Preskočiť na obsah

Novogréčtina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Marián 2 (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
d Verzia používateľa 2A02:8308:A085:7400:ED65:7EAC:742F:461D (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 95.105.192.4
Značka: rollback
(15 medziľahlých úprav od 7 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox jazyk
'''Novogréčtina''' alebo '''nová gréčtina''' (po grécky ''Νέα Ελληνικά'' alebo ''Νεοελληνική γλώσσα'') je jazyk patriaci medzi [[grécke jazyky]], jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný Grékmi z Grécka, západnej Anatólie, Istanbulu a Cypru.
|Názov = Novogréčtina
|Natívny názov = νέα ελληνικά, néa elliniká
|štáty = [[Grécko]], [[Cyprus]], [[Albánsko]], [[Arménsko]], [[Bulharsko]], [[Egypt]], [[Taliansko]], [[Rumunsko]], [[Turecko]], [[Ukrajina]]
|región = [[Balkánsky polostrov]]
|počet hovoriacich = okolo 12 miliónov
|poradie =
|klasifikácia =
[[Indoeurópske jazyky]]
*[[Grécke jazyky]]
**'''Novogréčtina'''
|písmo = [[grécke písmo]]
|úradný = {{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]<br />{{minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]<br />{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]]
|regulátor = žiadny
|iso1 = el
|iso2 = gre (B)<br />ell (T)
|iso3 = ell
|sil = ELL
|kód Wikipédie = el
|Meno wikipédie = Βικιπαίδεια, η ελεύθερη εγκυκλοπαίδεια
}}
[[Súbor:Idioma Griego.PNG|náhľad|Rozšírenie novogréčtiny]]


'''Novogréčtina''' alebo '''nová gréčtina''' (po grécky ''Νέα Ελληνικά'' Nea Ellinika alebo ''Νεοελληνική γλώσσα'' Neoeliniki glóssa) je jazyk patriaci medzi [[grécke jazyky]], jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný [[Gréci|Grékmi]] z [[Grécko|Grécka]], západnej [[Malá Ázia|Anatólie]], [[Istanbul]]u a [[Cyprus|Cypru]].
Nadväzuje na [[helenistické koiné]] (čiastočne na [[starogréčtina|starogréčtinu]]), aj keď od nich vykazuje veľké rozdiely, najmä vo výslovnosti. V Novogréčtine máme spisy zo 15. storočia po páde Byzantskej ríše (1453).


Nadväzuje na [[helenistické koiné]] (čiastočne na [[starogréčtina|starogréčtinu]]), aj keď od nich vykazuje veľké rozdiely, najmä vo výslovnosti. V novogréčtine máme spisy z [[15. storočie|15. storočia]] po páde [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] (1453).
Je dnes úradným jazykom v [[Grécko|Grécku]] a na [[Cyprus|Cypre]], a tým aj v [[Európska únia|Európskej únii]]. Rozlišuje sa archaizujúci literárny jazyk ''[[kathareusa]]'' ("čistý" jazyk, vyslovuje sa ''kathareusa'') a "ľudový" jazyk ''[[dimotiki]]'' (vyslovuje sa ''dimotiki'')

Dnes je úradným jazykom v [[Grécko|Grécku]] a na [[Cyprus|Cypre]], a tým aj v [[Európska únia|Európskej únii]]. Rozlišuje sa archaizujúci literárny jazyk ''[[kathareusa]]'' „čistý“ jazyk a „ľudový“ jazyk ''[[dimotiki]]''.


