Podnestersko (neuznaný štát): Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 2A02:AB04:13C:FF00:75A7:EA2F:9058:6C4E (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot Značka: rollback |
uprava gramatiky a preklepov |
||
(6 medziľahlých úprav od 2 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 79: | Riadok 79: | ||
| dátum prístupu = |
| dátum prístupu = |
||
| issn = 0023-5202 |
| issn = 0023-5202 |
||
}}</ref> alebo '''Zadnestersko'''<ref name=MV>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 223| jazyk = }}</ref> (nesprávne ''Transnistria'', ''Podnesterie'' [[Ruština|rus]]. '' |
}}</ref> alebo '''Zadnestersko'''<ref name=MV>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 223| jazyk = }}</ref> (nesprávne ''Transnistria'', ''Podnesterie'' [[Ruština|rus]]. Приднестровье - ''Pridnestrovie'', [[Ukrajinčina|ukr]]. Придністров'я ''- Pridnistrovia'', [[Moldavčina|mold]]. ''Transnistria''), dlhý tvar '''Podnesterská moldavská republika''' (rus. ''Приднестровская Молдавская Республика'', ukr. ''Придністровська Молдавська Республіка'', mold. ''Republica Moldovenească Nistreană''/''Република Молдовеняскэ Нистрянэ'') je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný [[štát]] vyhlásený začiatkom roku [[1992]] v [[Moldavsko|Moldavsku]] na území s prevažne [[Rusi|ruským]] obyvateľstvom na ľavom brehu rieky [[Dnester]]. Z pohľadu Kišiňova ide o autonómnu teritoriálnu jednotku Moldavska pod názvom ''Administratívno-teritoriálne jednotky na ľavom brehu Dnestra''. Má rozlohu 4 163 km² a 465 200 obyvateľov (údaj z roku 2020).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Статистический ежегодник 2020 год {{!}} Министерство экономического развития Приднестровской Молдавской Республики|url=http://mer.gospmr.org/gosudarstvennaya-sluzhba-statistiki/informacziya/ezhegodnik-gosudarstvennoj-sluzhby-statistiki/statisticheskij-ezhegodnik-2020-god.html|vydavateľ=mer.gospmr.org|dátum prístupu=2021-11-08}}</ref> |
||
Historicky nebolo územie na ľavom brehu Dnestra súčasťou Moldavska a ako samostatná administratívna jednotka vzniklo až v roku 1924 ako Moldavská autonómna |
Historicky nebolo územie na ľavom brehu Dnestra súčasťou Moldavska a ako samostatná administratívna jednotka vzniklo až v roku 1924 ako Moldavská autonómna sovietska socialistická republika (MASSR) v rámci [[ZSSR]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ZSSR obsadil [[Besarábia|Besarábiu]] a pričlenil ju k MASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika (MSSR). V roku 1990, keď už bolo jasné, že ZSSR sa rozpadáva, sa prevažne ruské obyvateľstvo Podnesterska obávalo nezávislosti Moldavska a jeho zjednotenia s [[Rumunsko|Rumunskom]], a tak vyhlásili Podnesterskú moldavskú SSR ako samostatnú republiku ZSSR. O rok neskôr sa Moldavsko osamostatnilo a v marci 1992 vypukla krátka vojna, ktorá sa skončila prímerím v júli. Vláda v Kišiňove následne udelila Podnestersku rozsiahlu [[Autonómia|autonómiu]], ktorá separatistom však nestačila a ďalej trvali na nezávislosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Republika, která neexistuje. Nikým neuznané Podněstří přežívá už třicet let|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3174522-republika-ktera-neexistuje-nikym-neuznane-podnestri-preziva-uz-tricet-let|vydavateľ=ČT 24 - Česká televize|dátum prístupu=2021-12-14|jazyk=cs|meno=Česká|priezvisko=televize}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Celebrating a nation that doesn’t exist|url=https://www.bbc.com/travel/article/20200205-celebrating-a-nation-that-doesnt-exist|vydavateľ=www.bbc.com|dátum prístupu=2021-12-14|jazyk=en|meno=Sarah|priezvisko=Reid}}</ref> Odvtedy ide o tzv. zamrznutý konflikt, akých je v postsovietskom regióne niekoľko. |
||
Podnestersko má vlastnú [[Vláda|vládu]], [[Ústava|ústavu]], [[Armáda (vojenská jednotka)|armádu]], [[Mena|menu]] či [[Cestovný pas|cestovné pasy]]. Používa vlastné štátne symboly — vlajku, znak či hymnu. Napriek tomu ho však oficiálne neuznal žiaden iný medzinárodne uznaný štát na svete — diplomatické vzťahy s ním udržujú iba tri postsovietske čiastočne uznané krajiny |
