Preskočiť na obsah

Mjanmarsko: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Značka: Možný vandalizmus
d Fixácia stránky.
 
(42 medziľahlých úprav od 29 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox štát
{{Infobox štát
| Celý názov = Republika Mjanmarského zväzu
| Celý názov = Mjanmarská zväzová republika
| 2. pád názvu = Mjanmarska
| 2. pád názvu = Mjanmarska
| Vlajka = Flag of Myanmar.svg
| Vlajka = Flag of Myanmar.svg
| Znak =State seal of Myanmar.svg
| Znak =State seal of Myanmar.svg
| Poloha = Myanmar in its region.svg
| Poloha = Location Burma (Myanmar) ASEAN.svg
| Motto = ''nie je''
| Motto = ''nie je''
| Hymna = ''[[Gba Majay Bma]]''<br />("Budeme milovať Barmu")
| Hymna = ''[[Kaba Ma Kyei]]''<br />("Až do konca sveta")
| Dlhý miestny názov = Pyi-daung-zu Myan-ma Naing-ngan-daw (Pjijtchaunsu Mjanma nainngamto)
| Dlhý miestny názov = Pyi-daung-zu Myan-ma Naing-ngan-daw (Pjijtchaunsu Mjanma nainngamto)
| Krátky miestny názov = Myan-ma pyij
| Krátky miestny názov = Myan-ma pyij
| Hlavné mesto = [[Neipyijto]]
| Hlavné mesto = [[Nay Pyi Taw]]
| ŠírkaSt = 19
| ŠírkaSt = 19
| ŠírkaMin = 45
| ŠírkaMin = 45
Riadok 18: Riadok 18:
| Najväčšie mesto = [[Rangún]] (Yankoun)
| Najväčšie mesto = [[Rangún]] (Yankoun)
| Úradné jazyky = [[barmčina]]
| Úradné jazyky = [[barmčina]]
| Štátne zriadenie = [[Diktatúra|vojenská diktatúra]]
| Štátne zriadenie = [[Unitárny štát|Unitárna]] [[republika]] pod [[Vojenská diktatúra|vojenskou juntou]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Viceprezident]]<br />[[Viceprezident]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />1.Viceprezident<br />2.Viceprezident
| Politickí predstavitelia = [[Then Sein]]<br />[[Sai Mauk Kham]]<br />[[Tin Aung Myint Oo]]
| Politickí predstavitelia = [[Myint Swe]]<br />[[Min Aung Hlaing]]<br />[[Soe Win]]
| Vznik = nezávislosť od Spojeného kráľovstva [[4. január]]a [[1948]]
| Vznik = nezávislosť od Spojeného kráľovstva [[4. január]]a [[1948]]
| Susedia = [[India]], [[Čína]], [[Thajsko]], [[Laos]], [[Bangladéš]]
| Susedia = [[India]], [[Čína]], [[Thajsko]], [[Laos]], [[Bangladéš]]
Riadok 26: Riadok 26:
| Poradie rozloha = 39
| Poradie rozloha = 39
| Rozloha vody = 20 760
| Rozloha vody = 20 760
| Percento vody = 3,06
| Percento vody = 3,06838
| Odhad počtu obyvateľov = 48 799 000
| Sčítanie počtu obyvateľov = 53 582 855
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2007
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2017
| Hustota obyvateľstva = 76
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 24
| Poradie hustota = 125
| Sčítanie počtu obyvateľov = 33 234 000
| HDP = 69 322 mil.
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 1983
| Rok HDP = 2017/2018(PKS)
| Hustota obyvateľstva = 78
| Poradie hustota = 130
| Poradie HDP = 70
| HDP = 93 766 mil.
| HDP na hlavu = 6 509
| Rok HDP = 2005
| Poradie HDP na hlavu = 126
| Poradie HDP = 58
| HDP na hlavu = 1 691
| Poradie HDP na hlavu = 148
| HDI = 0,578
| HDI = 0,578
| Rok HDI = 2003
| Rok HDI = 2017
| Poradie (HDI) = 129
| Poradie (HDI) = 148
| Kategória HDI = stredný
| Kategória HDI = stredný
| Mena = [[kyat]]
| Mena = [[kyat]]
Riadok 56: Riadok 53:
}}
}}


'''Mjanmarsko''', oficiálne '''Mjanmarská zväzová republika''', známa aj ako '''Barma''' (oficiálny názov do roku 1989), je krajina v [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Rozlohou je najväčšou krajinou [[Indočína|pevninskej juhovýchodnej Ázie]] a má približne 55 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Myanmar Population (2024) - Worldometer | url = https://www.worldometers.info/world-population/myanmar-population/ | vydavateľ = www.worldometers.info | dátum prístupu = 2024-03-30 | jazyk = en}}</ref> Na severozápade hraničí s [[Bangladéš|Bangladéšom]] a [[India|Indiou]], na severovýchode s [[Čína|Čínou]], na východe a juhovýchode s [[Laos|Laosom]] a [[Thajsko|Thajskom]] a na juhu a juhozápade s [[Andamanské more|Andamanským morom]] a [[Bengálsky záliv|Bengálskym zálivom]]. Hlavným mestom krajiny je [[Nay Pyi Taw]] a jej najväčším mestom [[Rangún|Yankoun]] (predtým Rangún).<ref>{{Citácia knihy|titul=Burma|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/burma/|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2024-03-26|jazyk=en}}</ref>
'''Mjanmarsko''', dlhý tvar '''Republika Mjanmarského zväzu''', do roku 1989 (na Slovensku do roku 1996) oficiálne a dnes ešte niekedy neoficiálne ''Barma'', 1989 - október 2010 oficiálny dlhý tvar ''Mjanmarský zväz'') je štát v [[Ázia|Ázii]].