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Dejiny modernej gréčtiny siahajú do 6. stor. Kr., keď sa dovtedy u všetkých Grékov používaný koiné (κοινή) jazyk začal rozpadať na viacero menších jazykov podľa geografických polôh. Okrem toho sa do dovtedy čistej gréčtiny dostali niektoré latinské slová, nakoľko na východe ešte stále žila rímska komunita. Latinský pôvod má aj slovo η πόρτα (i pórta,dvere), toto slovo je prebrané z latinského porta (dvere). V 12. stor. po Kr. grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na ítu (i). To zapríčinilo nesúhlas niektorých anatólskych Grékov a vytvorenie nových gréckych jazykov, ako kappadócka či pontská gréčtina. Taktiež sa prestala vyslovovať hláska h.
Dejiny modernej gréčtiny siahajú do 6. stor. Kr., keď sa dovtedy u všetkých Grékov používaný koiné (κοινή) jazyk začal rozpadať na viacero menších jazykov podľa geografických polôh. Okrem toho sa do dovtedy čistej gréčtiny dostali niektoré latinské slová, nakoľko na východe ešte stále žila rímska komunita. Latinský pôvod má aj slovo η πόρτα (i pórta,dvere), toto slovo je prebrané z latinského porta (dvere). V 12. stor. po Kr. grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na ítu (i). To zapríčinilo nesúhlas niektorých anatólskych Grékov a vytvorenie nových gréckych jazykov, ako kappadócka či pontská gréčtina. Taktiež sa prestala vyslovovať hláska h.
Po páde Byzantskej ríše (1453) nastala značná turkizácia ľudovej gréčtiny, ktorá prehĺbila priepasť medzi klasickou atičtinou (pretrvávajúcou najmä vo východnej cirkvi) a ľudovým jazykom. Turecké slová sa používajú hlavne pri pomenovaniach povolaní. Napr. starogrécke slovo o ιχθυς (ó ichthis,ryba), sa zmenilo na turkizmus το ψάρι (to psari). Začiatkom 19. storočia bol umelo vytvorený archaizujúci oficiálny jazyk kathareusa (akýsi prechod medzi klasickou atičtinou a vtedajším dimotiki, očistený o cudzie slová). Tento jazyk vytvorili grécki vzdelanci, ktorí hlásali návrat ku klasickej gréčtine, bez latinských a tureckých slov. Jazyk sa však u ľudu neujal.
Po páde Byzantskej ríše (1453) nastala značná turkizácia ľudovej gréčtiny, ktorá prehĺbila priepasť medzi klasickou atičtinou (pretrvávajúcou najmä vo východnej cirkvi) a ľudovým jazykom. Turecké slová sa používajú hlavne pri pomenovaniach povolaní. Napr. starogrécke slovo o ιχθυς (ó ichthis,ryba), sa zmenilo na το ψάρι (to psari). Začiatkom 19. storočia bol umelo vytvorený archaizujúci oficiálny jazyk kathareusa (akýsi prechod medzi klasickou atičtinou a vtedajším dimotiki, očistený o cudzie slová). Tento jazyk vytvorili grécki vzdelanci, ktorí hlásali návrat ku klasickej gréčtine, bez latinských a tureckých slov. Jazyk sa však u ľudu neujal.
Kathareusou dnes hovoria predovšetkým vzdelanci a používa sa v odbornom a slávnostnom písomnom prejave
Kathareusou dnes hovoria predovšetkým vzdelanci a používa sa v odbornom a slávnostnom písomnom prejave
.Tzv. dimotiki je (medzičasom kodifikovaný) novodobý jazyk založený na ľudovej reči, ktorá vznikla už v stredoveku.
.Tzv. dimotiki je (medzičasom kodifikovaný) novodobý jazyk založený na ľudovej reči, ktorá vznikla už v stredoveku.
Až do konca 19. storočia mala v písomnom a oficiálnom prejave prevahu kathareusa, dnes je to naopak
Až do konca 19. storočia mala v písomnom a oficiálnom prejave prevahu kathareusa, dnes je to naopak
a kathareusa postupne ustúpila do pozadia v prospech dimotiki. Novogréčtina je dnes úradný jazyk v Grécku a na Cypre.
a kathareusa postupne ustúpila do pozadia v prospech dimotiki. Novogréčtina je dnes úradný jazyk v Grécku a na Cypre. Na Slovensku bol vydaný '''Grécko-slovenský a slovensko-grécky slovník''' a učebnica gréčtiny s názvom '''Učíme sa novogrécky jazyk'''.


== Literatúra ==
== Literatúra ==
Na Slovensku bol vydaný aj '''Grécko-slovenský a slovensko-grécky slovník''' a tiež aj učebnica gréčtiny pod názvom '''Učíme sa novogrécky jazyk'''.
''Zozuľak Ján''. Grécko-slovenský a slovensko-grécky slovník. Prešov: Datapress, 2011. ISBN 978-80-967289-7-8

''Zozuľak Ján – Zozuľaková Dana.'' Učíme sa novogrécky jazyk = Eláte na gnorísoume te neoelleniké glóssa. Prešov, 2007. <nowiki>ISBN 978-80-969645-6-7</nowiki>.


