Preskočiť na obsah

Zlaté rúno: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
wikilinka
dBez shrnutí editace
 
Riadok 18: Riadok 18:


== Hlavné interpretácie ==
== Hlavné interpretácie ==
[[Súbor:Douris cup Jason Vatican crop.jpg|alt=Dourisov pohár, na ktorom je znázornený Iasón, ktorého požiara drak chrániaci zlaté rúno|náhľad|[[Douris (maliar)|Dourisov]] pohár, na ktorom je znázornený [[Iasón]], ktorého požiara drak chrániaci zlaté rúno]]
[[Súbor:Douris cup Jason Vatican crop.jpg|alt=Dourisov pohár, na ktorom je znázornený Iasón, ktorého požiera drak chrániaci zlaté rúno|náhľad|[[Douris (maliar)|Dourisov]] pohár, na ktorom je znázornený [[Iasón]], ktorého požiara drak chrániaci zlaté rúno]]
Nižšie sú uvedené hlavné z rôznych interpretácií rúna s poznámkami o zdrojoch a hlavných kritických diskusiách:
Nižšie sú uvedené hlavné z rôznych interpretácií rúna s poznámkami o zdrojoch a hlavných kritických diskusiách:


Aktuálna revízia z 21:55, 27. december 2023

Iasón sa vracia so zlatým rúnom, zobrazený na apulskom červenofigurovom kalichovom krateri, asi 340-330 pred Kr.
Iasón sa vracia so zlatým rúnom, zobrazený na apulskom červenofigurovom kalichovom krateri, asi 340-330 pred Kr.

V gréckej mytológii je zlaté rúno (gr. Χρυσόμαλλον δέρας, Chrysómallon déras, doslova zlatovlasá kožušina) rúno zlato-vlasého,[a] okrídleného barana Chrysomallosa, ktorý zachránil Frixa a priviedol ho na Kolchidu, kde ho Frixus potom obetoval Diovi. Frixos dal rúno kráľovi Aiétovi, ktorý ho uchovával v posvätnom háji, odkiaľ ho Iasón a Argonauti s pomocou Médeie, Aiétovej dcéry, ukradli.

V historickom príbehu sa hrdina Iasón a jeho posádka Argonautov vydali na výpravu za rúnom na príkaz kráľa Peliasa, aby Iasóna právom dosadili na trón Iolku v Tesálii. S pomocou Médeie získajú zlaté rúno. Príbeh je veľmi starý a bol známy už v Homérových časoch (8. storočie pred Kr.). Zachoval sa v rôznych podobách, medzi ktorými sa detaily líšia.

V súčasnosti sa heraldické varianty zlatého rúna často objavujú v Gruzínsku, najmä na erboch a vlajkách spojených so západogruzínskymi (historickými kolchidskými) obcami a mestami vrátane erbu mesta Kutaisi, starovekého hlavného mesta Kolchidy.

Mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Athamas, zakladateľ Tesálie, ale aj kráľ mesta Orchomenus v Boiótii (oblasť juhovýchodného Grécka), si vzal za prvú manželku bohyňu Nefelé. Mali dve deti, chlapca Frixa (ktorého meno znamená „kučeravý" ako štruktúra baranieho rúna) a dievča Hellé. Neskôr sa Athamas zaľúbil do Inó, Kadmovej dcéry, a oženil sa s ňou. Keď Nefelé v hneve odišla, krajinu postihlo sucho.

Inó žiarlila na svoje nevlastné deti a zosnovala ich smrť. V niektorých verziách presvedčila Athamasa, že obetovanie Frixa je jediný spôsob, ako ukončiť sucho. Nefelé alebo jej duch sa deťom zjavil s okrídleným baranom, ktorého rúno bolo zo zlata. Barana splodil Poseidón vo svojej primitívnej baranej podobe s Teofané, nymfe a vnučke Hélia, boha slnka. Podľa Hygina[1] Poseidón preniesol Theofanu na ostrov, kde z nej urobil ovcu, aby si s ňou mohol užívať medzi stádami. Tam je jej ostatní nápadníci nedokázali rozoznať.[2]

Nefeline deti utiekli na zlatom baranovi cez more, ale Hellé spadla a utopila sa v úžine, ktorá je teraz pomenovaná po nej, v Hellesponte. Baran sa prihovoril Frixovi, povzbudil ho a bezpečne odviezol chlapca do Kolchidy (dnešné Gruzínsko) na najvýchodnejšom pobreží Čierneho mora. Tam barana obetovali bohom. Týmto činom sa baran v podstate vrátil bohu Poseidónovi a z barana sa stalo súhvezdie Baran.