Medzi rané civilizácie v tejto oblasti patrili [[Tibetsko-barmské jazyky|tibetsko-burmansky]] hovoriace [[mestské štáty Pyu]] v [[Horné Mjanmarsko|Hornom Mjanmarsku]] a [[kráľovstvá Mon]] v [[Dolné Mjanmarsko|Dolnom Mjanmarsku]]. V 9. storočí prenikli do údolia horného toku [[Iravadi]] [[Bamarovia]] a po založení [[Pugamská ríša|Pugamskej ríše]] v 50. rokoch 11. storočia sa v krajine pomaly začal presadzovať [[Barmčina|mjanmarský jazyk]], kultúra a [[Théraváda|theravádový]] [[budhizmus]]. Pugamská ríša padla pod [[Prvá mongolská invázia do Barmy|nájazdmi Mongolov]] a vzniklo niekoľko bojujúcich štátov. V 16. storočí sa krajina zjednotená [[Dynastia Toungoo|dynastiou Taungoo]] na krátky čas stala najväčšou ríšou v dejinách juhovýchodnej Ázie. Začiatkom 19. storočia vládla [[dynastia Konbaung]] na území, ktoré zahŕňalo dnešné Mjanmarsko, a nakrátko ovládala aj [[Manípur]] a [[Ásam]]. [[Britská Východoindická spoločnosť]] prevzala kontrolu nad správou Mjanmarska po troch [[Anglo-barmské vojny|anglo-barmských vojnách]] v 19. storočí a krajina sa stala [[Britská nadvláda v Barme|britskou kolóniou]]. Po krátkej [[Japonská okupácia Barmy|japonskej okupácii]] Mjanmarsko znovu dobyli spojenci. Dňa 4. januára 1948 Mjanmarsko vyhlásilo nezávislosť podľa podmienok zákona o nezávislosti Mjanmarska z roku 1947.
Hlavné mesto je [[Neipyijto]]. Do jesene 2005 bol hlavným mestom [[Rangún]].

História Mjanmarska po získaní nezávislosti je naďalej poznačená nepokojmi a konfliktmi. Štátny prevrat v roku 1962 vyústil do [[Vojenská diktatúra|vojenskej diktatúry]] pod vedením Barmskej socialistickej programovej strany. [[Povstanie 8888]] z 8. augusta 1988 potom o dva roky neskôr vyústilo do nominálneho prechodu na systém viacerých strán, ale vojenská rada krajiny po povstaní sa odmietla vzdať moci a vládne krajine až do súčasnosti. Krajina je naďalej zmietaná etnickými spormi medzi nespočetnými etnickými skupinami a vedie jednu z najdlhšie trvajúcich občianskych vojen na svete. [[Organizácia Spojených národov]] a viaceré ďalšie organizácie hlásia sústavné a systémové porušovanie ľudských práv v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Myanmar | url = https://www.amnestyusa.org/countries/myanmar/ | vydavateľ = Amnesty International USA | dátum prístupu = 2024-03-30 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 2011 bola po všeobecných voľbách v roku 2010 oficiálne rozpustená vojenská junta a nastúpila nominálne civilná vláda. [[Aun Schan Su Ťij]] a politickí väzni boli prepustení a v roku 2015 sa konali všeobecné voľby v Mjanmarsku, čo viedlo k zlepšeniu zahraničných vzťahov a zmierneniu hospodárskych sankcií,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obama administration eases Burma sanctions before visit | url = https://www.usatoday.com/story/theoval/2012/11/16/obama-lifts-sanctions-burma-visit/1710253/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2024-03-30 | jazyk = en-US | meno = Aamer Madhani, USA | priezvisko = TODAY}}</ref> hoci zaobchádzanie krajiny s etnickými menšinami, najmä v súvislosti s konfliktom s Rohingami, bolo naďalej zdrojom medzinárodného napätia a znepokojenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 8 Stages of Genocide {{!}} Burma’s Rohingya Suffer Ethnic Cleansing | url = https://undispatch.com/the-8-stages-of-genocide-against-burmas-rohingya/ | vydavateľ = UN Dispatch | dátum vydania = 2013-05-27 | dátum prístupu = 2024-03-30 | jazyk = en-US | meno = Faine | priezvisko = Greenwood}}</ref> Po parlamentných voľbách v Mjanmarsku v roku 2020, v ktorých strana Aun Schan Su Ťij získala jasnú väčšinu v oboch komorách parlamentu, sa mjanmarská armáda (Tatmadaw) opäť chopila moci štátnym prevratom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Myanmar coup: Aung San Suu Kyi detained as military seizes control|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-55882489|dátum=2021-01-31|dátum prístupu=2024-03-30|jazyk=en-GB}}</ref> Tento prevrat, ktorý medzinárodné spoločenstvo široko odsúdilo, viedol k nepretržitým pokračujúcim rozsiahlym protestom v Mjanmarsku a bol poznačený násilnými politickými represiami zo strany armády, ako aj väčším vypuknutím [[Mjanmarská občianska vojna (2021 – súčasnosť)|občianskej vojny]]. Armáda tiež zatkla Aun Schan Su Ťij s cieľom odstrániť ju z verejného života a obvinila ju z rôznych trestných činov, od korupcie až po porušenie protokolov [[COVID-19]]; podľa nezávislých pozorovateľov sú všetky obvinenia proti nej "politicky motivované".<ref>{{Citácia periodika|titul=Myanmar’s junta condemned over guilty verdicts in Aung San Suu Kyi trial|url=https://www.theguardian.com/world/2021/dec/06/aung-san-suu-kyi-sentenced-to-four-years-in-prison-for-incitement|periodikum=The Guardian|dátum=2021-12-06|dátum prístupu=2024-03-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Rebecca|priezvisko=Ratcliffe|meno2=Rebecca Ratcliffe South-east Asia|priezvisko2=correspondent}}</ref>

