Preskočiť na obsah

Podnestersko (neuznaný štát): Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
uprava gramatiky a preklepov
 
(37 medziľahlých úprav od 18 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 6: Riadok 6:
| Poloha = Transnistria in Europe (zoomed) (less biased).svg
| Poloha = Transnistria in Europe (zoomed) (less biased).svg
| Motto = nie je
| Motto = nie je
| Hymna = ''Velebíme ťa, Podnestersko''
| Hymna = [[Мы славим тебя, Приднестровье]]<br />(Velebíme ťa, Podnestersko)
| Kráľovská hymna =
| Kráľovská hymna =
| Dlhý miestny názov = Република Молдовеняскэ Нистрянэ
| Dlhý miestny názov = Приднестровская Молдавская Республика
| Krátky miestny názov = Нистрене
| Krátky miestny názov = Приднестровье
| Hlavné mesto = [[Tiraspol]]
| Hlavné mesto = [[Tiraspoľ]]
| ŠírkaSt = 46
| ŠírkaSt = 46
| ŠírkaMin = 51
| ŠírkaMin = 51
Riadok 17: Riadok 17:
| DĺžkaMin = 38
| DĺžkaMin = 38
| DĺžkaVZ = V
| DĺžkaVZ = V
| Najväčšie mesto = Tiraspol
| Najväčšie mesto = [[Tiraspoľ]]
| Úradné jazyky = [[moldavčina]], [[ruština]], [[ukrajinčina]]
| Úradné jazyky = [[ruština]], [[ukrajinčina]], [[rumunčina]]
| Regionálne jazyky =
| Regionálne jazyky =
| Demonym =
| Demonym =Podnesterčan, Podnesterčanka
| Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]]
| Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident
| Politickí predstavitelia = [[Jevgenij Ševčuk]]
| Politickí predstavitelia = [[Vadim Nikolajevič Krasnoseľskij]]
| Vznik = [[2. september]] [[1990]]
| Vznik = [[2. september]] [[1990]]
| Susedia = [[Ukrajina]], [[Moldavsko]]
| Susedia = [[Ukrajina]], [[Moldavsko]]
Riadok 30: Riadok 30:
| Rozloha vody =
| Rozloha vody =
| Percento vody =
| Percento vody =
| Odhad počtu obyvateľov =
| Odhad počtu obyvateľov =465 200
| Rok odhad počtu obyvateľov =
| Rok odhad počtu obyvateľov =2020
| Poradie odhad počtu obyvateľov =
| Poradie odhad počtu obyvateľov =
| Sčítanie počtu obyvateľov = 505&nbsp;153
| Sčítanie počtu obyvateľov = 475 373
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2014
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2015
| Hustota obyvateľstva = 121
| Hustota obyvateľstva = 121
| Poradie hustota = 75
| Poradie hustota = 75
Riadok 47: Riadok 47:
| Kategória HDI =
| Kategória HDI =
| Mena = [[podnesterský rubeľ]]
| Mena = [[podnesterský rubeľ]]
| Kód meny = bez kódu
| Kód meny = PRB
| Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]]
| Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]]
| UTC posun = +2
| UTC posun = +2
Riadok 59: Riadok 59:
}}
}}


