Hrom: Rozdiel medzi revíziami
Vzhľad
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: arc, is, lv Zmenil: pt |
d Verzia používateľa 80.220.249.126 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 46.34.226.191 Značka: rollback |
||
(30 medziľahlých úprav od 22 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Hrom''' je sprievodný [[Akustika|akustický]] jav [[blesk]]u. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie [[vzduch]]u zapríčinené vysokou [[Teplota|teplotou]] prechádzajúceho elektrického [[výboj]]a, ktorá môže dosahovať 8 až 33 |
'''Hrom''' je sprievodný [[Akustika|akustický]] jav [[blesk]]u. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie [[vzduch]]u zapríčinené vysokou [[Teplota|teplotou]] prechádzajúceho elektrického [[výboj]]a, ktorá môže dosahovať 8 až 33 000 °C. |
||
Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť [[Búrka (meteorológia)|búrky]] a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie [[Rýchlosť zvuku|rýchlosťou šírenia zvuku]] vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd |
Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť [[Búrka (meteorológia)|búrky]] a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie [[Rýchlosť zvuku|rýchlosťou šírenia zvuku]] vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd × 330 metrov = 1 650 metrov). |
||
Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre [[starovek]]é a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas ([[Starý zákon]]). |
Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre [[starovek]]é a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas ([[Starý zákon]]). |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
* Jednonohých bohov vládnucich hromu mali [[Aztékovia]] (Tezcatlipoca) i [[Mayovia]] (Hurakán). |
* Jednonohých bohov vládnucich hromu mali [[Aztékovia]] (Tezcatlipoca) i [[Mayovia]] (Hurakán). |
||
* V [[Staroveké Grécko|starom Grécku]] vládol hromu aj blesku [[Zeus]]. |
* V [[Staroveké Grécko|starom Grécku]] vládol hromu aj blesku [[Zeus]]. |
||
* [[Staroveký Rím| |
* [[Staroveký Rím|Rímskym]] hromom a bleskom vládol [[Jupiter (boh)|Jupiter]]. |
||
* U [[Slovania|Slovanov]] to bol [[Perún]] (Parom). |
* U [[Slovania|Slovanov]] to bol [[Perún]] (Parom). |
||
* [[Japonci]] majú červeného boha Raidžina, zobrazovaného s ôsmimi bubnami. |
* [[Japonci]] majú červeného boha Raidžina, zobrazovaného s ôsmimi bubnami. |
||
== Iné projekty == |
|||
⚫ | |||
{{projekt|q=Hrom}} |
|||
{{Portál|Vedy o Zemi}} |
|||
[[ang:Þunor (weder)]] |
|||
[[ar:رعد]] |
|||
⚫ | |||
[[arc:ܪܥܡܐ]] |
|||
[[az:İldırım]] |
|||
[[bat-smg:Dundūlis]] |
|||
[[ca:Tro]] |
|||
[[cs:Hrom]] |
|||
[[de:Donner]] |
|||
[[en:Thunder]] |
|||
[[eo:Tondro]] |
|||
[[es:Trueno]] |
|||
[[eu:Trumoi]] |
|||
[[fr:Tonnerre]] |
|||
[[fy:Tonger (ûnwaar)]] |
|||
[[gan:雷]] |
|||
[[he:רעם]] |
|||
[[hr:Grmljavina]] |
|||
[[hu:Mennydörgés]] |
|||
[[id:Guruh]] |
|||
[[is:Þruma]] |
|||
[[it:Tuono]] |
|||
[[ja:雷#雷鳴]] |
|||
[[ko:천둥]] |
|||
[[la:Tonitrus]] |
|||
[[lt:Griaustinis]] |
|||
[[lv:Pērkons (dabas parādība)]] |
|||
[[mg:Varatra]] |
|||
[[mk:Гром]] |
|||
[[ms:Petir]] |
|||
[[nl:Donder]] |
|||
[[nn:Torebrak]] |
|||
[[pt:Trovão]] |
|||
[[qu:Q'aqcha]] |
|||
[[ru:Гром]] |
|||
[[scn:Tronu]] |
|||
[[simple:Thunder]] |
|||
[[te:ఉరుము]] |
|||
[[th:ฟ้าร้อง]] |
|||
[[tr:Gök gürültüsü]] |
|||
[[uk:Грім]] |
|||
[[wuu:雷 (天气)]] |
|||
[[yi:דונער]] |
|||
[[zh:雷]] |
|||
[[zh-yue:雷]] |
Aktuálna revízia z 12:17, 12. máj 2022
Hrom je sprievodný akustický jav blesku. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie vzduchu zapríčinené vysokou teplotou prechádzajúceho elektrického výboja, ktorá môže dosahovať 8 až 33 000 °C.
Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť búrky a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie rýchlosťou šírenia zvuku vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd × 330 metrov = 1 650 metrov).
Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre staroveké a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas (Starý zákon).
- Indiáni ho považovali za bitie krídiel hromového vtáka.
- Germáni si ho vysvetľovali ako úder Thorovho kladiva mjölnira, ktorým zaháňal obrov.
- Číňania mali viacero predstáv. Smiech Nebies, nadprirodzené vírenie bubnov, hnev červenovlasých démonov, alebo hrmot kolies vozov prevážajúcich mŕtve duše po Nebesiach.
- Jednonohých bohov vládnucich hromu mali Aztékovia (Tezcatlipoca) i Mayovia (Hurakán).
- V starom Grécku vládol hromu aj blesku Zeus.
- Rímskym hromom a bleskom vládol Jupiter.
- U Slovanov to bol Perún (Parom).
- Japonci majú červeného boha Raidžina, zobrazovaného s ôsmimi bubnami.