Preskočiť na obsah

Hobbiti: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d gramatika, pravopis
Revízia 7494930 používateľa 85.237.224.41 (diskusia) bola vrátená
Značky: vrátenie úprava z mobilu úprava z mobilného webu pokročilá úprava z mobilného zariadenia
 
(23 medziľahlých úprav od 16 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Pozri|románe J. R. R. Tolkiena z roku 1937, ktorý má v preklade Viktora Krupu vydanom v roku 1973 názov ''Hobbiti''|Hobbit (román)}}
'''Hobbiti''' (v prekladoch V. Krupu a v angličtine) alebo '''hobiti''' (v prekladoch O. Kořínka a v češtine) sú fiktívna [[rasa]] vymyslená [[J. R. R. Tolkien]]om vo svete [[Stredozem]], prvýkrát spomenutá v knihe [[Hobbit (román)|Hobbit]]. Významnú úlohu hobbiti hrajú aj v knihách ''[[Pán prsteňov]]''. Sú to mierumilovný malý ľudia, ktorý chodia bosí, lebo na chodidlách majú husté chlpy. Milujú prírodu, nestarajú sa do cudzích vecí a obdivujú elfov.
'''Hobbiti'''{{#tag:ref|V prekladoch [[Viktor Krupa|Viktora Krupu]].|group=pozn}} alebo '''hobiti'''{{#tag:ref|V prekladoch [[Otakar Kořínek|Otakara Kořínka]] a v češtine.|group=pozn}} ({{eng|''hobbits''}}) sú fiktívna rasa vymyslená anglickým spisovateľom [[Fantasy literatúra|fantasy]] [[J. R. R. Tolkien]]om vo svete [[Stredozem]], prvýkrát zmienená v románe ''[[Hobbit (román)|Hobbit]]'' (1937), ktorý tvorí akúsi predlohu k trilógii ''[[Pán prsteňov (knihy)|Pán prsteňov]]'' (1954{{--}}1955).


== Opis ==
'''Najznámejší hobiti-'''
Sú to malí ľudia, ktorí chodia bosí, lebo na chodidlách majú husté chlpy. Ich vzhľad je takmer rovnaký ako „veľkých ľudí“, no majú od nich len asi polovičný vzrast a vždy kučeravé vlasy. Na rozdiel od [[trpaslík (umelecká postava)|trpaslíkov]], ktorí v Stredozemi tiež žijú, hobitom nikdy nezarastajú tváre. Obliekajú si hlavne žltú a zelenú farbu. Cez deň sa dobre stravujú a pokiaľ to ide, doprajú si jedlo dvakrát, a preto sú väčšinou tuční. Žijú o čosi dlhšie ako ľudia, plnoletosť dosahujú vo veku 33 rokov.


Hobiti milujú prírodu, žijú v dobre obrobenej vidieckej krajine, nestarajú sa do cudzích vecí a obdivujú [[elf]]ov. Bývajú v Grófstve, malom území v západnej časti Stredozeme, na ľavom brehu rieky Brandyvín a na západ od Starolesa.
Frodo Polovičný

Bilbo Bublík (v hobitovi Lazník)
== Povaha a zvyky ==
Samved Mukro
[[File:Hobbit holes reflected in water.jpg|thumb|Nory hobitov z filmovej podoby [[Pán prsteňov (filmová trilógia)|Pána prsteňov]]]]
Chicholm Brandylen
Hobiti sú mierumilovní, no keď sú napadnutí, vedia sa húževnato brániť. Majú radi svoje domovy, pohodlie, a väčšinou to nie sú dobrodružné typy. Žijú buď v dobre zariadených norách alebo v prízemných domoch pripomínajúcich nory, s okrúhlymi oknami a dverami. Nepoznajú zložitejšiu technológiu než [[Vodný mlyn|vodný mlyn]].
Pútnik Bral

Väčšina hobitov neobľubuje člnkovanie a plávanie. Nie všetci vedia čítať a písať, no tí, ktorí to ovládajú, si veľmi radi dopisujú. S obľubou rozdávajú aj prijímajú darčeky. Jazdia na [[Poník|poník]]och, len historicky najväčší spomedzi hobitov mohli jazdiť na koni. Po vlastných nohách sa prírodou pohybujú ticho a nenápadne.

== Pôvod ==
Ich pôvod nie je celkom jasný. Tolkien však napísal, že pochádzajú z východného úpätia Hmlistých hôr, ešte dávno predtým, ako padla na Veľký zelený les choroba a tieň a začal sa nazývať Temnohvozd. Po čase odtiaľto odišli za Hmlisté hory a okolo roku 1600 Tretieho veku prekročili Brandyvín po veľkom kamennom moste. Odvtedy založili nový letopočet.

