Portál:Byzantská ríša/Úvod: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značka: editor wikitextu 2017 |
Bez shrnutí editace Značka: editor wikitextu 2017 |
||
| (6 medziľahlých úprav od 3 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Byzantine Empire map.gif| |
[[Súbor:Byzantine Empire map.gif|300px|vpravo]] |
||
[[Súbor:Palaeologoi eagle XV c.svg|Palaiologovský erb, 15. storočie|100px|vľavo]] |
|||
| ⚫ | |||
[[Súbor:Byzantine imperial flag, 14th century, square.svg|Byzantská vlajka, 14. stor.|100px|vľavo]] |
|||
Byzantská ríša bola priamym pokračovateľom [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] (a Byzantínci sa označovali ako Rimania). Spočiatku v sebe prelínala klasickú rímsku tradíciu s kresťanstvom. Asi od 6. storočia v ríši prevážil grécky a kresťanský prvok nad latinčinou a helénizmom. Ríša prešla rozsiahlymi zmenami a pretransformovala sa na viacmenej grécky stredoveký štát. Byzantská ríša nikdy neprijala tradičný feudálny systém a i systém jej ústredných orgánov a politické chápanie sa výrazne líšilo od západných usporiadaní. |
|||
Najväčšieho rozmachu Byzantská ríša dosiahla najprv za vlády [[Justinián I.|Justiniána I.]], ktorý sa snažil obnoviť Rímsku ríšu v jej plnom rozsahu. Najvážnejším nepriateľom ríše sa v ďalšom období stala [[Perzská ríša]], ktorá však v dôsledku vyťaženia síl vo vzájomných bojoch s Byzanciou v 7. storočí zanikla a úhlavným nepriateľom sa stali [[Arabská ríša|Arabi]] a v neskoršom období i slovanské kmene (najmä pôvodne turkickí [[Bulhari]]). Úpadok Byzancie zastavil zakladateľ macedónskej dynastie [[Bazil I.]] Po vymretí tejto dynastie a bitke pri Mantzikerte Byzancia upadla do zmätku a stratila rozsiahle územia na východe. Nový zlatý vek dosiahla až za vlády [[Komnenovci|Komnénovcov]], ktorí i vďaka [[križiacke výpravy|križiackym výpravám]] získali viaceré časti Anatólie späť. Osudnou sa pre Byzantskú ríšu stala [[Štvrtá križiacka výprava]] po ktorej Byzancia na istý čas zanikla a z ktorej sa Byzancia už nikdy nedokázala spamätať. Posledný zlatý vek ešte nakrátko prišiel za vlády [[Palaiologovci|Palaiologovcov]], to však už Byzantská ríša nosila iba zlomok svojej niekdajšej slávy. Klinec do truhly upadajúcej ríše vrazili [[Osmanská ríša|Osmani]], ktorí v roku [[1453]] dobyli hlavné mesto Byzantskej ríše [[Konštantínopol]]. |
|||
| ⚫ | |||
Ríša bola priamym pokračovateľom [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] a Byzantínci samých seba označovali za Rimanov. |
|||
Spočiatku v sebe spájala klasickú rímsku tradíciu s raným [[kresťanstvo]]m. V [[6. storočie|6. storočí]] v ríši naplno prevážil [[Grécke jazyky|grécky jazyk]] nad [[Latinčina|latinčinou]] a kresťanstvo nad antickým helenizmom. Ríša prešla rozsiahlymi sociálnymi a kultúrnymi zmenami. Pretransformovala sa na prevažne grécky stredoveký štát s početnými národnostnými a náboženskými menšinami na periférii. Krajina nikdy neprijala tradičný [[Feudalizmus|feudálny systém]] a jej ústredné orgány, [[politické myslenie|politické]] a [[náboženské myslenie]] sa výrazne líšili od západných modelov. Naďalej nadväzovala na [[Corpus iuris civilis|rímskoprávnu tradíciu]] a [[Grécka filozofia|grécku vzdelanosť]], ktoré však výrazne ovplyvňovali [[Náboženstvo v Byzantskej ríši|kresťanské]] náuky definované [[Ekumenický koncil|ekumenickými koncilmi]]. |
|||
Najväčšieho rozmachu dosiahla ríša v pol. [[6. storočie|6. storočia]] za vlády cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]], ktorý sa snažil obnoviť Rímsku ríšu v jej plnom rozsahu. Najvážnejším zahraničným nepriateľom ríše bola pôvodne [[Novoperzská ríša]] a v neskoršom období aj slovanské kmene (najmä pôvodne turkickí [[Bulhari]]). Perziu v [[7. storočie|7. storočí]] nahradili [[Arabská ríša|Arabi]] (vyznávajúci nové náboženstvo{{--}}[[islam]]). ktorí obsadili ekonomicky a nábožensky významné východné oblasti. V 8. storočí vypukli v krajine [[Obrazoborectvo|spory o uctievanie ikon]], ktoré krajinu