'''Podnestersko'''<ref name=sav>{{Citácia periodika
'''Podnestersko''' (alebo nesprávne ''Transnistria'' či ''Zadnestersko''), dlhý tvar '''Podnesterská moldavská republika''', je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný [[štát]] vyhlásený začiatkom roku [[1992]] v [[Moldavsko|Moldavsku]] na území s ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky [[Dnester]]. Z pohľadu Moldavska ide o región Moldavska pod názvom ''Podnesterská moldavská republika'' (PMR). Má rozlohu 4&nbsp;163 km² a 555&nbsp;500 obyvateľov ([[2004]]).
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Kultúra slova, 27
| periodikum = Kultúra slova
| odkaz na periodikum =
| vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
| miesto = Bratislava
| dátum =
| rok = 1993
| mesiac =
| ročník =
| číslo = 2
| strany = 42
| url =
| dátum prístupu =
| issn = 0023-5202
}}</ref> alebo '''Zadnestersko'''<ref name=MV>{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2008 | počet strán = 517 | url = | isbn = 978-80-7090-858-7 | kapitola = | strany = 223| jazyk = }}</ref> (nesprávne ''Transnistria'', ''Podnesterie'' [[Ruština|rus]]. Приднестровье - ''Pridnestrovie'', [[Ukrajinčina|ukr]]. Придністров'я ''- Pridnistrovia'', [[Moldavčina|mold]]. ''Transnistria''), dlhý tvar '''Podnesterská moldavská republika''' (rus. ''Приднестровская Молдавская Республика'', ukr. ''Придністровська Молдавська Республіка'', mold. ''Republica Moldovenească Nistreană''/''Република Молдовеняскэ Нистрянэ'') je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný [[štát]] vyhlásený začiatkom roku [[1992]] v [[Moldavsko|Moldavsku]] na území s prevažne [[Rusi|ruským]] obyvateľstvom na ľavom brehu rieky [[Dnester]]. Z pohľadu Kišiňova ide o autonómnu teritoriálnu jednotku Moldavska pod názvom ''Administratívno-teritoriálne jednotky na ľavom brehu Dnestra''. Má rozlohu 4&nbsp;163 km² a 465 200 obyvateľov (údaj z roku 2020).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Статистический ежегодник 2020 год {{!}} Министерство экономического развития Приднестровской Молдавской Республики|url=http://mer.gospmr.org/gosudarstvennaya-sluzhba-statistiki/informacziya/ezhegodnik-gosudarstvennoj-sluzhby-statistiki/statisticheskij-ezhegodnik-2020-god.html|vydavateľ=mer.gospmr.org|dátum prístupu=2021-11-08}}</ref>

Historicky nebolo územie na ľavom brehu Dnestra súčasťou Moldavska a ako samostatná administratívna jednotka vzniklo až v roku 1924 ako Moldavská autonómna sovietska socialistická republika (MASSR) v rámci [[ZSSR]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ZSSR obsadil [[Besarábia|Besarábiu]] a pričlenil ju k MASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika (MSSR). V roku 1990, keď už bolo jasné, že ZSSR sa rozpadáva, sa prevažne ruské obyvateľstvo Podnesterska obávalo nezávislosti Moldavska a jeho zjednotenia s [[Rumunsko|Rumunskom]], a tak vyhlásili Podnesterskú moldavskú SSR ako samostatnú republiku ZSSR. O rok neskôr sa Moldavsko osamostatnilo a v marci 1992 vypukla krátka vojna, ktorá sa skončila prímerím v júli. Vláda v Kišiňove následne udelila Podnestersku rozsiahlu [[Autonómia|autonómiu]], ktorá separatistom však nestačila a ďalej trvali na nezávislosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Republika, která neexistuje. Nikým neuznané Podněstří přežívá už třicet let|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3174522-republika-ktera-neexistuje-nikym-neuznane-podnestri-preziva-uz-tricet-let|vydavateľ=ČT 24 - Česká televize|dátum prístupu=2021-12-14|jazyk=cs|meno=Česká|priezvisko=televize}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Celebrating a nation that doesn’t exist|url=https://www.bbc.com/travel/article/20200205-celebrating-a-nation-that-doesnt-exist|vydavateľ=www.bbc.com|dátum prístupu=2021-12-14|jazyk=en|meno=Sarah|priezvisko=Reid}}</ref> Odvtedy ide o tzv. zamrznutý konflikt, akých je v postsovietskom regióne niekoľko.

