Preskočiť na obsah

Novogréčtina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Djszucs (diskusia | príspevky)
štylistika
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: it, kab, uk Odobral: el Zmenil: hr, la, no; kozmetické zmeny
Riadok 5: Riadok 5:
Je dnes úradným jazykom v [[Grécko|Grécku]] a na [[Cyprus|Cypre]], a tým aj v [[Európska únia|Európskej únii]]. Rozlišuje sa archaizujúci literárny jazyk ''[[kathareusa]]'' ("čistý" jazyk, vyslovuje sa ''katharefsa'') a "ľudový" jazyk ''[[dimotiki]]'' (vyslovuje sa ''dimotiki'')
Je dnes úradným jazykom v [[Grécko|Grécku]] a na [[Cyprus|Cypre]], a tým aj v [[Európska únia|Európskej únii]]. Rozlišuje sa archaizujúci literárny jazyk ''[[kathareusa]]'' ("čistý" jazyk, vyslovuje sa ''katharefsa'') a "ľudový" jazyk ''[[dimotiki]]'' (vyslovuje sa ''dimotiki'')


==Dejiny ==
== Dejiny ==
Dejiny modernej gréčtiny siahajú do 6 stor.n.l, keď sa dovtedy u všetkých Grékov používaný koiné (κοινή) jazyk začal rozpadať na viacero menších jazykov podľa geografických polôh. Okrem toho sa do dovtedy čistej gréčtiny dostali niektoré latinské slová, nakoľko na východe ešte stále žila rímska komunita. Latinský pôvod má i slovo τα πόρτα (ta pórta,dvere), toto slovo je prebrané z latinského porta (dvere). V 12stor.n.l grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na ítu (i). To zapríčinilo nesúhlas niektorých anatólskych Grékov a vytvorenie nových gréckych jazykov, ako kappadócka či pontská gréčtina. Taktiež sa prestala vyslovovať hláska h.
Dejiny modernej gréčtiny siahajú do 6 stor.n.l, keď sa dovtedy u všetkých Grékov používaný koiné (κοινή) jazyk začal rozpadať na viacero menších jazykov podľa geografických polôh. Okrem toho sa do dovtedy čistej gréčtiny dostali niektoré latinské slová, nakoľko na východe ešte stále žila rímska komunita. Latinský pôvod má i slovo τα πόρτα (ta pórta,dvere), toto slovo je prebrané z latinského porta (dvere). V 12stor.n.l grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na ítu (i). To zapríčinilo nesúhlas niektorých anatólskych Grékov a vytvorenie nových gréckych jazykov, ako kappadócka či pontská gréčtina. Taktiež sa prestala vyslovovať hláska h.
Po páde gréckej byzantskej ríše (1453) nastala značná turkizácia ľudovej gréčtiny, ktorá prehĺbila priepasť medzi klasickou atičtinou (pretrvávajúcou najmä vo východnej cirkvi) a ľudovým jazykom. Turecké slová sa používajú hlavne pri pomenovaniach povolaní. Napr. starogrécke slovo o ιχθυς (hó ichthis,ryba), sa zmenilo na turkizmus το ψάρι (to psari). Začiatkom 19. storočia bol umelo vytvorený archaizujúci oficiálny jazyk kathareusa (akýsi prechod medzi klasickou atičtinou a vtedajším dimotiki, očistený o cudzie slová). Tento jazyk vytvorili grécky vzdelanci, ktorí hlásali návrat ku klasickej gréčtine, bez latinských a tureckých slov. Jazyk sa však u ľudu neujal.
Po páde gréckej byzantskej ríše (1453) nastala značná turkizácia ľudovej gréčtiny, ktorá prehĺbila priepasť medzi klasickou atičtinou (pretrvávajúcou najmä vo východnej cirkvi) a ľudovým jazykom. Turecké slová sa používajú hlavne pri pomenovaniach povolaní. Napr. starogrécke slovo o ιχθυς (hó ichthis,ryba), sa zmenilo na turkizmus το ψάρι (to psari). Začiatkom 19. storočia bol umelo vytvorený archaizujúci oficiálny jazyk kathareusa (akýsi prechod medzi klasickou atičtinou a vtedajším dimotiki, očistený o cudzie slová). Tento jazyk vytvorili grécky vzdelanci, ktorí hlásali návrat ku klasickej gréčtine, bez latinských a tureckých slov. Jazyk sa však u ľudu neujal.
Kathareusou dnes hovoria predovšetkým vzdelanci a používa sa v odbornom a slávnostnom písomnom prejave
Kathareusou dnes hovoria predovšetkým vzdelanci a používa sa v odbornom a slávnostnom písomnom prejave
.Tzv. dimotiki je (medzičasom kodifikovaný) novodobý jazyk založený na ľudovej reči, ktorá vznikla už v stredoveku.
.Tzv. dimotiki je (medzičasom kodifikovaný) novodobý jazyk založený na ľudovej reči, ktorá vznikla už v stredoveku.
Riadok 31: Riadok 31:
* καλά - kalá - dobre
* καλά - kalá - dobre