Frixos sa usadil v dome Aiéta, syna boha slnka Hélia. Zlaté rúno uchované z barana zavesil na dub v háji zasvätenom Áresovi, bohu vojny a jednému z dvanástich olympských bohov. Rúno strážil drak, ktorý nikdy nespal. Jeho zuby sa po zasadení do zeme mohli stať vojakmi. Drak stál pri úpätí stromu, na ktorom bolo rúno umiestnené.[3]

Pokračovanie príbehu o zlatom rúne nájdeme v rozprávaní o výprave Argonautov. Títo hrdinovia sa podujmú zmocniť sa ho pod vedením Iasóna.

Hlavné interpretácie

[upraviť | upraviť zdroj]
Dourisov pohár, na ktorom je znázornený Iasón, ktorého požiera drak chrániaci zlaté rúno
Dourisov pohár, na ktorom je znázornený Iasón, ktorého požiara drak chrániaci zlaté rúno

Nižšie sú uvedené hlavné z rôznych interpretácií rúna s poznámkami o zdrojoch a hlavných kritických diskusiách:

  1. Predstavuje kráľovskú moc.[4][5][6]
  2. Predstavuje stiahnutú kožu Kriosa („Barana"), spoločníka Frixa.[7]
  3. Predstavuje knihu o alchýmii.[8][9]
  4. Predstavuje techniku písania zlatom na pergamen.[10]
  5. Predstavuje formu nálezovej ťažby, ktorá sa praktizovala napríklad v Gruzínsku.[11][12][13][14][15]
  6. Predstavuje odpustenie bohov.[16][17]
  7. Predstavuje dažďový mrak.[18]
  8. Predstavuje krajinu zlatého obilia.[19]
  9. Predstavuje hrdinu jari.[20]
  10. Predstavuje more odrážajúce slnko.[21][22]
  11. Predstavuje pozlátenú provu Frixovej lode.[23]
  12. Predstavuje plemeno oviec v starovekej Gruzínsku.[24][25][26]
  13. Predstavuje bohatstvo dovezené z východu.[27]
  14. Predstavuje bohatstvo alebo technológiu Kolchidy.[28][29][30]
  15. Pokrýval kultový obraz Dia v podobe barana.[31]
  16. Predstavuje tkaninu utkanú z morského hodvábu.[32][33]
  17. Je o plavbe z Grécka cez Stredozemné more, cez Atlantik do Ameriky.[34]
  18. Reprezentuje obchodovanie s rúnom zafarbeným na fialovú farbu za gruzínske zlato.[35]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hyginus, Fabulae, 163
  2. ↑ Karl Kerenyi The Gods of the Greeks, (1951) 1980:182f
  3. ↑ William Godwin. Lives of the Necromancers. [s.l.] : London, F. J. Mason, 1876. Dostupné online. S. 41.
  4. ↑ Marcus Porcius Cato and Marcus Terentius Varro, Roman Farm Management, The Treatises of Cato and Varro, in English, with Notes of Modern Instances
  5. ↑ Popko, M. (1974). Kult Swietego runa w hetyckiej Anatolii. Preglad Orientalistyczuy (in Russian). 91: 225–30.
  6. ↑ Newman, John Kevin (2001) The Golden Fleece. Imperial Dream (Theodore Papanghelis and Antonios Rengakos (eds.). A Companion to Apollonius Rhodius. Leiden: Brill (Mnemosyne Supplement 217), 309–40)
  7. ↑ Diodorus Siculus 4. 47; cf. scholia on Apollonius Rhodius 2. 1144; 4. 119, citing Dionysus' Argonautica
  8. ↑ Palaephatus (fourth century BC) 'On the Incredible' (Festa, N. (ed.) (1902) Mythographi Graeca III, 2, Lipsiae, p. 89
  9. ↑ John of Antioch fr.15.3 FHG (5.548)