ešte viac oslabili. Úpadok Byzancie definitívne zastavil až zakladateľ [[Macedónska dynastia|Macedónskej dynastie]] [[Bazil I.]] (†886). Po vymretí jeho dynastie a [[Bitka pri Mantzikerte|bitke pri Mantzikerte]] (1071) ríša znovu upadla do zmätku a stratila rozsiahle územia v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Nový zlatý vek dosiahla až za vlády [[Komnénovci|Komnénovcov]] ([[Alexios I. (Byzantská ríša)|Alexios I.]], [[Ján II. (Byzantská ríša)|Ján II.]] a [[Manuel I. (Byzantská ríša)|Manuel I.]]), ktorí i vďaka [[križiacke výpravy|križiackym výpravám]] získali späť viaceré stratené územia. |
|||
Osudnou sa pre Byzanciu stala [[štvrtá križiacka výprava]], po ktorej sa ríša na istý čas rozpadla na malé štáty. [[Nikajské cisárstvo]] síce dokázalo udržať byzantskú kultúrnu tradíciu a obsadiť veľkú časť strateného územia, no ríša už nikdy neobnovila svoju predchádzajúcu moc. Posledný zlatý vek (osobitne v umení a literatúre) zažila Byzancia za vlády [[Palaiologovci|Palaiologovcov]]. Neustále vnútorné konflikty a neúspešné boje s [[Osmanská ríša|osmanskými Turkami]] však nakoniec viedli v roku [[1453]] k [[Pád Konštantínopola|dobytiu Konštantínopola]] Turkami, a teda aj k zániku Byzantskej ríše. Štúdiom byzantského sveta sa zaoberá [[byzantológia]]. |
|||
<div align=right><small>[[Byzantská ríša|celý článok...]]</small></div> |
<div align=right><small>[[Byzantská ríša|celý článok...]]</small></div> |
||
[[Kategória:Portál:Byzantská ríša]] |
|||
Aktuálna revízia z 07:20, 21. júl 2024
Byzantská ríša (alebo Východorímska ríša) je moderný názov historického štátneho útvaru rozprestierajúceho sa vo východnom Stredomorí, ktorý v priebehu svojej tisícročnej histórie (395 až 1453) neustále menil hranice. Ríša bola priamym pokračovateľom Rímskej ríše a Byzantínci samých seba označovali za Rimanov.
Spočiatku v sebe spájala klasickú rímsku tradíciu s raným kresťanstvom. V 6. storočí v ríši naplno prevážil grécky jazyk nad latinčinou a kresťanstvo nad antickým helenizmom. Ríša prešla rozsiahlymi sociálnymi a kultúrnymi zmenami. Pretransformovala sa na prevažne grécky stredoveký štát s početnými národnostnými a náboženskými menšinami na periférii. Krajina nikdy neprijala tradičný feudálny systém a jej ústredné orgány, politické a náboženské myslenie sa výrazne líšili od západných modelov. Naďalej nadväzovala na rímskoprávnu tradíciu a grécku vzdelanosť, ktoré však výrazne ovplyvňovali kresťanské náuky definované ekumenickými koncilmi.
Najväčšieho rozmachu dosiahla ríša v pol. 6. storočia za vlády cisára Justiniána I., ktorý sa snažil obnoviť Rímsku ríšu v jej plnom rozsahu. Najvážnejším zahraničným nepriateľom ríše bola pôvodne Novoperzská ríša a v neskoršom období aj slovanské kmene (najmä pôvodne turkickí Bulhari). Perziu v 7. storočí nahradili Arabi (vyznávajúci nové náboženstvo – islam). ktorí obsadili ekonomicky a nábožensky významné východné oblasti. V 8. storočí vypukli v krajine spory o uctievanie ikon, ktoré krajinu ešte viac oslabili. Úpadok Byzancie definitívne zastavil až zakladateľ Macedónskej dynastie Bazil I. (†886). Po vymretí jeho dynastie a bitke pri Mantzikerte (1071) ríša znovu upadla do zmätku a stratila rozsiahle územia v Malej Ázii. Nový zlatý vek dosiahla až za vlády Komnénovcov (Alexios I., Ján II. a Manuel I.), ktorí i vďaka križiackym výpravám získali späť viaceré stratené územia.
Osudnou sa pre Byzanciu stala štvrtá križiacka výprava, po ktorej sa ríša na istý čas rozpadla na malé štáty. Nikajské cisárstvo síce dokázalo udržať byzantskú kultúrnu tradíciu a obsadiť veľkú časť strateného územia, no ríša už nikdy neobnovila svoju predchádzajúcu moc. Posledný zlatý vek (osobitne v umení a literatúre) zažila Byzancia za vlády Palaiologovcov. Neustále vnútorné konflikty a neúspešné boje s osmanskými Turkami však nakoniec viedli v roku 1453 k dobytiu Konštantínopola Turkami, a teda aj k zániku Byzantskej ríše. Štúdiom byzantského sveta sa zaoberá byzantológia.