José Ortega y Gasset: Rozdiel medzi revíziami
→Úvodná sekcia: opr |
d + Autoritné údaje |
||
Riadok 34: | Riadok 34: | ||
{{Významní západní filozofi}} |
{{Významní západní filozofi}} |
||
{{Autoritné údaje}} |
|||
{{DEFAULTSORT:Ortega y Gasset, José}} |
{{DEFAULTSORT:Ortega y Gasset, José}} |
Aktuálna revízia z 22:53, 19. október 2022
José Ortega y Gasset | |
španielsky filozof, sociológ a spisovateľ | |
Narodenie | 9. máj 1883 Madrid, Španielsko |
---|---|
Úmrtie | 18. október 1955 (72 rokov) Madrid, Španielsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | José Ortega y Gasset |
José Ortega y Gasset (* 9. máj 1883, Madrid, Španielsko – † 18. október 1955, Madrid) bol španielsky filozof, sociológ a spisovateľ, zaujímajúci stanovisko medzi filozofiou života a existencializmom.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Absolvoval štúdium filozofie a literatúry v Madride a na nemeckých univerzitách. Bol ovplyvnený novokantovstvom - neskôr jeho kritik. V rokoch 1910 - 1916 bol profesorom na univerzite v Madride - zakladateľ vlastnej filozofickej "madridskej školy". V roku 1914 zakladateľ časopisu "Espaňa" - autor politologických článkov. Od roku 1916 bol členom Akadémie spoločenských a politických vied a od roku 1931 poslanec a organizátor republikánskeho hnutia. V rokoch 1936 - 1945 v emigrácii - Francúzsko, Holandsko, Argentína, Portugalsko. V 1946 bol zakladateľom Ústavu humanitných vied v Madride. V 1949 - 1951 absolvoval veľké prednáškové turné po USA, Švajčiarsku a Nemecku.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- La rebelion de las masas (1930) - Vzbura davov
- Meditaciones del Quijote (1914) -Meditácie o Quijotovi
- El Espectador (1916-1934) - Divák, 8 zväzkov
- La deshumanización del arte e ideas sobre de la novela (1925) - Dehumanizácia umenia a idea románu
posmrtne vydané
- La idea de principio en Leibniz y la evolución de la teoría deductiva - Leibnitzovo poňatie princípu a evolúcia deduktívnej teórie
- Idea del teatro - Idea divadla
- Meditación del pueblo joven - Meditácie o mladých národoch
Názory
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho kritické posúdenie stavu Európy dospelo k mnohým záverom zhodným s katastrofickými úsudkami Spenglerovými, ale výhľad do budúcnosti sa mu nejavil ako beznádejný. V diele "Vzbura davov" z roku 1930 si položil tiež otázku vodcovskej roly Európy vo svete. Zbadal jej úpadok a za hlavného vinníka označil nacionalizmy, ktoré ostro odsudzuje ako "slepé uličky Európy", ako impulzy smerujúce proti tvorivým silám národov, ako protiklady historických tvorivých hnutí. Primitívnosť nacionálnych prostriedkov a druh ľudí, ktorí ich používajú, sa mu ošklivili, zvlášť preto, že cez "davové národy" vedie cesta k najhorším diktatúram. Súdil, že úloha Európy bola a stále je nenahraditeľná a keby došlo k totálnemu európskemu úpadku, skončil by aj celý ostatný svet vo všeobecnom barbarstve, v duchovnej neplodnosti a nemravnosti. Preto tiež po všetkých pesimistických konštatovaniach vyjadril presvedčenie o možnosti európskej renesancie, pokiaľ Európania s novými veľkými ideami opäť nájdu neotrasiteľnú vieru v seba a stanú sa zase silnými, odvážnymi a húževnatými.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- František Mezihorák - Malá encyklopedie velkých Evropanů
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o José Ortega y Gasset
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému José Ortega y Gasset