Mjanmarsko je členom [[Východoázijský summit|Východoázijského summitu]], [[Hnutie nezúčastnených krajín|Hnutia nezúčastnených krajín]], [[Združenie národov juhovýchodnej Ázie|ASEAN]] a [[Iniciatíva Bengálskeho zálivu pre viacsektorovú technickú a hospodársku spoluprácu|BIMSTEC]], ale nie je členom [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]], hoci kedysi bolo súčasťou [[Britské impérium|Britského impéria]]. Mjanmarsko je partnerom [[Šanghajská organizácia spolupráce|Šanghajskej organizácie spolupráce]]. Krajina je veľmi bohatá na prírodné zdroje, ako je nefrit, drahokamy, ropa, zemný plyn, teakové drevo a iné nerastné suroviny, a tiež je vybavená obnoviteľnou energiou, pričom v porovnaní s ostatnými krajinami subregiónu Veľký [[Mekong]] má najvyšší potenciál solárnej energie. Mjanmarsko však dlhodobo trpí nestabilitou, násilím medzi frakciami, korupciou, zlou infraštruktúrou, ako aj dlhou históriou koloniálneho vykorisťovania s malým ohľadom na [[Index ľudského rozvoja|ľudský rozvoj]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Why Has Myanmar not Developed Like East Asia?|url=https://www.jstor.org/stable/25773443|periodikum=ASEAN Economic Bulletin|dátum=1997|dátum prístupu=2024-03-30|ročník=13|číslo=3|strany=344–358|issn=0217-4472|meno=John|priezvisko=Wong}}</ref> V roku 2013 predstavoval jeho HDP (nominálne) 56,7 miliardy USD a HDP ([[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parita kúpnej sily]]) 221,5 miliardy USD. Rozdiely v príjmoch v Mjanmarsku patria k najväčším na svete, keďže veľkú časť hospodárstva kontrolujú kumpáni vojenskej junty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Income gap 'world's widest' - The Nation | url = http://www.nationmultimedia.com/aec/Income-gap-worlds-widest-30214106.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-09-15 | dátum prístupu = 2024-03-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140915230853/http://www.nationmultimedia.com/aec/Income-gap-worlds-widest-30214106.html | dátum archivácie = 2014-09-15 }}</ref> Mjanmarsko patrí k najmenej rozvinutým krajinám; podľa indexu ľudského rozvoja sa od roku 2020 nachádza na 147. mieste zo 189 krajín z hľadiska ľudského rozvoja, čo je najnižšie v juhovýchodnej Ázii. Od roku 2021 bolo v dôsledku prudkého nárastu násilia po prevrate v celom Mjanmarsku vysídlených viac ako 600 000 ľudí, pričom viac ako 3 milióny ľudí naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Issue Brief: Dire Consequences: Addressing the Humanitarian Fallout from Myanmar’s Coup - Myanmar {{!}} ReliefWeb | url = https://reliefweb.int/report/myanmar/issue-brief-dire-consequences-addressing-humanitarian-fallout-myanmar-s-coup | vydavateľ = reliefweb.int | dátum vydania = 2021-10-21 | dátum prístupu = 2024-03-30 | jazyk = en}}</ref>

== Názov štátu ==
Pôvodný názov štátu znel Barma, neskôr bol zmenený na Mjanmarsko. Nasledujú podrobnosti:

V júni [[1989]] barmská vojenská vláda nahradila anglický názov ''Burma'' (slovenský ekvivalent: Barma) anglickým názvom ''Myanmar''. Predstavitelia režimu zdôvodnili svoje rozhodnutie tým, že názov Burma má koloniálny pôvod. [[OSN]] a veľa štátov sveta zmenu názvu prijala, opozičné strany a organizácie menšinových národností v Barme ju odmietli ako nezákonnú. Svetové odborné zdroje a masovokomunikačné prostriedky nie sú v tejto otázke jednotné, ale Slovensko na oficiálnej úrovni premenovanie uznalo - tak na úrovni oficiálnej kodifikácie geografického názvoslovia<ref name=G1>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Mjanmarsko
| url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/mjanmarsko.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 15.05.2019
| dátum prístupu = 24.4.2020
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]]
| miesto = Bratislava
}}</ref>, ako aj na úrovni ministerstva zahraničných vecí<ref name=MZV>{{Citácia elektronického dokumentu
| odkaz na autora =
| titul = Mjanmarsko
| url = https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/mjanmarska-zvazova-republika?displayMode=1
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 24.4.2020
| vydavateľ = [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]]
| miesto = Bratislava
| url archívu = https://web.archive.org/web/20200708062825/http://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/mjanmarska-zvazova-republika?displayMode=1
| dátum archivácie = 2020-07-08
}}</ref>.

