Neziderské jazero: Rozdiel medzi revíziami

Fertő/Neusiedlersee Cultural Landscape
Fertő/Neusiedlersee Cultural Landscape*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
	Neziderské jazero
Štát	Rakúsko a Maďarsko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	v
Identifikačné č.	[UNESCO 772]
Región**	Európa a Severná Amerika
	História zápisu
Zápis	2001 (25. zasadnutie)
	* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.; ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Aktuálna revízia z 15:58, 4. január 2023

Svetové dedičstvo UNESCO

Neziderské jazero (po nem. Neusiedler See, maď. Fertő) je plytké bezodtokové jazero na hraniciach Rakúska a Maďarska; 115 m n. m., 320 km², max. hĺbka 2 m. Slabo slané. Neziderské jazero je zvyškom Tethys.

Jazero je popri Balatone jediné stepné jazero v Európe. Jazero leží v rakúskej spolkovej krajine Burgenland a v západnom Maďarsku. Samotná rakúska časť je súčasne najväčším jazerom v Rakúsku. Vyznačuje sa tým, že je obklopené pásmom trstiny, veľmi malou hĺbkou, miernym a veterným podnebím. Jedinečná fauna a flóra sú chránené dvomi národnými parkmi Neziderské jazero – Seewinkel a Fertő-Hanság, ako aj tým, že je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO (od roku 2001).

Z geomorfologického hľadiska leží v Malej uhorskej kotline, ktorá je súčasťou terciérnej Panónskej panvy.

Vznik

Jazero vzniklo až kvartéri, na vrchole poslednej ľadovej doby v dôsledku pôsobenia vyvievania intenzívnymi severozápadnými vetrami.^[1] Z historických prameňov je známe, že jazero v rokoch 1811 – 1813 čiastočne a v 1867 – 1871 úplne vyschlo^[2].

Staršie, dnes už prekonané názory, považovali Neziderské jazero za zvyšok mora Paratethys, ktoré zahŕňalo aj Panónsku panvu; alebo Panónskeho jazera, ktoré zostalo ako zvyšok po ustupujúcom mori pred asi 11 miliónmi rokov, keď bola Panónska panva v podstate už len slané brakické jazero.

Delenie

Jazero má približne tvar obuváku. Severná tretina sa nazýva Neziderská zátoka (Neusiedler Bucht), užšia časť sa nazýva Illmitzer Seeenge a úplne na juhu leží trstinou zarastené Silbersee.

Rozmery

Rozloha jazera je podľa vodnej hladiny približne 315 km², z toho leží 240 km² v Rakúsku a 75 km² v Maďarsku. Rakúska časť je najväčšia vodná plocha v Rakúsku. Povodie jazera má rozlohu 1 120 km². Hlavná severojužná dĺžka jazera je 36 km a šírka sa pohybuje medzi 6 až 12 km. Výška zemského zakrivenia medzi Neusiedl am See a Mörbischom am See je 9,6 m, takže nevidno z jedného konca na druhý.

Trstinový pás

Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný región pre miestnu faunu. Vďaka prevládajúcim severozápadným vetrom rastie na východnom brehu menej trstiny ako na západnom. Pri Donnerskirchene dosahuje pás šírku 8 km, Podersdorf am See leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom 2 km. Trstinový pás, pokrývajúci až štyri pätiny jazera je miestom hniezdenia vodného vtáctva. V Rakúsku je rovnomenná vtáčia rezervácia.

Okolie

Brehy sú nízke, silno močaristé. V lete (vlhké obdobie) sa rozmery Neziderského jazera zväčšujú. V zime niekedy premŕza až do dna. Miesta na kúpanie a prístavy sú Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust a Mörbisch am See v Rakúsku, a Fertőrákos v Maďarsku. Ďalšie miesta na okolí sú Apetlon, Winden am See, Donnerskirchen, Oslip, Fertőboz, Fertőd, Balf, Fertőhomok, Hegykő a Sarród.

Vodná hladina

Hladina jazera leží v nadmorskej výške 115,45 m. Maximálna hĺbka jazera je 1,8 m. Priemerná hladina kolíše medzi 0,6 a 0,8 m. Prítok do jazera zabezpečujú z 80 % podzemné pramene a z 20 % malá rieka Wulka. Voda v jazere je mierne slaná. Odtok zabezpečuje v rokoch 1895 – 1909 umelo vybudovaný Einserkanal. Tak je na území Maďarska zviazané s povodím Dunaja.

