Ženevské jazero: Rozdiel medzi revíziami
d ÚGKK deadlink fix |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
| miesto = |
| miesto = |
||
| jazyk = |
| jazyk = |
||
}}</ref> ({{v jazyku|fra|Lac Léman}} alebo Lac de Genève, {{v jazyku|deu|Genfersee}}, {{v jazyku|ita|Lago di Ginevra}}) je najväčšie [[Švajčiarsko|švajčiarske]] i [[Francúzsko|francúzske]] jazero. S rozlohou {{km2|582|w}}, dĺžkou 72 a šírkou {{km|14|m}} je zároveň najväčšie jazero v [[Alpy|Alpách]]. Dosahuje maximálnu hĺbku 310 metrov a jeho hladina sa nachádza vo výške {{mnm|372}}. |
}}</ref> ({{v jazyku|fra|Lac Léman}} alebo Lac de Genève, {{v jazyku|deu|Genfersee}}, {{v jazyku|ita|Lago di Ginevra}}) je najväčšie [[Švajčiarsko|švajčiarske]] i [[Francúzsko|francúzske]] jazero. S rozlohou {{km2|582|w}}, dĺžkou 72 a šírkou {{km|14|m}} je to zároveň najväčšie jazero v [[Alpy|Alpách]]. Dosahuje maximálnu hĺbku 310 metrov a jeho hladina sa nachádza vo výške {{mnm|372}}. |
||
Názov ''„Léman“'' pochádza zo skoršieho [[latinčina|latinského]] mena kraja ''„Lemanus“'' alebo tiež ''„Lemannus“''. Na začiatku [[19. storočia]] sa kantón [[Vaud]] tiež volal ''Léman''. Za [[Rimania (staroveký národ)|Rimanov]] sa jazero nazývalo ''Lacus lemanus'', čo bolo zase prevzaté z [[keltské jazyky|keltského]] ''lem'' („veľká voda“). |
|||
== Poloha == |
== Poloha == |
||
| Riadok 57: | Riadok 57: | ||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
{{Preklad|cs|Ženevské jezero|7670411}} |
|||
{{Súradnice|46.459501|6.553345|type:waterbody|format=dms|display=title}} |
{{Súradnice|46.459501|6.553345|type:waterbody|format=dms|display=title}} |
||
Aktuálna revízia z 16:58, 2. december 2024
Ženevské jazero[1] (franc. Lac Léman alebo Lac de Genève, nem. Genfersee, tal. Lago di Ginevra) je najväčšie švajčiarske i francúzske jazero. S rozlohou 582 km², dĺžkou 72 a šírkou 14 km je to zároveň najväčšie jazero v Alpách. Dosahuje maximálnu hĺbku 310 metrov a jeho hladina sa nachádza vo výške 372 m n. m..
Názov „Léman“ pochádza zo skoršieho latinského mena kraja „Lemanus“ alebo tiež „Lemannus“. Na začiatku 19. storočia sa kantón Vaud tiež volal Léman. Za Rimanov sa jazero nazývalo Lacus lemanus, čo bolo zase prevzaté z keltského lem („veľká voda“).
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Jazero leží v západnom Švajčiarsku na hraniciach s Francúzskom. Priľahlé švajčiarske kantóny sú Ženeva, Vaud a Valais. Južný breh jazera patrí francúzskemu departmentu Haute-Savoie. Ide o najväčšie jazero v Alpách a po Balatone o druhé najväčšie v strednej Európe. Leží medzi Savojskými a Bernskými Alpami na juhu a východe a Švajčiarskou Jurou na severozápade. Vzniklo ako výsledná vodná nádrž z jedného ramena Rhonského ľadovca.
Na západe až k brehom zasahujú kopcovité predhoria. Na východe sú skalnaté hory, medzi ktorými a jazerom je len úzka brehová terasa. Pozdĺž brehov vedú cesty a železnica. Začiatočnú východnú malú časť miestny nazývajú Haut Lac, Horné jazero, rozľahlú hlavnú časť Grand Lac, Veľké jazero, západnú, užšiu tretinu Petit Lac, Malé jazero.
Na jazere sa nachádzajú dva ostrovy Ile de la Harpe (2368 m²) a Ile de Peilz (40 m²).
Vodný režim
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným prítokom je Rhône, ktorá sa do jazera vlieva deltou medzi Le Bouveret a Villeneuve. Druhý najvýznamnejší prítok je Dranse následovaná Venoge a Aubonne. Rieky povodia Ženevského jazera majú alpský režim. Veľkú časť vody získavajú z topiaceho snehu a ľadovcov. Z toho dôvodu je letná úroveň hladiny o jeden meter vyššie ako v zime. Rhône pramení vo Valiských Alpách a jazero opúšťa pri Ženeve, kde je pri odtoku regulovaná priehradnou hrádzou. Jej voda potrebuje priemerne 11,4 roku, aby pretiekla jazerom. Klíma v okolí jazera je mierna, teplá.
Teplota povrchovej vrstvy vody je v lete 19 až 24 °C a v zime 4 až 5 °C. Jazero nezamŕza.
Fauna a flóra
[upraviť | upraviť zdroj]
V jazere žije 26 druhov rýb, z toho 6 sa tu aklimatizovalo po vysadení človekom. Význam rybárstva v priebehu minulého storočia silno klesal, dnes sa takto živí asi 160 rybárov (najmä ostriežovité ale aj sivoň alpský, šťuka severná, sih malý, a samozrejme pstruh obyčajný).
Významné je vinárstvo – predovšetkým na svahoch nad severným pobrežím, vystavených slnku a miernemu podnebiu. Terasovité vinice, budované hlavne v 18. a 19. storočí, sú stretom záujmov obchodníkov s nehnuteľnosťami, ochrancov kultúrneho dedičstva a vinárov. Niektoré vína sú známe len znalcom, a nimi aj vysoko cenené, iné sa až v posledných desaťročiach dostali z úpadku, spôsobenom masovou produkciou 70. rokov (najmä spolkovými dotáciami rozmaznávané poľnohospodárstvo vo Valais).
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Na jazere je prevádzkovaná miestna lodná doprava. Historicky významná nákladná lodná doprava je dnes už zanedbateľná, naproti tomu osobná ožije vždy v lete, kedy na linkách jazdia aj kolesové parníky. V Ženeve pri nábreží sú zakotvené staršie nákladné „koráby“.
Osídlenie pobrežia
[upraviť | upraviť zdroj]- Kantón Ženeva — na južnom konci jazera leží hlavné mesto kantónu Ženeva
- Vaud — na severnom konci jazera leží hlavné mesto kantónu Lausanne. Ďalšie veľké mestá sú Montreux a Vevey, ktoré ležia na severovýchodnom brehu.
- Valais
- Rhône-Alpes — Najväčšie francúzske mesto je Thonon-les-Bains, najznámejšie zase Evian.
Hospodársky najvýznamnejšia je turistika, ako letná tak zimná, ďalej rezidencie zámožných a slávnych, súkromné školy a internáty, a súkromné bankovníctvo.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam exoným [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2011-06-01, [cit. 2016-12-17]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ženevské jazero
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ženevské jezero na českej Wikipédii.