Prehľad slovenských názvov:
* Pred rokom 1948 (teda pred vznikom samostatného štátu) sa územie v slovenčine označovalo ako '''Burma''', '''Birma''' alebo '''Barma'''.<ref>Birma. In: {{Citácia knihy
| editori = [[Pavel Bujnák]]
| titul = Slovenský náučný slovník
| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník
| zväzok = I : A{{--}}D
| miesto = Bratislava; Praha
| vydavateľ = Litevna
| rok = 1932
| počet strán = 344
| strany = 95
}}</ref><ref>Rangun. In: {{Citácia knihy
| editori = Pavel Bujnák
| titul = Slovenský náučný slovník
| zväzok = III : N{{--}}Ž
| miesto = Bratislava; Praha
| vydavateľ = Litevna
| rok = 1932
| počet strán = 348
| strany = 122
}}</ref><ref name="Dv">DVONČ, L. O ZDOMÁCNENÝCH A NEZDOMÁCNENÝCH CUDZÍCH VLASTNÝCH MENÁCH V SPISOVNEJ SLOVENČINE. In: Slovenská reč, č. 1, 1960 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1960/1/sr1960-1-lq.pdf] S. 44</ref>
* V období 1948 - 1989 (na Slovensku oficiálne až do roku 1996) sa štát označoval v krátkom tvare '''Barma''' (1948-1989; do 50. rokov v slovenčine písané '''Burma'''<ref>Barma. In: {{Citácia knihy
| editori = [[Štefan Peciar]]
| titul = Slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar)
| zväzok = I a{{--}}k
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
| rok = 1959
| počet strán = 815
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Barma&s=exact&c=Ha0b&cs=&d=peciar#
| strany = 73
}}</ref><ref name=Dv/><ref>vyhláška 52/1956 Zb. ministra zahraničných vecí z 9. júla 1956 o prístupe Československej republiky k Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov schválenému Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 13. februára 1946 (Poznámka: Ale vo vyhláške 94/1958 Zb. je už použitý tvar Barma)</ref>), resp. v dlhom tvare '''Barmský zväz''' (1948-1974 a 1988-1989; do 50. rokov písané '''Burmský sväz''') a '''Barmská zväzová socialistická republika''' či '''Socialistická republika Barmský zväz''' (1974-1988).<ref>Barma. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)]]''</ref><ref name=MB/><ref>barmský. In: {{Citácia knihy
| editori = Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová
| titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| zväzok = A{{--}}G
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2006
| isbn = 80-224-0932-4
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=barmsk%C3%BD&s=exact&c=4654&cs=&d=sssj#
| počet strán = 1134
| strany =
}}</ref><ref name=ru>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Countries Me-My | url = https://www.rulers.org/rulm2.html#myanmar | vydavateľ = rulers.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Naša veda | vydanie = | vydavateľ = Slovenská Akademiá Vied. | miesto = | rok = 1956 | počet strán = 638 | url = https://books.google.sk/books?id=KEflAAAAMAAJ&q=Burmsk%C3%BD&dq=Burmsk%C3%BD&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwje4Zi394DpAhVGLpoKHWxPAIoQ6AEIMjAB| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Heg>{{Citácia periodika
| priezvisko = Hegerová
| meno = Katarína
| odkaz na autora =
| titul = Barma je Mjanmarsko
| periodikum = Kultúra slova
| odkaz na periodikum =
| rok = 1999
| ročník = 26
| číslo = 3
| strany = 187{{--}}188
| url = https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1999/3/ks1999-3.html#barma-je-mjanmarsko
| dátum prístupu = 24.4.2020
| issn = 0023-5202
}}</ref>
*V období 1989 až 1996 sa polooficiálne používal aj krátky tvar doslovne prevzatý z angličtiny, čiže tvar '''Myanmar''', resp. dlhý tvar '''Myanmarský zväz'''. Tvar Myanmar sa ojedinele používa aj po roku 1996<ref name=MB>Myanmar. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 466
}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statistical yearbook of the Slovak Republic | vydanie = | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | rok = 2001 | počet strán = 712 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 641| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Krupa
| meno = Viktor
| odkaz na autora = Viktor Krupa
| priezvisko2 = Genzor
| meno2 = Jozef
| odkaz na autora2 = Jozef Genzor
| titul = Jazyky sveta v priestore a čase
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl. a preprac.
| vydavateľ = Veda
| miesto = Bratislava
| rok = 1996
| isbn = 80-224-0459-4
| počet strán = 356
| strany =
}}</ref><ref name=Heg/><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Grác
| meno = Róbert
| priezvisko2 = Slavík
| meno2 = Vladimír
| titul = Priestorové aspekty formovania siete zastupiteľských úradov v kontexte zahraničnej politiky Slovenskej republiky
| periodikum = Geografický časopis
| odkaz na periodikum =
| vydavateľ = [[Geografický ústav SAV]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2010
| ročník = 62
| číslo = 3
| strany = 237{{--}}258
| url = https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=6022
| dátum prístupu = 2020-04-24
| issn = 2453-8787
}}</ref>
*Od roku 1996 sa na Slovensku oficiálne záväzne musí používať tvar '''Mjanmarsko''', resp. v dlhom tvare '''Mjanmarský zväz'''. Vyplýva to z normovania záväznými zoznamami [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK SR]] a (pre krátky tvar aj) z jazykovej kodifikácie [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidlami slovenského pravopisu]]. V októbri 2010 bol v Mjanmarsku (na Slovensku oficiálne až od mája 2014) dlhý tvar zmenený na '''Mjanmarská zväzová republika''', krátky tvar zostal bezo zmeny.<ref name=G1/><ref name=GZ>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zoznam zmenených názvov
| url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/zmeny-nazvov_2019.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 15.5.2019
| dátum prístupu = 24.4.2020
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| miesto = Bratislava
}}</ref><ref>Mjanmarsko. In: {{Citácia knihy
| titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| vydanie = 3
| typ vydania = upr. a dopl.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2000
| isbn = 80-224-0655-4
| počet strán = 590
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Mjanmarsko&s=exact&c=eacc&cs=&d=psp#
| strany =
}}</ref><ref name=MZV/><ref name=Heg/><ref name=ru/>
* Tvary používané po roku 1996 v rozpore s vyššie uvedenými normovanými a kodifikovanými tvarmi sú:
** '''Myanmar''' - podrobnosti pozri vyššie
** Niektorí jazykovedci (už od roku 1996) odporúčajú používať tvar '''Mjanmársko''' (dlhé tvary sú teda '''Mjanmársky zväz''', resp. '''Mjanmárska zväzová republika'''). Tento tvar je zriedkavý.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Rumánek
| meno = Ivan
| titul = Pravopis a používanie ázijských slov v slovenčine (I)
| periodikum = Slovenská reč
| odkaz na periodikum = Slovenská reč
| rok = 1996
| mesiac =
| ročník = 61
| číslo = 1
| strany = 23{{--}}29
| url = https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1996/1/sr1996-1-lq.pdf
| dátum prístupu = 24.4.2020
| issn = 1338-4279
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, Jozef Genzor
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Ústav orientalistiky SAV]] v Slovak Academic Press
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 126
}} </ref>
**Zriedkavý je aj tvar '''Mjanmar'''.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Krupa
| meno = Viktor
| titul = Poznámka k normalizácii a regulácii jazyka
| periodikum = Filozofia
| odkaz na periodikum =
| vydavateľ =
| miesto =
| rok = 2000
| ročník = 55
| číslo = 5
| strany = 421{{--}}422
| url = http://www.klemens.sav.sk/fiusav/filozofia/?q=sk/poznamka-k-normalizacii-regulacii-jazyka
| dátum prístupu = 24.4.2020
| issn = 2585-7061
}}</ref>
**Buď z neznalosti správneho záväzného slovenského názvu alebo ako vyjadrenie politického postoja voči režimu v Mjanmarsku sa občas aj dnes vyskytuje aj tvar '''Barma'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Barma | url = https://bubo.sk/barma | vydavateľ = bubo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>