== Najznámejší hobiti ==
*[[Frodo Bublík]] - hlavná postava trilógie Pán prsteňov
*[[Bilbo Bublík]] <!-- (v hobitovi Lazník) ak sa myslí kniha Hobit, ja to vidím preložené tiež ako Bublík--> - hlavná postava knihy Hobit, vzdialený príbuzný a adoptívny otec Froda Bublíka
*[[Sam Mukro]] - Frodov záhradník a priateľ
*[[Chicho (Smiešok) Brandylen]]
*[[Peregrin Pipin Bral]]
*[[Golfimbul Bral]]

== Poznámky ==
<references group="pozn"/>

== Zdroj ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Tolkien
| meno = J. R. R.
| odkaz na autora = J. R. R. Tolkien
| titul = Pán prsteňov
| podtitul = 1 Spoločenstvo prsteňa
| vydanie =
| vydavateľ = Slovart
| miesto = Bratislava
| rok = 2001
| isbn = 80-7145-606-3
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}


{{výhonok}}


[[Kategória:Fiktívne druhy]]
[[Kategória:Fiktívne druhy]]
[[Kategória:Stredozem]]
[[Kategória:Stredozem]]
{{Link GA|es}}

Aktuálna revízia z 16:40, 23. november 2022

O románe J. R. R. Tolkiena z roku 1937, ktorý má v preklade Viktora Krupu vydanom v roku 1973 názov Hobbiti pozri Hobbit (román).

Hobbiti[pozn 1] alebo hobiti[pozn 2] (angl. hobbits) sú fiktívna rasa vymyslená anglickým spisovateľom fantasy J. R. R. Tolkienom vo svete Stredozem, prvýkrát zmienená v románe Hobbit (1937), ktorý tvorí akúsi predlohu k trilógii Pán prsteňov (1954 – 1955).

Sú to malí ľudia, ktorí chodia bosí, lebo na chodidlách majú husté chlpy. Ich vzhľad je takmer rovnaký ako „veľkých ľudí“, no majú od nich len asi polovičný vzrast a vždy kučeravé vlasy. Na rozdiel od trpaslíkov, ktorí v Stredozemi tiež žijú, hobitom nikdy nezarastajú tváre. Obliekajú si hlavne žltú a zelenú farbu. Cez deň sa dobre stravujú a pokiaľ to ide, doprajú si jedlo dvakrát, a preto sú väčšinou tuční. Žijú o čosi dlhšie ako ľudia, plnoletosť dosahujú vo veku 33 rokov.

Hobiti milujú prírodu, žijú v dobre obrobenej vidieckej krajine, nestarajú sa do cudzích vecí a obdivujú elfov. Bývajú v Grófstve, malom území v západnej časti Stredozeme, na ľavom brehu rieky Brandyvín a na západ od Starolesa.

Povaha a zvyky

[upraviť | upraviť zdroj]
Nory hobitov z filmovej podoby Pána prsteňov

Hobiti sú mierumilovní, no keď sú napadnutí, vedia sa húževnato brániť. Majú radi svoje domovy, pohodlie, a väčšinou to nie sú dobrodružné typy. Žijú buď v dobre zariadených norách alebo v prízemných domoch pripomínajúcich nory, s okrúhlymi oknami a dverami. Nepoznajú zložitejšiu technológiu než vodný mlyn.

Väčšina hobitov neobľubuje člnkovanie a plávanie. Nie všetci vedia čítať a písať, no tí, ktorí to ovládajú, si veľmi radi dopisujú. S obľubou rozdávajú aj prijímajú darčeky. Jazdia na poníkoch, len historicky najväčší spomedzi hobitov mohli jazdiť na koni. Po vlastných nohách sa prírodou pohybujú ticho a nenápadne.

Ich pôvod nie je celkom jasný. Tolkien však napísal, že pochádzajú z východného úpätia Hmlistých hôr, ešte dávno predtým, ako padla na Veľký zelený les choroba a tieň a začal sa nazývať Temnohvozd. Po čase odtiaľto odišli za Hmlisté hory a okolo roku 1600 Tretieho veku prekročili Brandyvín po veľkom kamennom moste. Odvtedy založili nový letopočet.

Najznámejší hobiti

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. V prekladoch Viktora Krupu.
  2. V prekladoch Otakara Kořínka a v češtine.