== Gramatika a výslovnosť ==
== Gramatika a výslovnosť ==
Riadok 30: Riadok 55:
** [[griko]] (v Taliansku)
** [[griko]] (v Taliansku)
** [[jevančina]] (nedávno vymretý jazyk [[romanioti|gréckych Židov]])
** [[jevančina]] (nedávno vymretý jazyk [[romanioti|gréckych Židov]])
** [[Cyperská gréčtina]]
** [[cyperská gréčtina]]


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 22:29, 4. august 2023

Novogréčtina
(νέα ελληνικά, néa elliniká)
ŠtátyGrécko, Cyprus, Albánsko, Arménsko, Bulharsko, Egypt, Taliansko, Rumunsko, Turecko, Ukrajina
RegiónBalkánsky polostrov
Počet hovoriacichokolo 12 miliónov
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
Písmogrécke písmo
Postavenie
Úradný jazykGrécko Grécko
Cyprus Cyprus
Európska únia Európska únia
Regulátoržiadny
Jazykové kódy
ISO 639-1el
ISO 639-2gre (B)
ell (T)
ISO 639-3ell
Wikipédia
Adresael.wikipedia.org
PomenovanieΒικιπαίδεια, η ελεύθερη εγκυκλοπαίδεια
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Rozšírenie novogréčtiny

Novogréčtina alebo nová gréčtina (po grécky Νέα Ελληνικά Nea Ellinika alebo Νεοελληνική γλώσσα Neoeliniki glóssa) je jazyk patriaci medzi grécke jazyky, jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný Grékmi z Grécka, západnej Anatólie, Istanbulu a Cypru.

Nadväzuje na helenistické koiné (čiastočne na starogréčtinu), aj keď od nich vykazuje veľké rozdiely, najmä vo výslovnosti. V novogréčtine máme spisy z 15. storočia po páde Byzantskej ríše (1453).

Dnes je úradným jazykom v Grécku a na Cypre, a tým aj v Európskej únii. Rozlišuje sa archaizujúci literárny jazyk kathareusa „čistý“ jazyk a „ľudový“ jazyk dimotiki.

Dejiny

Dejiny modernej gréčtiny siahajú do 6. stor. Kr., keď sa dovtedy u všetkých Grékov používaný koiné (κοινή) jazyk začal rozpadať na viacero menších jazykov podľa geografických polôh. Okrem toho sa do dovtedy čistej gréčtiny dostali niektoré latinské slová, nakoľko na východe ešte stále žila rímska komunita. Latinský pôvod má aj slovo η πόρτα (i pórta,dvere), toto slovo je prebrané z latinského porta (dvere). V 12. stor. po Kr. grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na ítu (i). To zapríčinilo nesúhlas niektorých anatólskych Grékov a vytvorenie nových gréckych jazykov, ako kappadócka či pontská gréčtina. Taktiež sa prestala vyslovovať hláska h.

Po páde Byzantskej ríše (1453) nastala značná turkizácia ľudovej gréčtiny, ktorá prehĺbila priepasť medzi klasickou atičtinou (pretrvávajúcou najmä vo východnej cirkvi) a ľudovým jazykom. Turecké slová sa používajú hlavne pri pomenovaniach povolaní. Napr. starogrécke slovo o ιχθυς (ó ichthis,ryba), sa zmenilo na το ψάρι (to psari). Začiatkom 19. storočia bol umelo vytvorený archaizujúci oficiálny jazyk kathareusa (akýsi prechod medzi klasickou atičtinou a vtedajším dimotiki, očistený o cudzie slová). Tento jazyk vytvorili grécki vzdelanci, ktorí hlásali návrat ku klasickej gréčtine, bez latinských a tureckých slov. Jazyk sa však u ľudu neujal. Kathareusou dnes hovoria predovšetkým vzdelanci a používa sa v odbornom a slávnostnom písomnom prejave .Tzv. dimotiki je (medzičasom kodifikovaný) novodobý jazyk založený na ľudovej reči, ktorá vznikla už v stredoveku. Až do konca 19. storočia mala v písomnom a oficiálnom prejave prevahu kathareusa, dnes je to naopak a kathareusa postupne ustúpila do pozadia v prospech dimotiki. Novogréčtina je dnes úradný jazyk v Grécku a na Cypre. Na Slovensku bol vydaný Grécko-slovenský a slovensko-grécky slovník a učebnica gréčtiny s názvom Učíme sa novogrécky jazyk.

Literatúra

Zozuľak Ján. Grécko-slovenský a slovensko-grécky slovník. Prešov: Datapress, 2011. ISBN 978-80-967289-7-8

Zozuľak Ján – Zozuľaková Dana. Učíme sa novogrécky jazyk = Eláte na gnorísoume te neoelleniké glóssa. Prešov, 2007. ISBN 978-80-969645-6-7.

Gramatika a výslovnosť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dimotiki

Delenie

Novogréčtina:

Pozri aj