  10. ↑ Haraxes of Pergamum (c. first to sixth century) (Jacoby, F. (1923) Die Fragmente der griechischen Historiker I (Berlin), IIA, 490, fr. 37)
  11. ↑ Strabón (first century BC) Geography I, 2, 39 (Jones, H.L. (ed.) (1969) The Geography of Strabo (in eight volumes) London Strabo, Geography, NOTICE [online]. Perseus.tufts.edu. Dostupné online.
  12. ↑ The Hydrometallurgy of Gold Processing. Interdisciplinary Science Reviews, 1992, s. 356–65. DOI: 10.1179/isr.1992.17.4.356.
  13. ↑ Gold – during the Classic Era [online]. Minelinks.com. Dostupné online. Archivované 2012-04-03 z originálu.
  14. ↑ Shuker, Karl P. N. (1997), From Flying Toads To Snakes With Wings, Llewellyn
  15. ↑ Renault, Mary (2004), The Bull from the Sea, Arrow (Rand)
  16. ↑ Müller, Karl Otfried (1844), Orchomenos und die Minyer, Breslau
  17. ↑ vyvrátené v Baconovi (1925), S. 64 ff, 163 ff
  18. ↑ Forchhammer, P. W. (1857) Hellenica Berlin p. 205 ff, 330 ff
  19. ↑ Faust, Adolf (1898), Einige deutsche und griechische Sagen im Lichte ihrer ursprünglichen Bedeutung. Mulhausen
  20. ↑ Schroder, R. (1899), Argonautensage und Verwandtes, Poznań
  21. ↑ Vurthiem, V (1902), "De Argonautarum Vellere aureo", Mnemosyne, New Series, XXX, S. 54–67; XXXI, S. 116
  22. ↑ Wilhelm Mannhardt, in Zeitschrift für Ethnologie, VII, S. 241 ff, 281 ff
  23. ↑ Journal International d'Archéologie Numismatique, 1914, s. 81–152.
  24. ↑ Die Bedeutung des Wassers im Kult und Leben der Alten. Philologus Suppl, 1921.
  25. ↑ The last word on the Golden Fleece legend?. Oxford Journal of Archaeology, 1991, s. 57–60. DOI: 10.1111/j.1468-0092.1991.tb00005.x.
  26. ↑ Jason's Golden Fleece. Oxford Journal of Archaeology, 1992, s. 119–20. DOI: 10.1111/j.1468-0092.1992.tb00260.x.
  27. ↑ Bacon, Janet Ruth (1925). The Voyage of the Argonauts. London: Methuen.
  28. ↑ Akaki Urushadze (1984), The Country of the Enchantress Medea, Tbilisi
  29. ↑ Untitled Document [online]. . Dostupné online. Archivované 2005-11-25 z originálu.
  30. ↑ Colchis, The Land Of The Golden Fleece, Republic Of Georgia [online]. Great-adventures.com. Dostupné online.
  31. ↑ Robert Graves (1944/1945), The Golden Fleece/Hercules, My Shipmate, New York: Grosset & Dunlap
  32. ↑ Verrill, A. Hyatt (1950), Shell Collector's Handbook, New York: Putnam, S. 77
  33. ↑ Abbott, R. Tucker (1972), Kingdom of the Seashell, New York: Crown Publishers, S. 184; history of sea byssus cloth [online]. Designboom.com. Dostupné online. Archivované 2012-03-24 z originálu.
  34. ↑ Bailey, James R. (1973), The God Kings and the Titans; The New World Ascendancy in Ancient Times, St. Martin's Press
  35. ↑ Silver, Morris (1992), Taking Ancient Mythology Economically, Leiden: Brill Document Title [online]. Members.tripod.com. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zlaté rúno

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Golden Fleece na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zlaté_rúno&oldid=7767284“