Podnestersko má vlastnú [[Vláda|vládu]], [[Ústava|ústavu]], [[Armáda (vojenská jednotka)|armádu]], [[Mena|menu]] či [[Cestovný pas|cestovné pasy]]. Používa vlastné štátne symboly — vlajku, znak či hymnu. Napriek tomu ho však oficiálne neuznal žiaden iný medzinárodne uznaný štát na svete — diplomatické vzťahy s ním udržujú iba tri postsovietske čiastočne uznané krajiny [[Južné Osetsko]], [[Abcházsko]] a [[Náhorná karabašská republika|Náhorný Karabach]]. Región sa nachádza pod silným vplyvom [[Ruská federácia|Ruska]] a viackrát sa vyskytli aj hlasy o jeho [[Anexia|anexiu]] Ruskou federáciou po vzore [[Krym (polostrov)|Krymu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia to annex Transnistria?|url=https://www.politico.eu/article/russia-to-annex-transnistria/|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=-001-11-30T00:00:00+00:00|dátum prístupu=2021-12-14|jazyk=en-US}}</ref> Od roku 1995 je navyše v Podnestersku umiestnených približne 1400 ruských vojakov, poverených udržiavať mier v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=At UN, Moldovan President Reiterates Call For Russian Troop Withdrawal|url=https://www.rferl.org/a/moldova-russian-troop-withdrawal/31473470.html|vydavateľ=RadioFreeEurope/RadioLiberty|dátum prístupu=2021-12-14|jazyk=en}}</ref> |
||
== Charakteristika == |
== Charakteristika == |
||
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako [[Abcházsko]], [[Južné Osetsko]] a [[Náhorný Karabach]], hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime v rokoch [[1991]]—[[1992]] prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny |
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako [[Abcházsko]], [[Južné Osetsko]] a [[Náhorný Karabach]], hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime v rokoch [[1991]]—[[1992]] prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny, na jeho území žije asi 600 000 obyvateľov a dodnes nad ním nemá vláda v [[Kišiňov]]e akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska [[Tiraspol|Tiraspole]] existuje paralelne ďalšia vláda, ktorá si vytvorila vlastný režim, ktorý má prakticky všetky znaky suverénneho štátu — od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknuteľnosti ich územia. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať na území PMR sa prejavila napr. v roku [[2004]], keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v [[Moldavčina|moldavčine]]. Najrozšírenejším jazykom je [[ruština]]. Po [[Angličtina|anglicky]] sa rozpráva veľmi málo.{{Chýba zdroj}} |
||
[[Súbor:Vlajky Tiraspol.png|vľavo|náhľad|Vlajky separatistických území na hlavnom námestí]] |
[[Súbor:Vlajky Tiraspol.png|vľavo|náhľad|Vlajky separatistických území na hlavnom námestí]] |
||
Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Najviac sa jej nachádza v severnej časti územia pri obci [[Kolbasna]] v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. Vojenské objekty ruskej armády sa nachádzajú aj v |
Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Najviac sa jej nachádza v severnej časti územia pri obci [[Kolbasna]] v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. Vojenské objekty ruskej armády sa nachádzajú aj v Tiraspole. Sú označené veľkým logom ruskej armády a je zakázané ich fotografovať. Väčšina zbraní prúdi do [[Abcházsko|Abcházska]] a [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] cez ukrajinskú [[Odesa|Odesu]]. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspoľská vláda aj z pašovania [[ropa|ropy]], [[alkohol]]u, [[tabak]]u do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom drží [[Rusko]]. Jeho vojaci sa nachádzajú aj na hraničnom pásme rozdeľujúcom Podnestersko s Moldavskom. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
[[Súbor:Tiraspol bridge infantry vehicles.jpg|náhľad|Vojenské vozidlá v Tiraspole]] |
[[Súbor:Tiraspol bridge infantry vehicles.jpg|náhľad|Vojenské vozidlá v Tiraspole]] |
||
Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný, je totiž časť súčasného [[Moldavsko|Moldavska]], ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k [[Ukrajina|Ukrajine]] a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas socializmu v Sovietskom zväze Moldavská autonómna sovietska socialistická republika rovnako ako mnoho iných sovietskych republík prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do [[Gulag|pracovných táborov]] na [[Sibír]] alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v [[Kišiňov]]e a časťou obyvateľov Podnesterska (s Rusmi a Ukrajincami) sa začal v rokoch [[1989]]—[[1990]] a týkal sa [[Štátny jazyk|štátneho jazyka]]. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk [[Rumunčina|rumunčinu]] (ktorá má [[Latinka|latinskú abecedu]]), to však bol problém pre menšiny ([[Rusi|Rusov]], [[Ukrajinci|Ukrajincov]]) z Podnesterska hovoriace po [[Ruština|rusky]] a [[Ukrajinčina|ukrajinsky]], ktoré používajú [[Cyrilika|cyriliku]], ale i pre [[Gagauzi|Gagauzov]] z južného Moldavska hovoriacich [[gagauzština|po gagauzsky]]. |
Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný, je totiž časť súčasného [[Moldavsko|Moldavska]], ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k [[Ukrajina|Ukrajine]] a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas socializmu v Sovietskom zväze Moldavská autonómna sovietska socialistická republika, rovnako ako mnoho iných sovietskych republík, prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do [[Gulag|pracovných táborov]] na [[Sibír]] alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v [[Kišiňov]]e a časťou obyvateľov Podnesterska (s Rusmi a Ukrajincami) sa začal v rokoch [[1989]]—[[1990]] a týkal sa [[Štátny jazyk|štátneho jazyka]]. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk [[Rumunčina|rumunčinu]] (ktorá má [[Latinka|latinskú abecedu]]), to však bol problém pre menšiny ([[Rusi|Rusov]], [[Ukrajinci|Ukrajincov]]) z Podnesterska hovoriace po [[Ruština|rusky]] a [[Ukrajinčina|ukrajinsky]], ktoré používajú [[Cyrilika|cyriliku]], ale i pre [[Gagauzi|Gagauzov]] z južného Moldavska hovoriacich [[gagauzština|po gagauzsky]]. |
||
V septembri [[1990]] sa Podnestersko vyhlásilo za súčasť [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. V [[august]]e [[1991]] vyhlásilo [[Moldavsko]] nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za [[Prezident|prezidenta]] [[Igor Smirnov|Igora Smirnova]] a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.<ref>Prochádzková, P.: ''Aj Podnesterci chcú do Ruskej federácie.'' Denník SME, 3.10.2009, č. 228, ročník 17, s. 8</ref> |
V septembri [[1990]] sa Podnestersko vyhlásilo za súčasť [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. V [[august]]e [[1991]] vyhlásilo [[Moldavsko]] nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za [[Prezident|prezidenta]] [[Igor Smirnov|Igora Smirnova]] a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.<ref>Prochádzková, P.: ''Aj Podnesterci chcú do Ruskej federácie.'' Denník SME, 3.10.2009, č. 228, ročník 17, s. 8</ref> |
Aktuálna revízia z 21:05, 18. december 2023
Podnesterská moldavská republika | |||||
| |||||
Národné motto: nie je | |||||
Štátna hymna: Мы славим тебя, Приднестровье (Velebíme ťa, Podnestersko) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Приднестровская Молдавская Республика | ||||
• krátky | Приднестровье | ||||
Hlavné mesto | Tiraspoľ 46°51′ S.š. 29°38′ V.d. | ||||
Najväčšie mesto | Tiraspoľ | ||||
Úradné jazyky | ruština, ukrajinčina, rumunčina | ||||
Demonym | Podnesterčan, Podnesterčanka | ||||
Štátne zriadenie Prezident |
poloprezidentská republika Vadim Nikolajevič Krasnoseľskij | ||||
Vznik | 2. september 1990 | ||||
Susedia | Ukrajina, Moldavsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
4 163 km² (165.) km² ( %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2020) • sčítanie (2015) • hustota (2020) |
465 200 475 373 121/km² (75.) | ||||
Mena | podnesterský rubeľ (PRB) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
VEČ (UTC+2) VELČ (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | MDA | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | MD | ||||
Internetová doména | .md | ||||
Smerové telefónne číslo | +3735 |
Súradnice: 46°50′32″S 29°37′28″V / 46,842222222222°S 29,624444444444°V
Podnestersko[1] alebo Zadnestersko[2] (nesprávne Transnistria, Podnesterie rus. Приднестровье - Pridnestrovie, ukr. Придністров'я - Pridnistrovia, mold. Transnistria), dlhý tvar Podnesterská moldavská republika (rus. Приднестровская Молдавская Республика, ukr. Придністровська Молдавська Республіка, mold. Republica Moldovenească Nistreană/Република Молдовеняскэ Нистрянэ) je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný štát vyhlásený začiatkom roku 1992 v Moldavsku na území s prevažne ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester. Z pohľadu Kišiňova ide o autonómnu teritoriálnu jednotku Moldavska pod názvom Administratívno-teritoriálne jednotky na ľavom brehu Dnestra. Má rozlohu 4 163 km² a 465 200 obyvateľov (údaj z roku 2020).[3]
Historicky nebolo územie na ľavom brehu Dnestra súčasťou Moldavska a ako samostatná administratívna jednotka vzniklo až v roku 1924 ako Moldavská autonómna sovietska socialistická republika (MASSR) v rámci ZSSR. Počas druhej svetovej vojny ZSSR obsadil Besarábiu a pričlenil ju k MASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika (MSSR). V roku 1990, keď už bolo jasné, že ZSSR sa rozpadáva, sa prevažne ruské obyvateľstvo Podnesterska obávalo nezávislosti Moldavska a jeho zjednotenia s Rumunskom, a tak vyhlásili Podnesterskú moldavskú SSR ako samostatnú republiku ZSSR. O rok neskôr sa Moldavsko osamostatnilo a v marci 1992 vypukla krátka vojna, ktorá sa skončila prímerím v júli. Vláda v Kišiňove následne udelila Podnestersku rozsiahlu autonómiu, ktorá separatistom však nestačila a ďalej trvali na nezávislosti.[4][5] Odvtedy ide o tzv. zamrznutý konflikt, akých je v postsovietskom regióne niekoľko.