Podnestersko má vlastnú [[Vláda|vládu]], [[Ústava|ústavu]], [[Armáda (vojenská jednotka)|armádu]], [[Mena|menu]] či [[Cestovný pas|cestovné pasy]]. Používa vlastné štátne symboly — vlajku, znak či hymnu. Napriek tomu ho však oficiálne neuznal žiaden iný medzinárodne uznaný štát na svete — diplomatické vzťahy s ním udržujú iba tri postsovietske čiastočne uznané krajiny [[Južné Osetsko]], [[Abcházsko]] a [[Náhorná karabašská republika|Náhorný Karabach]]. Región sa nachádza pod silným vplyvom [[Ruská federácia|Ruska]] a viackrát sa vyskytli aj hlasy o jeho [[Anexia|anexiu]] Ruskou federáciou po vzore [[Krym (polostrov)|Krymu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia to annex Transnistria?|url=https://www.politico.eu/article/russia-to-annex-transnistria/|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=-001-11-30T00:00:00+00:00|dátum prístupu=2021-12-14|jazyk=en-US}}</ref> Od roku 1995 je navyše v Podnestersku umiestnených približne 1400 ruských vojakov, poverených udržiavať mier v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=At UN, Moldovan President Reiterates Call For Russian Troop Withdrawal|url=https://www.rferl.org/a/moldova-russian-troop-withdrawal/31473470.html|vydavateľ=RadioFreeEurope/RadioLiberty|dátum prístupu=2021-12-14|jazyk=en}}</ref>


== Charakteristika ==
== Charakteristika ==
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V zime [[1991]]–[[1992]] prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Vojna sa skončila na mŕtvom bode, keďže moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla podnesterské ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny a žije tam asi 600&nbsp;000 obyvateľov a dodnes nad ňou nemá vláda v [[Kišiňov]]e akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole existuje paralelne ďalšia vláda, mnohými považovaná za diktatúru. Vláda z [[Tiraspol]]u si vytvorila v Podnestersku vlastný štát, ktorý má prakticky všetko od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknutosti podnesterského územia. Podnesterská vláda je ale úzko spätá s organizovaným zločinom, napr. minister pre štátnu bezpečnosť Vadim Anťufejev, je muž, ktorého hľadal [[Interpol]] za zločiny spáchané v [[Riga|Rige]] začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať sa prejavila napr. v roku [[2004]], keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v moldavčine.
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako [[Abcházsko]], [[Južné Osetsko]] a [[Náhorný Karabach]], hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime v rokoch [[1991]]—[[1992]] prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny, na jeho území žije asi 600&nbsp;000 obyvateľov a dodnes nad ním nemá vláda v [[Kišiňov]]e akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska [[Tiraspol|Tiraspole]] existuje paralelne ďalšia vláda, ktorá si vytvorila vlastný režim, ktorý má prakticky všetky znaky suverénneho štátu — od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknuteľnosti ich územia. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať na území PMR sa prejavila napr. v roku [[2004]], keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v [[Moldavčina|moldavčine]]. Najrozšírenejším jazykom je [[ruština]]. Po [[Angličtina|anglicky]] sa rozpráva veľmi málo.{{Chýba zdroj}}
[[Súbor:Vlajky Tiraspol.png|vľavo|náhľad|Vlajky separatistických území na hlavnom námestí]]

Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40&nbsp;000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Väčšina zbraní prúdi do [[Abcházsko|Abcházska]] a [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] cez ukrajinskú [[Odesa|Odesu]]. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspolská vláda aj z pašovania [[ropa|ropy]], [[alkohol]]u, [[tabak]]u z a do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom drží [[Rusko]], ktoré sa tak snaží uchrániť množstvo tamojších etnických Rusov pred krviprelievaním.
Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Najviac sa jej nachádza v severnej časti územia pri obci [[Kolbasna]] v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. Vojenské objekty ruskej armády sa nachádzajú aj v Tiraspole. Sú označené veľkým logom ruskej armády a je zakázané ich fotografovať. Väčšina zbraní prúdi do [[Abcházsko|Abcházska]] a [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] cez ukrajinskú [[Odesa|Odesu]]. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspoľská vláda aj z pašovania [[ropa|ropy]], [[alkohol]]u, [[tabak]]u do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom drží [[Rusko]]. Jeho vojaci sa nachádzajú aj na hraničnom pásme rozdeľujúcom Podnestersko s Moldavskom.