== Názov krajiny ==
V júni [[1989]] barmská vojenská vláda nahradila anglický názov ''Burma'' názvom ''Myanmar''. Predstavitelia režimu zdôvodnili svoje rozhodnutie tým, že názov Barma má koloniálny pôvod. [[OSN]] a veľa štátov sveta zmenu názvu prijala, opozičné strany a organizácie menšinových národností v Barme ju odmietli ako nezákonnú. Svetové masovokomunikačné prostriedky, odborné a vedecké publikácie nie sú v tejto otázke jednotné. Slovenský záväzný názov krajiny znie Mjanmarsko.
== Geografia ==
== Geografia ==
Mjanmarsko hraničí s [[Bangladéš]]om, indickými federálnymi štátmi [[Mizorám]], [[Manípur]], [[Nágsko]] a [[Arunáčalpradéš]], ako aj s [[Čína|Čínou]], [[Laos]]om, [[Thajsko]]m a [[Indický oceán|Indickým oceánom]] (v smere hodinových ručičiek začínajúc na západe). [[Andamanské more]] oddeľuje Mjanmarsko od juhozápadne ležiaceho indického zväzového teritória [[Andamany a Nikobary]].
Mjanmarsko hraničí s [[Bangladéš]]om, indickými federálnymi štátmi [[Mizorám]], [[Manípur]], [[Nágsko]] a [[Arunáčalpradéš]], ako aj s [[Čína|Čínou]], [[Laos]]om, [[Thajsko]]m a [[Indický oceán|Indickým oceánom]] (v smere hodinových ručičiek začínajúc na západe). [[Andamanské more]] oddeľuje Mjanmarsko od juhozápadne ležiaceho indického zväzového teritória [[Andamany a Nikobary]].
Riadok 73: Riadok 267:
* ''horúce ročné obdobie'' v mesiacoch apríl/máj a október/november.
* ''horúce ročné obdobie'' v mesiacoch apríl/máj a október/november.