==Delenie==
== Delenie ==
Novogréčtina:
Novogréčtina:
*[[kathareusa]]
* [[kathareusa]]
*[[dimotiki]]
* [[dimotiki]]
*geografické nárečia (považované aj za samostatné jazyky):
* geografické nárečia (považované aj za samostatné jazyky):
** [[kapadóčtina]]
** [[kapadóčtina]]
** [[pontčina]]
** [[pontčina]]
Riadok 47: Riadok 47:
[[Kategória:Gréčtina]]
[[Kategória:Gréčtina]]


[[el:Νεα Ελληνικά]]
[[ca:Grec modern]]
[[ca:Grec modern]]
[[da:Nygræsk (sprog)]]
[[da:Nygræsk (sprog)]]
Riadok 57: Riadok 56:
[[he:יוונית מודרנית]]
[[he:יוונית מודרנית]]
[[hi:आधुनिक यूनानी भाषा]]
[[hi:आधुनिक यूनानी भाषा]]
[[hr:Novogrčki jezik]]
[[hr:Grčki jezik]]
[[la:Lingua Graeca Moderna]]
[[it:Lingua greca moderna]]
[[kab:Tayunanit]]
[[la:Lingua Neograeca]]
[[lv:Jaungrieķu valoda]]
[[lv:Jaungrieķu valoda]]
[[nds:Neegreeksche Spraak]]
[[nds:Neegreeksche Spraak]]
[[nl:Modern Grieks]]
[[nl:Modern Grieks]]
[[no:Nygresk språk]]
[[no:Nygresk]]
[[pl:Język nowogrecki]]
[[pl:Język nowogrecki]]
[[pt:Grego moderno]]
[[pt:Grego moderno]]
[[sv:Nygrekiska]]
[[sv:Nygrekiska]]
[[uk:Новогрецька мова]]

Verzia z 14:41, 23. február 2010

Novogréčtina alebo nová gréčtina (po grécky Νέα Ελληνικά alebo Νεοελληνική) je jazyk patriaci medzi grécke jazyky, jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný Grékmi z Grécka, západnej Anatólie, Istanbulu a Cypru.

Nadväzuje na helenistické koiné (čiastočne na starogréčtinu), aj keď od nich vykazuje veľké rozdiely, najmä vo výslovnosti. O novogréčtine hovoríme od pádu Byzantskej ríše v roku 1453.

Je dnes úradným jazykom v Grécku a na Cypre, a tým aj v Európskej únii. Rozlišuje sa archaizujúci literárny jazyk kathareusa ("čistý" jazyk, vyslovuje sa katharefsa) a "ľudový" jazyk dimotiki (vyslovuje sa dimotiki)

Dejiny

Dejiny modernej gréčtiny siahajú do 6 stor.n.l, keď sa dovtedy u všetkých Grékov používaný koiné (κοινή) jazyk začal rozpadať na viacero menších jazykov podľa geografických polôh. Okrem toho sa do dovtedy čistej gréčtiny dostali niektoré latinské slová, nakoľko na východe ešte stále žila rímska komunita. Latinský pôvod má i slovo τα πόρτα (ta pórta,dvere), toto slovo je prebrané z latinského porta (dvere). V 12stor.n.l grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na ítu (i). To zapríčinilo nesúhlas niektorých anatólskych Grékov a vytvorenie nových gréckych jazykov, ako kappadócka či pontská gréčtina. Taktiež sa prestala vyslovovať hláska h.

Po páde gréckej byzantskej ríše (1453) nastala značná turkizácia ľudovej gréčtiny, ktorá prehĺbila priepasť medzi klasickou atičtinou (pretrvávajúcou najmä vo východnej cirkvi) a ľudovým jazykom. Turecké slová sa používajú hlavne pri pomenovaniach povolaní. Napr. starogrécke slovo o ιχθυς (hó ichthis,ryba), sa zmenilo na turkizmus το ψάρι (to psari). Začiatkom 19. storočia bol umelo vytvorený archaizujúci oficiálny jazyk kathareusa (akýsi prechod medzi klasickou atičtinou a vtedajším dimotiki, očistený o cudzie slová). Tento jazyk vytvorili grécky vzdelanci, ktorí hlásali návrat ku klasickej gréčtine, bez latinských a tureckých slov. Jazyk sa však u ľudu neujal. Kathareusou dnes hovoria predovšetkým vzdelanci a používa sa v odbornom a slávnostnom písomnom prejave .Tzv. dimotiki je (medzičasom kodifikovaný) novodobý jazyk založený na ľudovej reči, ktorá vznikla už v stredoveku. Až do konca 19. storočia mala v písomnom a oficiálnom prejave prevahu kathareusa, dnes je to naopak a kathareusa postupne ustúpila do pozadia v prospech dimotiki. Novogréčtina je dnes úradný jazyk v Grécku a na Cypre.

Najčastejšie používané novogrécke slová:

grécke slovo-latinský prepis-preklad

  • όχι - óchi - nie
  • ναι - ne - áno
  • παρακαλώ - parakaló - prosím
  • ι κόρη - i kóri - dievča, dcéra
  • τα χρήμματα - ta chrímata - peniaze
  • η όδος - i ódos - ulica
  • η γυναίκα - i jinéka - žena
  • το παιδί - to pedí - dieťa
  • o άντρας - o ándras - muž
  • καλά - kalá - dobre

Delenie

Novogréčtina: