Hrom: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 12:17, 12. máj 2022

Hrom je sprievodný akustický jav blesku. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie vzduchu zapríčinené vysokou teplotou prechádzajúceho elektrického výboja, ktorá môže dosahovať 8 až 33 000 °C.

Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť búrky a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie rýchlosťou šírenia zvuku vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd × 330 metrov = 1 650 metrov).

Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre staroveké a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas (Starý zákon).

Indiáni ho považovali za bitie krídiel hromového vtáka.
Germáni si ho vysvetľovali ako úder Thorovho kladiva mjölnira, ktorým zaháňal obrov.
Číňania mali viacero predstáv. Smiech Nebies, nadprirodzené vírenie bubnov, hnev červenovlasých démonov, alebo hrmot kolies vozov prevážajúcich mŕtve duše po Nebesiach.
Jednonohých bohov vládnucich hromu mali Aztékovia (Tezcatlipoca) i Mayovia (Hurakán).
V starom Grécku vládol hromu aj blesku Zeus.
Rímskym hromom a bleskom vládol Jupiter.
U Slovanov to bol Perún (Parom).
Japonci majú červeného boha Raidžina, zobrazovaného s ôsmimi bubnami.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hrom
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrom

Portál vied o Zemi

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 * Jednonohých bohov vládnucich hromu mali [[Aztékovia]] (Tezcatlipoca) i [[Mayovia]] (Hurakán).
 * V [[Staroveké Grécko|starom Grécku]] vládol hromu aj blesku [[Zeus]].
-* [[Staroveký Rím|Rimanským]] hromom a bleskom vládol [[Jupiter (boh)|Jupiter]].
+* [[Staroveký Rím|Rímskym]] hromom a bleskom vládol [[Jupiter (boh)|Jupiter]].
 * U [[Slovania|Slovanov]] to bol [[Perún]] (Parom).
 * [[Japonci]] majú červeného boha Raidžina, zobrazovaného s ôsmimi bubnami.