== Iné projekty ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{projekt|commons=Category:Myanmar}}
je to bbbbbbbbbô


== Literatúra ==
== Zoznam bibliografických odkazov ==
BEČKA, J. Dějiny Barmy. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. 2007. ISBN 978-80-7106-520-3
* BEČKA, J. Dějiny Barmy. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. 2007. ISBN 978-80-7106-520-3

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Myanmar}}


{{Juhovýchodná Ázia}}
{{Juhovýchodná Ázia}}
Riadok 84: Riadok 280:
{{WTO}}
{{WTO}}


[[Kategória:Mjanmarsko| ]]
[[Kategória:Členovia ASEAN]]
[[Kategória:Členovia ASEAN]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Juhovýchodná Ázia]]
[[Kategória:Juhovýchodná Ázia]]
[[Kategória:Štáty v Ázii]]
[[Kategória:Štáty v Ázii]]
[[Kategória:Mjanmarsko| ]]

{{Link FA|hr}}
{{Link FA|it}}
{{Link GA|lt}}

Aktuálna revízia z 19:24, 13. apríl 2024

Mjanmarská zväzová republika
Vlajka Mjanmarska Štátny znak Mjanmarska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Kaba Ma Kyei
("Až do konca sveta")
Miestny názov  
 • dlhý Pyi-daung-zu Myan-ma Naing-ngan-daw (Pjijtchaunsu Mjanma nainngamto)
 • krátky Myan-ma pyij
Hlavné mesto Nay Pyi Taw
19°45′ s.š. 96°6′ v.d.
Najväčšie mesto Rangún (Yankoun)
Úradné jazyky barmčina


Štátne zriadenie
Prezident
1.Viceprezident
2.Viceprezident 		Unitárna republika pod vojenskou juntou
Myint Swe
Min Aung Hlaing
Soe Win
Vznik nezávislosť od Spojeného kráľovstva 4. januára 1948
Susedia India, Čína, Thajsko, Laos, Bangladéš
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
676 578 km² (39.)  
20 760 km² (3,06838 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2017)
 • hustota (2017) 		 
53 582 855
76/km² (125.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2017/2018(PKS)
69 322 mil. $ (70.)
6 509 $ (126.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,578 (148.) – stredný
Mena kyat (MMK)
Časové pásmo
 • Letný čas 		MMT (UTC+6,5)
bez zmeny (UTC+6,5)
Medzinárodný kód 104 / MMR / MM
Medzinárodná poznávacia značka MYA
Internetová doména .mm
Smerové telefónne číslo +95

Súradnice: 22°S 96°V / 22°S 96°V / 22; 96

Mjanmarsko, oficiálne Mjanmarská zväzová republika, známa aj ako Barma (oficiálny názov do roku 1989), je krajina v juhovýchodnej Ázii. Rozlohou je najväčšou krajinou pevninskej juhovýchodnej Ázie a má približne 55 miliónov obyvateľov.[1] Na severozápade hraničí s Bangladéšom a Indiou, na severovýchode s Čínou, na východe a juhovýchode s Laosom a Thajskom a na juhu a juhozápade s Andamanským morom a Bengálskym zálivom. Hlavným mestom krajiny je Nay Pyi Taw a jej najväčším mestom Yankoun (predtým Rangún).[2]

Medzi rané civilizácie v tejto oblasti patrili tibetsko-burmansky hovoriace mestské štáty Pyu v Hornom Mjanmarsku a kráľovstvá Mon v Dolnom Mjanmarsku. V 9. storočí prenikli do údolia horného toku Iravadi Bamarovia a po založení Pugamskej ríše v 50. rokoch 11. storočia sa v krajine pomaly začal presadzovať mjanmarský jazyk, kultúra a theravádový budhizmus. Pugamská ríša padla pod nájazdmi Mongolov a vzniklo niekoľko bojujúcich štátov. V 16. storočí sa krajina zjednotená dynastiou Taungoo na krátky čas stala najväčšou ríšou v dejinách juhovýchodnej Ázie. Začiatkom 19. storočia vládla dynastia Konbaung na území, ktoré zahŕňalo dnešné Mjanmarsko, a nakrátko ovládala aj Manípur a Ásam. Britská Východoindická spoločnosť prevzala kontrolu nad správou Mjanmarska po troch anglo-barmských vojnách v 19. storočí a krajina sa stala britskou kolóniou. Po krátkej japonskej okupácii Mjanmarsko znovu dobyli spojenci. Dňa 4. januára 1948 Mjanmarsko vyhlásilo nezávislosť podľa podmienok zákona o nezávislosti Mjanmarska z roku 1947.

História Mjanmarska po získaní nezávislosti je naďalej poznačená nepokojmi a konfliktmi. Štátny prevrat v roku 1962 vyústil do vojenskej diktatúry pod vedením Barmskej socialistickej programovej strany. Povstanie 8888 z 8. augusta 1988 potom o dva roky neskôr vyústilo do nominálneho prechodu na systém viacerých strán, ale vojenská rada krajiny po povstaní sa odmietla vzdať moci a vládne krajine až do súčasnosti. Krajina je naďalej zmietaná etnickými spormi medzi nespočetnými etnickými skupinami a vedie jednu z najdlhšie trvajúcich občianskych vojen na svete. Organizácia Spojených národov a viaceré ďalšie organizácie hlásia sústavné a systémové porušovanie ľudských práv v krajine.[3] V roku 2011 bola po všeobecných voľbách v roku 2010 oficiálne rozpustená vojenská junta a nastúpila nominálne civilná vláda. Aun Schan Su Ťij a politickí väzni boli prepustení a v roku 2015 sa konali všeobecné voľby v Mjanmarsku, čo viedlo k zlepšeniu zahraničných vzťahov a zmierneniu hospodárskych sankcií,[4] hoci zaobchádzanie krajiny s etnickými menšinami, najmä v súvislosti s konfliktom s Rohingami, bolo naďalej zdrojom medzinárodného napätia a znepokojenia.[5] Po parlamentných voľbách v Mjanmarsku v roku 2020, v ktorých strana Aun Schan Su Ťij získala jasnú väčšinu v oboch komorách parlamentu, sa mjanmarská armáda (Tatmadaw) opäť chopila moci štátnym prevratom.[6] Tento prevrat, ktorý medzinárodné spoločenstvo široko odsúdilo, viedol k nepretržitým pokračujúcim rozsiahlym protestom v Mjanmarsku a bol poznačený násilnými politickými represiami zo strany armády, ako aj väčším vypuknutím občianskej vojny. Armáda tiež zatkla Aun Schan Su Ťij s cieľom odstrániť ju z verejného života a obvinila ju z rôznych trestných činov, od korupcie až po porušenie protokolov COVID-19; podľa nezávislých pozorovateľov sú všetky obvinenia proti nej "politicky motivované".[7]