Referencie

↑ Sebe, K., Roetzel, R., Fiebig, M., Lüthgens, Ch., 2015: Pleistocene wind system in eastern Austria and its impact on landscape evolution. Catena, 134, 59–74; https://doi.org/10.1016/j.catena.2015.02.004
↑ Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, Všeobecná geológia 2. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 322

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Neziderské jazero.

Externé odkazy

Fertö/Neusiedlersee Cultural Landscape – UNESCO (po anglicky)

[1] Sebe, K., Roetzel, R., Fiebig, M., Lüthgens, Ch., 2015: Pleistocene wind system in eastern Austria and its impact on landscape evolution. Catena, 134, 59–74; https://doi.org/10.1016/j.catena.2015.02.004

[2] Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, Všeobecná geológia 2. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 322

[1]

[2]

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 |ID          = 772
 |link        = [http://whc.unesco.org/en/list/772 UNESCO]
-|región      = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe]]
+|región      = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]]
 |súradnice   =
 |rok         = 2001
@@ Riadok 20: / Riadok 20: @@
 [[Súbor:Neusiedler Lake satellite.png|right|thumb|Satelitná snímka jazera]]
-'''Neziderské jazero''' (po nem. ''Neusiedler See'', maď. ''Fertõ'') je plytké bezodtokové jazero na hraniciach [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]; {{mnm|115}}, {{km2|320|w}}, max. hĺbka {{m|2|m|w}}. Slabo slané. Neziderské jazero je zvyškom [[Tethys (more)|Tethys]].
+'''Neziderské jazero''' (po nem. ''Neusiedler See'', maď. ''Fertő'') je plytké bezodtokové jazero na hraniciach [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]; {{mnm|115}}, {{km2|320|w}}, max. hĺbka {{m|2|m|w}}. Slabo slané. Neziderské jazero je zvyškom [[Tethys (more)|Tethys]].
-Jazero je popri [[Balaton]]e  jediné stepné [[jazero]] v [[Európa|Európe]]. Jazero leží v rakúskej spolkovej krajine [[Burgenland]] a v západnom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Samotná rakúska časť je súčasne najväčším jazerom v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Vyznačuje sa tým, že je obklopené pásmom [[trstina|trstiny]], veľmi malou hĺbkou, miernym a veterným podnebím. Jedinečná fauna a flóra sú chránené dvomi národnými parkmi [[Národný park Neziderské jazero – Seewinkel|Neziderské jazero - Seewinkel]] a [[Národný park Fertő–Hanság|Fertő-Hanság]], ako aj tým, že je zapísané do [[Svetové dedičstvo|zoznamu svetového dedičstva]] [[UNESCO]] (od roku [[2001]]).
+Jazero je popri [[Balaton (jazero)|Balatone]] jediné stepné [[Balaton (jazero)|jazero]] v [[Európa|Európe]]. Jazero leží v rakúskej spolkovej krajine [[Burgenland]] a v západnom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Samotná rakúska časť je súčasne najväčším jazerom v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Vyznačuje sa tým, že je obklopené pásmom [[trstina|trstiny]], veľmi malou hĺbkou, miernym a veterným podnebím. Jedinečná fauna a flóra sú chránené dvomi národnými parkmi [[Národný park Neziderské jazero – Seewinkel|Neziderské jazero – Seewinkel]] a [[Národný park Fertő–Hanság|Fertő-Hanság]], ako aj tým, že je zapísané do [[Svetové dedičstvo|zoznamu svetového dedičstva]] [[UNESCO]] (od roku [[2001]]).