== Dejiny ==
== Dejiny ==
[[Súbor:Tiraspol bridge infantry vehicles.jpg|right|thumb|Vojenské vozidlá v Tiraspole]]
[[Súbor:Tiraspol bridge infantry vehicles.jpg|náhľad|Vojenské vozidlá v Tiraspole]]
Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný. Podnestersko je totiž časť súčasného [[Moldavsko|Moldavska]], ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k [[Ukrajina|Ukrajine]] a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas komunizmu v Sovietskom zväze Moldavská sovietska socialistická republika rovnako ako mnoho iných sovietskych republík prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300&nbsp;000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do pracovných táborov na [[Sibír]] alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v [[Kišiňov]]e a časťou obyvateľov Podnesterska (najmä po rusky hovoriacej menšiny Rusov a Ukrajincov) sa začal v rokoch [[1989]]–[[1990]] a týkal sa štátneho jazyka. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu (ktorá má latinskú abecedu), to však bol problém pre menšiny z Podnesterska hovoriace po rusky, ktoré používajú cyriliku, ale i pre [[Gagauzi|Gagauzov]] z južného Moldavska hovoriacich [[gagauzština|po gagauzsky]].
Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný, je totiž časť súčasného [[Moldavsko|Moldavska]], ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k [[Ukrajina|Ukrajine]] a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas socializmu v Sovietskom zväze Moldavská autonómna sovietska socialistická republika, rovnako ako mnoho iných sovietskych republík, prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300&nbsp;000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do [[Gulag|pracovných táborov]] na [[Sibír]] alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v [[Kišiňov]]e a časťou obyvateľov Podnesterska (s Rusmi a Ukrajincami) sa začal v rokoch [[1989]]—[[1990]] a týkal sa [[Štátny jazyk|štátneho jazyka]]. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk [[Rumunčina|rumunčinu]] (ktorá má [[Latinka|latinskú abecedu]]), to však bol problém pre menšiny ([[Rusi|Rusov]], [[Ukrajinci|Ukrajincov]]) z Podnesterska hovoriace po [[Ruština|rusky]] a [[Ukrajinčina|ukrajinsky]], ktoré používajú [[Cyrilika|cyriliku]], ale i pre [[Gagauzi|Gagauzov]] z južného Moldavska hovoriacich [[gagauzština|po gagauzsky]].

⚫
V septembri [[1990]] sa Dnesterská moldavská socialistická sovietska republika (známa ako Podnestersko) vyhlásila za súčasť [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. V [[august]]e [[1991]] vyhlásilo [[Moldavsko]] nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za prezidenta [[Igor Smirnov|Igora Smirnova]] a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.<ref>Prochádzková, P.: ''Aj Podnesterci chcú do Ruskej federácie.'' Denník SME, 3.10.2009, č. 228, ročník 17, s. 8</ref>



⚫
V septembri [[1990]] sa Podnestersko vyhlásilo za súčasť [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. V [[august]]e [[1991]] vyhlásilo [[Moldavsko]] nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za [[Prezident|prezidenta]] [[Igor Smirnov|Igora Smirnova]] a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.<ref>Prochádzková, P.: ''Aj Podnesterci chcú do Ruskej federácie.'' Denník SME, 3.10.2009, č. 228, ročník 17, s. 8</ref>


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 81: Riadok 103:


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Transnistria}}.
{{Projekt}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://visitpmr.com Cestovné informácie o Podnestersku]
* [http://visitpmr.com Cestovné informácie o Podnestersku]
* [http://president.pmr-gov.org Oficiálna stránka Prezidenta Podnesterska (v ruštine)]
* [http://president.pmr-gov.org Oficiálna stránka Prezidenta Podnesterska (v ruštine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070930001621/http://president.pmr-gov.org/ |date=2007-09-30 }}


{{Administratívne členenie Moldavska}}
{{Administratívne členenie Moldavska}}

Aktuálna revízia z 21:05, 18. december 2023

Podnesterská moldavská republika
Vlajka Podnesterskej moldavskej republiky Štátny znak Podnesterskej moldavskej republiky
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Мы славим тебя, Приднестровье
(Velebíme ťa, Podnestersko)
Miestny názov  
 • dlhý Приднестровская Молдавская Республика
 • krátky Приднестровье
Hlavné mesto Tiraspoľ
46°51′ S.š. 29°38′ V.d.
Najväčšie mesto Tiraspoľ
Úradné jazyky ruština, ukrajinčina, rumunčina
Demonym Podnesterčan, Podnesterčanka
Štátne zriadenie
Prezident 		poloprezidentská republika
Vadim Nikolajevič Krasnoseľskij
Vznik 2. september 1990
Susedia Ukrajina, Moldavsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
4 163 km² (165.)  
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2020)
 • sčítanie (2015)
 • hustota (2020) 		 
465 200
475 373
121/km² (75.)
Mena podnesterský rubeľ (PRB)
Časové pásmo
 • Letný čas 		VEČ (UTC+2)
VELČ (UTC+3)
Medzinárodný kód MDA
Medzinárodná poznávacia značka MD
Internetová doména .md
Smerové telefónne číslo +3735

Súradnice: 46°50′32″S 29°37′28″V / 46,842222222222°S 29,624444444444°V / 46.842222222222; 29.624444444444

Podnestersko[1] alebo Zadnestersko[2] (nesprávne Transnistria, Podnesterie rus. Приднестровье - Pridnestrovie, ukr. Придністров'я - Pridnistrovia, mold. Transnistria), dlhý tvar Podnesterská moldavská republika (rus. Приднестровская Молдавская Республика, ukr. Придністровська Молдавська Республіка, mold. Republica Moldovenească Nistreană/Република Молдовеняскэ Нистрянэ) je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný štát vyhlásený začiatkom roku 1992 v Moldavsku na území s prevažne ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester. Z pohľadu Kišiňova ide o autonómnu teritoriálnu jednotku Moldavska pod názvom Administratívno-teritoriálne jednotky na ľavom brehu Dnestra. Má rozlohu 4 163 km² a 465 200 obyvateľov (údaj z roku 2020).[3]

Historicky nebolo územie na ľavom brehu Dnestra súčasťou Moldavska a ako samostatná administratívna jednotka vzniklo až v roku 1924 ako Moldavská autonómna sovietska socialistická republika (MASSR) v rámci ZSSR. Počas druhej svetovej vojny ZSSR obsadil Besarábiu a pričlenil ju k MASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika (MSSR). V roku 1990, keď už bolo jasné, že ZSSR sa rozpadáva, sa prevažne ruské obyvateľstvo Podnesterska obávalo nezávislosti Moldavska a jeho zjednotenia s Rumunskom, a tak vyhlásili Podnesterskú moldavskú SSR ako samostatnú republiku ZSSR. O rok neskôr sa Moldavsko osamostatnilo a v marci 1992 vypukla krátka vojna, ktorá sa skončila prímerím v júli. Vláda v Kišiňove následne udelila Podnestersku rozsiahlu autonómiu, ktorá separatistom však nestačila a ďalej trvali na nezávislosti.[4][5] Odvtedy ide o tzv. zamrznutý konflikt, akých je v postsovietskom regióne niekoľko.

Podnestersko má vlastnú vládu, ústavu, armádu, menu či cestovné pasy. Používa vlastné štátne symboly — vlajku, znak či hymnu. Napriek tomu ho však oficiálne neuznal žiaden iný medzinárodne uznaný štát na svete — diplomatické vzťahy s ním udržujú iba tri postsovietske čiastočne uznané krajiny Južné Osetsko, Abcházsko a Náhorný Karabach. Región sa nachádza pod silným vplyvom Ruska a viackrát sa vyskytli aj hlasy o jeho anexiu Ruskou federáciou po vzore Krymu.[6] Od roku 1995 je navyše v Podnestersku umiestnených približne 1400 ruských vojakov, poverených udržiavať mier v regióne.[7]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach, hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime v rokoch 1991—1992 prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny, na jeho území žije asi 600 000 obyvateľov a dodnes nad ním nemá vláda v Kišiňove akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole existuje paralelne ďalšia vláda, ktorá si vytvorila vlastný režim, ktorý má prakticky všetky znaky suverénneho štátu — od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknuteľnosti ich územia. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať na území PMR sa prejavila napr. v roku 2004, keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v moldavčine. Najrozšírenejším jazykom je ruština. Po anglicky sa rozpráva veľmi málo.[chýba zdroj]

Vlajky separatistických území na hlavnom námestí

Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Najviac sa jej nachádza v severnej časti územia pri obci Kolbasna v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. Vojenské objekty ruskej armády sa nachádzajú aj v Tiraspole. Sú označené veľkým logom ruskej armády a je zakázané ich fotografovať. Väčšina zbraní prúdi do Abcházska a Južného Osetska cez ukrajinskú Odesu. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspoľská vláda aj z pašovania ropy, alkoholu, tabaku do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom drží Rusko. Jeho vojaci sa nachádzajú aj na hraničnom pásme rozdeľujúcom Podnestersko s Moldavskom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenské vozidlá v Tiraspole

Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný, je totiž časť súčasného Moldavska, ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k Ukrajine a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas socializmu v Sovietskom zväze Moldavská autonómna sovietska socialistická republika, rovnako ako mnoho iných sovietskych republík, prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do pracovných táborov na Sibír alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v Kišiňove a časťou obyvateľov Podnesterska (s Rusmi a Ukrajincami) sa začal v rokoch 1989—1990 a týkal sa štátneho jazyka. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu (ktorá má latinskú abecedu), to však bol problém pre menšiny (Rusov, Ukrajincov) z Podnesterska hovoriace po rusky a ukrajinsky, ktoré používajú cyriliku, ale i pre Gagauzov z južného Moldavska hovoriacich po gagauzsky.

V septembri 1990 sa Podnestersko vyhlásilo za súčasť Sovietskeho zväzu. V auguste 1991 vyhlásilo Moldavsko nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za prezidenta Igora Smirnova a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Kultúra slova, 27. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 1993, čís. 2, s. 42. ISSN 0023-5202.
  2. ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 223.
  3. ↑ Статистический ежегодник 2020 год | Министерство экономического развития Приднестровской Молдавской Республики [online]. mer.gospmr.org, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online.
  4. ↑ TELEVIZE, Česká. Republika, která neexistuje. Nikým neuznané Podněstří přežívá už třicet let [online]. ČT 24 - Česká televize, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ REID, Sarah. Celebrating a nation that doesn’t exist [online]. www.bbc.com, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Russia to annex Transnistria? [online]. POLITICO, -001-11-30T00:00:00+00:00, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ At UN, Moldovan President Reiterates Call For Russian Troop Withdrawal [online]. RadioFreeEurope/RadioLiberty, [cit. 2021-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Prochádzková, P.: Aj Podnesterci chcú do Ruskej federácie. Denník SME, 3.10.2009, č. 228, ročník 17, s. 8

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Podnestersko_(neuznaný_štát)&oldid=7760753“