Podnestersko má vlastnú vládu, ústavu, armádu, menu či cestovné pasy. Používa vlastné štátne symboly — vlajku, znak či hymnu. Napriek tomu ho však oficiálne neuznal žiaden iný medzinárodne uznaný štát na svete — diplomatické vzťahy s ním udržujú iba tri postsovietske čiastočne uznané krajiny Južné Osetsko, Abcházsko a Náhorný Karabach. Región sa nachádza pod silným vplyvom Ruska a viackrát sa vyskytli aj hlasy o jeho anexiu Ruskou federáciou po vzore Krymu.[6] Od roku 1995 je navyše v Podnestersku umiestnených približne 1400 ruských vojakov, poverených udržiavať mier v regióne.[7]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach, hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime v rokoch 1991—1992 prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny, na jeho území žije asi 600 000 obyvateľov a dodnes nad ním nemá vláda v Kišiňove akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole existuje paralelne ďalšia vláda, ktorá si vytvorila vlastný režim, ktorý má prakticky všetky znaky suverénneho štátu — od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknuteľnosti ich územia. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať na území PMR sa prejavila napr. v roku 2004, keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v moldavčine. Najrozšírenejším jazykom je ruština. Po anglicky sa rozpráva veľmi málo.[chýba zdroj]
Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Najviac sa jej nachádza v severnej časti územia pri obci Kolbasna v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. Vojenské objekty ruskej armády sa nachádzajú aj v Tiraspole. Sú označené veľkým logom ruskej armády a je zakázané ich fotografovať. Väčšina zbraní prúdi do Abcházska a Južného Osetska cez ukrajinskú Odesu. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspoľská vláda aj z pašovania ropy, alkoholu, tabaku do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom drží Rusko. Jeho vojaci sa nachádzajú aj na hraničnom pásme rozdeľujúcom Podnestersko s Moldavskom.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný, je totiž časť súčasného Moldavska, ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k Ukrajine a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas socializmu v Sovietskom zväze Moldavská autonómna sovietska socialistická republika, rovnako ako mnoho iných sovietskych republík, prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do pracovných táborov na Sibír alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v Kišiňove a časťou obyvateľov Podnesterska (s Rusmi a Ukrajincami) sa začal v rokoch 1989—1990 a týkal sa štátneho jazyka. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu (ktorá má latinskú abecedu), to však bol problém pre menšiny (Rusov, Ukrajincov) z Podnesterska hovoriace po rusky a ukrajinsky, ktoré používajú cyriliku, ale i pre Gagauzov z južného Moldavska hovoriacich po gagauzsky.
V septembri 1990 sa Podnestersko vyhlásilo za súčasť Sovietskeho zväzu. V auguste 1991 vyhlásilo Moldavsko nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za prezidenta Igora Smirnova a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kultúra slova, 27. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 1993, čís. 2, s. 42. ISSN 0023-5202.
- ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 223.
- ↑ Статистический ежегодник 2020 год | Министерство экономического развития Приднестровской Молдавской Республики [online]. mer.gospmr.org, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
- ↑ TELEVIZE, Česká. Republika, která neexistuje. Nikým neuznané Podněstří přežívá už třicet let [online]. ČT 24 - Česká televize, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ REID, Sarah. Celebrating a nation that doesn’t exist [online]. www.bbc.com, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Russia to annex Transnistria? [online]. POLITICO, -001-11-30T00:00:00+00:00, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ At UN, Moldovan President Reiterates Call For Russian Troop Withdrawal [online]. RadioFreeEurope/RadioLiberty, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Prochádzková, P.: Aj Podnesterci chcú do Ruskej federácie. Denník SME, 3.10.2009, č. 228, ročník 17, s. 8
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podnestersko (neuznaný štát)