+Z geomorfologického hľadiska leží v [[Malá dunajská kotlina|Malej uhorskej kotline]], ktorá je súčasťou terciérnej [[Panónska panva|Panónskej panvy]].
 == Vznik ==
-Pred 20 miliónmi rokov došlo k poklesávaniu územia medzi vznikajúcim Alpsko-Karpatsko-Dinárskym horstvom. V dôsledku tohto poklesu začala vznikať dnešná [[Panónska panva]]. Poklesnuté priestory sa spojili so sústavou paniev [[Tethys (more)|Tethys]] vyplnených morskou slanou vodou. Po poklesnutí hladiny mora pred asi 11 miliónmi rokov bola Panónska panva v podstate slané [[Brakická voda|brakické]] jazero, označované často ako ako [[Panónske jazero]]. Obsah [[soľ|soli]] klesal, ako postupne [[Sedimentácia|sedimentovala]]. Na konci poslednej [[Glaciál|ľadovej doby]] pred 13 tisícmi rokov sa uvoľnil [[Dunajský ľadovec]] a pri poslednom posune sa utvárali dnešné sedimenty v panve Neziderského jazera. Z historických prameňov je známe, že jazero v rokoch 1811-1813 čiastočne a v 1867-1871 úplne vyschlo<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, Všeobecná geológia 2. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 322</ref>. Z geomorfologického hľadiska leží v [[Malá dunajská kotlina|Malej uhorskej kotline]].
+Jazero vzniklo až [[kvartér]]i, na vrchole poslednej [[Glaciál|ľadovej doby]] v dôsledku pôsobenia [[Deflácia (geológia)|vyvievania]] intenzívnymi severozápadnými vetrami.<ref>Sebe, K., Roetzel, R., Fiebig, M., Lüthgens, Ch., 2015: Pleistocene wind system in eastern Austria and its impact on landscape evolution. Catena, 134, 59–74; https://doi.org/10.1016/j.catena.2015.02.004</ref> Z historických prameňov je známe, že jazero v rokoch 1811{{--}}1813 čiastočne a v 1867{{--}}1871 úplne vyschlo<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, Všeobecná geológia 2. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 322</ref>.
+Staršie, dnes už prekonané názory, považovali Neziderské jazero za zvyšok mora [[Paratethys]], ktoré zahŕňalo aj Panónsku panvu; alebo [[Panónske jazero|Panónskeho jazera]], ktoré zostalo ako zvyšok po ustupujúcom mori pred asi 11 miliónmi rokov, keď bola Panónska panva v podstate už len slané [[Brakická voda|brakické]] jazero.
 == Delenie ==
@@ Riadok 31: / Riadok 35: @@
 == Rozmery ==
-Rozloha jazera je podľa vodnej hladiny približne {{km2|315}}, z toho leží {{km2|240}} v [[Rakúsko|Rakúsku]] a {{km2|75}} v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Rakúska časť je najväčšia vodná plocha v Rakúsku. Povodie jazera má rozlohu {{km2|1120}}. Hlavná severojužná dĺžka jazera je {{km|36|m}} a šírka sa pohybuje medzi 6 až {{km|12|m}}. Výška zemského zakrivenia medzi [[Neusiedl am See]] a [[Mörbisch]]om je {{m|9.6|m}}, takže nevidno z jedného konca na druhý.
+Rozloha jazera je podľa vodnej hladiny približne {{km2|315}}, z toho leží {{km2|240}} v [[Rakúsko|Rakúsku]] a {{km2|75}} v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Rakúska časť je najväčšia vodná plocha v Rakúsku. Povodie jazera má rozlohu {{km2|1120}}. Hlavná severojužná dĺžka jazera je {{km|36|m}} a šírka sa pohybuje medzi 6 až {{km|12|m}}. Výška zemského zakrivenia medzi [[Neusiedl am See]] a [[Mörbisch am See|Mörbischom am See]] je {{m|9.6|m}}, takže nevidno z jedného konca na druhý.
 == Trstinový pás ==
-Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný región pre miestnu faunu. Vďaka prevládajúcim severozápadným vetrom rastie na východnom brehu menej trstiny ako na západnom. Pri [[Donnerskirchen]]e dosahuje pás šírku {{km|8|m}}, [[Podersdorf]] leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom {{km|2|m}}. Trstinový pás, pokrývajúci až štyri pätiny jazera je miestom hniezdenia vodného vtáctva. V Rakúsku je rovnomenná vtáčia rezervácia.
+Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný región pre miestnu faunu. Vďaka prevládajúcim severozápadným vetrom rastie na východnom brehu menej trstiny ako na západnom. Pri [[Donnerskirchen]]e dosahuje pás šírku {{km|8|m}}, [[Podersdorf am See]] leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom {{km|2|m}}. Trstinový pás, pokrývajúci až štyri pätiny jazera je miestom hniezdenia vodného vtáctva. V Rakúsku je rovnomenná vtáčia rezervácia.
 == Okolie ==
-Brehy sú nízke, silno [[močiar|močaristé]]. V lete (vlhké obdobie) sa rozmery Neziderského jazera zväčšujú. V zime niekedy premŕza až do dna. Miesta na kúpanie a prístavy sú [[Illmitz]], [[Podersdorf am See]], [[Weiden am See]], [[Neusiedl am See]], [[Jois]], [[Breitenbrunn]], [[Purbach am Neusiedler See]], [[Oggau am Neusiedler See]], [[Rust (Burgenland)|Rust]] a [[Mörbisch am See]] v Rakúsku, a [[Fertőrákos]] v Maďarsku. Ďalšie miesta na okolí sú [[Apetlon]], [[Winden am See]], [[Donnerskirchen]], [[Oslip]], [[Fertőboz]], [[Fertőd]], [[Balf]], [[Wolfs]], [[Mekszikópuszta]], [[Fertőhomok]], [[Hegykő]], [[Sarród]] a [[Fertőújlak]].
+Brehy sú nízke, silno [[močiar|močaristé]]. V lete (vlhké obdobie) sa rozmery Neziderského jazera zväčšujú. V zime niekedy premŕza až do dna. Miesta na kúpanie a prístavy sú [[Illmitz]], [[Podersdorf am See]], [[Weiden am See]], [[Neusiedl am See]], [[Jois]], [[Breitenbrunn (Burgenland)|Breitenbrunn]], [[Purbach am Neusiedler See]], [[Oggau am Neusiedler See]], [[Rust (Burgenland)|Rust]] a [[Mörbisch am See]] v Rakúsku, a [[Fertőrákos]] v Maďarsku. Ďalšie miesta na okolí sú [[Apetlon]], [[Winden am See]], [[Donnerskirchen]], [[Oslip]], [[Fertőboz]], [[Fertőd]], [[Šopron|Balf]], [[Fertőhomok]], [[Hegykő]] a [[Sarród]].
 == Vodná hladina ==
@@ Riadok 61: / Riadok 65: @@
 [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Rakúsku]]
 [[Kategória:Medzinárodné jazerá v Európe]]
+[[Kategória:Geografia Burgenlandu]]
-{{Link GA|de}}
-[[bar:Neisiedla See]]
-[[be:Возера Нойзідлер]]
-[[be-x-old:Найзыдлер]]
-[[br:Lenn Neusiedl]]
-[[ca:Fertő tó]]
-[[cs:Neziderské jezero]]
-[[da:Neusiedler See]]
-[[de:Neusiedler See]]
-[[en:Lake Neusiedl]]
-[[eo:Neusiedler See]]
-[[es:Lago Neusiedl]]
-[[et:Neusiedli järv]]
-[[fi:Neusiedlerjärvi]]
-[[fr:Lac de Neusiedl]]
-[[he:נויזידלרזה]]
-[[hr:Nežidersko jezero]]
-[[hu:Fertő]]
-[[it:Lago di Neusiedl]]
-[[ja:ノイジードル湖]]
-[[ka:ნოიზიდლერი]]
-[[lt:Fertės-Noizidlio ežeras]]
-[[lv:Neizīdles ezers]]
-[[mk:Нојзидлерско Езеро]]
-[[nl:Neusiedler Meer]]
-[[nn:Neusiedlersjøen]]
-[[no:Neusiedler See]]
-[[pl:Jezioro Nezyderskie]]
-[[pnb:نیوزیڈل جھیل]]
-[[pt:Lago de Neusiedl]]
-[[ro:Lacul Neusiedler]]
-[[ru:Нойзидлер-Зе]]
-[[sh:Nežidersko jezero]]
-[[simple:Lake Neusiedl]]
-[[sr:Нежидер (језеро)]]
-[[sv:Neusiedlersjön]]
-[[tr:Neusiedl Gölü]]
-[[uk:Нойзідлер (озеро)]]
-[[vi:Hồ Neusiedler]]
-[[zh:新錫德爾湖]]