) ríšsky snem. Cisár vzniesol rezolútne požiadavky na skončenie politiky ústupkov voči luteránom, predovšetkým zrušenie pravidla Cuius regio, eius religio (Čie panstvo, toho náboženstvo) a dôsledné presadenie wormského ediktu (o. i. fyzická likvidácia Martina Luthera a jeho nasledovníkov). Reakciou bol rovnako silný protest 6 ríšskych kniežat (vrátane Jana Saského, Juraja Brandenbursko-Ansbachského a Filipa Hesenského „Veľkolepého“) a 14 ríšskych miest. Týmto protestom bol legitimizovaný odpor voči cisárskej autorite ako takej.

Tento príklad slúži na ilustráciu dôležitosti prepojenia svetskej a duchovnej moci počas reformácie.