Mjanmarsko je členom Východoázijského summitu, Hnutia nezúčastnených krajín, ASEAN a BIMSTEC, ale nie je členom Spoločenstva národov, hoci kedysi bolo súčasťou Britského impéria. Mjanmarsko je partnerom Šanghajskej organizácie spolupráce. Krajina je veľmi bohatá na prírodné zdroje, ako je nefrit, drahokamy, ropa, zemný plyn, teakové drevo a iné nerastné suroviny, a tiež je vybavená obnoviteľnou energiou, pričom v porovnaní s ostatnými krajinami subregiónu Veľký Mekong má najvyšší potenciál solárnej energie. Mjanmarsko však dlhodobo trpí nestabilitou, násilím medzi frakciami, korupciou, zlou infraštruktúrou, ako aj dlhou históriou koloniálneho vykorisťovania s malým ohľadom na ľudský rozvoj.[8] V roku 2013 predstavoval jeho HDP (nominálne) 56,7 miliardy USD a HDP (parita kúpnej sily) 221,5 miliardy USD. Rozdiely v príjmoch v Mjanmarsku patria k najväčším na svete, keďže veľkú časť hospodárstva kontrolujú kumpáni vojenskej junty.[9] Mjanmarsko patrí k najmenej rozvinutým krajinám; podľa indexu ľudského rozvoja sa od roku 2020 nachádza na 147. mieste zo 189 krajín z hľadiska ľudského rozvoja, čo je najnižšie v juhovýchodnej Ázii. Od roku 2021 bolo v dôsledku prudkého nárastu násilia po prevrate v celom Mjanmarsku vysídlených viac ako 600 000 ľudí, pričom viac ako 3 milióny ľudí naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc.[10]

Názov štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný názov štátu znel Barma, neskôr bol zmenený na Mjanmarsko. Nasledujú podrobnosti:

V júni 1989 barmská vojenská vláda nahradila anglický názov Burma (slovenský ekvivalent: Barma) anglickým názvom Myanmar. Predstavitelia režimu zdôvodnili svoje rozhodnutie tým, že názov Burma má koloniálny pôvod. OSN a veľa štátov sveta zmenu názvu prijala, opozičné strany a organizácie menšinových národností v Barme ju odmietli ako nezákonnú. Svetové odborné zdroje a masovokomunikačné prostriedky nie sú v tejto otázke jednotné, ale Slovensko na oficiálnej úrovni premenovanie uznalo - tak na úrovni oficiálnej kodifikácie geografického názvoslovia[11], ako aj na úrovni ministerstva zahraničných vecí[12].

Prehľad slovenských názvov:

  • Pred rokom 1948 (teda pred vznikom samostatného štátu) sa územie v slovenčine označovalo ako Burma, Birma alebo Barma.[13][14][15]
  • V období 1948 - 1989 (na Slovensku oficiálne až do roku 1996) sa štát označoval v krátkom tvare Barma (1948-1989; do 50. rokov v slovenčine písané Burma[16][15][17]), resp. v dlhom tvare Barmský zväz (1948-1974 a 1988-1989; do 50. rokov písané Burmský sväz) a Barmská zväzová socialistická republika či Socialistická republika Barmský zväz (1974-1988).[18][19][20][21][22][23]
  • V období 1989 až 1996 sa polooficiálne používal aj krátky tvar doslovne prevzatý z angličtiny, čiže tvar Myanmar, resp. dlhý tvar Myanmarský zväz. Tvar Myanmar sa ojedinele používa aj po roku 1996[19][24][25][23][26]
  • Od roku 1996 sa na Slovensku oficiálne záväzne musí používať tvar Mjanmarsko, resp. v dlhom tvare Mjanmarský zväz. Vyplýva to z normovania záväznými zoznamami ÚGKK SR a (pre krátky tvar aj) z jazykovej kodifikácie Pravidlami slovenského pravopisu. V októbri 2010 bol v Mjanmarsku (na Slovensku oficiálne až od mája 2014) dlhý tvar zmenený na Mjanmarská zväzová republika, krátky tvar zostal bezo zmeny.[11][27][28][12][23][21]
  • Tvary používané po roku 1996 v rozpore s vyššie uvedenými normovanými a kodifikovanými tvarmi sú:
    • Myanmar - podrobnosti pozri vyššie
    • Niektorí jazykovedci (už od roku 1996) odporúčajú používať tvar Mjanmársko (dlhé tvary sú teda Mjanmársky zväz, resp. Mjanmárska zväzová republika). Tento tvar je zriedkavý.[29][30]
    • Zriedkavý je aj tvar Mjanmar.[31]
    • Buď z neznalosti správneho záväzného slovenského názvu alebo ako vyjadrenie politického postoja voči režimu v Mjanmarsku sa občas aj dnes vyskytuje aj tvar Barma.[32]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mjanmarsko hraničí s Bangladéšom, indickými federálnymi štátmi Mizorám, Manípur, Nágsko a Arunáčalpradéš, ako aj s Čínou, Laosom, Thajskom a Indickým oceánom (v smere hodinových ručičiek začínajúc na západe). Andamanské more oddeľuje Mjanmarsko od juhozápadne ležiaceho indického zväzového teritória Andamany a Nikobary.

Mjanmarsko sa nachádza (s výnimkou krajného severu) v oblasti vplyvu ázijských monzúnov. Vplyvom reliéfu sú jednotlivé oblasti monzúnmi nerovnomerne ovplyvňované.

V podstate rozlišujeme tri ročné obdobia:

  • obdobie dažďov od konca mája do polovice októbra,
  • chladnejšie ročné obdobie od konca novembra do konca marca
  • horúce ročné obdobie v mesiacoch apríl/máj a október/november.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Myanmar Population (2024) - Worldometer [online]. www.worldometers.info, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Burma. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2024-03-26. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Myanmar [online]. Amnesty International USA, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ TODAY, Aamer Madhani, USA. Obama administration eases Burma sanctions before visit [online]. USA TODAY, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ GREENWOOD, Faine. 8 Stages of Genocide | Burma’s Rohingya Suffer Ethnic Cleansing [online]. UN Dispatch, 2013-05-27, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Myanmar coup: Aung San Suu Kyi detained as military seizes control. Parameter "periodikum" je povinný!, 2021-01-31. Dostupné online [cit. 2024-03-30]. (po anglicky)
  7. ↑ RATCLIFFE, Rebecca; CORRESPONDENT, Rebecca Ratcliffe South-east Asia. Myanmar’s junta condemned over guilty verdicts in Aung San Suu Kyi trial. The Guardian, 2021-12-06. Dostupné online [cit. 2024-03-30]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  8. ↑ WONG, John. Why Has Myanmar not Developed Like East Asia?. ASEAN Economic Bulletin, 1997, roč. 13, čís. 3, s. 344–358. Dostupné online [cit. 2024-03-30]. ISSN 0217-4472.
  9. ↑ Income gap 'world's widest' - The Nation [online]. web.archive.org, 2014-09-15, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online. Archivované 2014-09-15 z originálu.
  10. ↑ Issue Brief: Dire Consequences: Addressing the Humanitarian Fallout from Myanmar’s Coup - Myanmar | ReliefWeb [online]. reliefweb.int, 2021-10-21, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ a b Mjanmarsko [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2019-05-15, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
  12. ↑ a b Mjanmarsko [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online. Archivované 2020-07-08 z originálu.
  13. ↑ Birma. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I : A – D. Bratislava; Praha : Litevna, 1932. 344 s. S. 95.
  14. ↑ Rangun. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III : N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 122.
  15. ↑ a b DVONČ, L. O ZDOMÁCNENÝCH A NEZDOMÁCNENÝCH CUDZÍCH VLASTNÝCH MENÁCH V SPISOVNEJ SLOVENČINE. In: Slovenská reč, č. 1, 1960 [1] S. 44
  16. ↑ Barma. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 73.
  17. ↑ vyhláška 52/1956 Zb. ministra zahraničných vecí z 9. júla 1956 o prístupe Československej republiky k Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov schválenému Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 13. februára 1946 (Poznámka: Ale vo vyhláške 94/1958 Zb. je už použitý tvar Barma)
  18. ↑ Barma. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  19. ↑ a b Myanmar. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 466.
  20. ↑ barmský. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  21. ↑ a b Countries Me-My [online]. rulers.org, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
  22. ↑ Naša veda. [s.l.] : Slovenská Akademiá Vied., 1956. 638 s. Dostupné online.
  23. ↑ a b c HEGEROVÁ, Katarína. Barma je Mjanmarsko. Kultúra slova, 1999, roč. 26, čís. 3, s. 187 – 188. Dostupné online [cit. 2020-04-24]. ISSN 0023-5202.
  24. ↑ Statistical yearbook of the Slovak Republic. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2001. 712 s. S. 641.
  25. ↑ KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4.
  26. ↑ GRÁC, Róbert; SLAVÍK, Vladimír. Priestorové aspekty formovania siete zastupiteľských úradov v kontexte zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Geografický časopis (Bratislava: Geografický ústav SAV), 2010, roč. 62, čís. 3, s. 237 – 258. Dostupné online [cit. 2020-04-24]. ISSN 2453-8787.
  27. ↑ Zoznam zmenených názvov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2019-05-15, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
  28. ↑ Mjanmarsko. In: Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4.
  29. ↑ RUMÁNEK, Ivan. Pravopis a používanie ázijských slov v slovenčine (I). Slovenská reč, 1996, roč. 61, čís. 1, s. 23 – 29. Dostupné online [cit. 2020-04-24]. ISSN 1338-4279.
  30. ↑ Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka. Ed. Anna Rácová, Martina Bucková, Jozef Genzor. Bratislava : Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press, 2018. 134 s. ISBN 978-80-89607-70-9. S. 126.
  31. ↑ KRUPA, Viktor. Poznámka k normalizácii a regulácii jazyka. Filozofia, 2000, roč. 55, čís. 5, s. 421 – 422. Dostupné online [cit. 2020-04-24]. ISSN 2585-7061.
  32. ↑ Barma [online]. bubo.sk, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mjanmarsko
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mjanmarsko&oldid=7834844“