Preskočiť na obsah

Hrom: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Idioma-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ang, fy, lt, mk Zmenil: bat-smg
d Verzia používateľa 80.220.249.126 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 46.34.226.191
Značka: rollback
 
(46 medziľahlých úprav od 31 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
'''Hrom''' je sprievodný [[Akustika|akustický]] jav [[blesk]]u. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie [[vzduch]]u zapríčinené vysokou [[Teplota|teplotou]] prechádzajúceho elektrického [[výboj]]a, ktorá môže dosahovať 8 až 33 tisíc °C.
'''Hrom''' je sprievodný [[Akustika|akustický]] jav [[blesk]]u. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie [[vzduch]]u zapríčinené vysokou [[Teplota|teplotou]] prechádzajúceho elektrického [[výboj]]a, ktorá môže dosahovať 8 až 33 000 °C.


Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť [[Búrka (meteorológia)|búrky]] a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie [[Rýchlosť zvuku|rýchlosťou šírenia zvuku]] vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd × 330 metrov = 1 650 metrov).
Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť [[Búrka (meteorológia)|búrky]] a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie [[Rýchlosť zvuku|rýchlosťou šírenia zvuku]] vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd × 330 metrov = 1 650 metrov).


Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre [[starovek]]é a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas ([[Starý zákon]]).
Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre [[starovek]]é a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas ([[Starý zákon]]).
Riadok 10: Riadok 10:
* Jednonohých bohov vládnucich hromu mali [[Aztékovia]] (Tezcatlipoca) i [[Mayovia]] (Hurakán).
* Jednonohých bohov vládnucich hromu mali [[Aztékovia]] (Tezcatlipoca) i [[Mayovia]] (Hurakán).
* V [[Staroveké Grécko|starom Grécku]] vládol hromu aj blesku [[Zeus]].
* V [[Staroveké Grécko|starom Grécku]] vládol hromu aj blesku [[Zeus]].
* [[Staroveký Rím|Rimanským]] hromom a bleskom vládol [[Jupiter (boh)|Jupiter]].
* [[Staroveký Rím|Rímskym]] hromom a bleskom vládol [[Jupiter (boh)|Jupiter]].
* U [[Slovania|Slovanov]] to bol [[Perún]] (Parom).
* U [[Slovania|Slovanov]] to bol [[Perún]] (Parom).
* [[Japonci]] majú červeného boha Raidžina, zobrazovaného s ôsmimi bubnami.
* [[Japonci]] majú červeného boha Raidžina, zobrazovaného s ôsmimi bubnami.


== Iné projekty ==
[[Kategória:Meteorológia]]
{{projekt|q=Hrom}}


{{Portál|Vedy o Zemi}}
[[ang:Þunor (weder)]]

[[az:İldırım]]
[[Kategória:Meteorológia]]
[[bat-smg:Dundūlis]]
[[ca:Tro]]
[[cs:Hrom]]
[[de:Donner]]
[[en:Thunder]]
[[eo:Tondro]]
[[es:Trueno]]
[[fr:Tonnerre]]
[[fy:Tonger (ûnwaar)]]
[[he:רעם]]
[[id:Guruh]]
[[it:Tuono]]
[[ja:雷]]
[[ko:천둥]]
[[la:Tonitrus]]
[[lt:Griaustinis]]
[[mk:Гром]]
[[nl:Donder]]
[[nn:Torebrak]]
[[pl:Grom dźwiękowy]]
[[ru:Гром]]
[[simple:Thunder]]
[[yi:דונער]]
[[zh:雷]]

Aktuálna revízia z 12:17, 12. máj 2022

Hrom je sprievodný akustický jav blesku. Spôsobuje ho rýchle rozpínanie a zmršťovanie vzduchu zapríčinené vysokou teplotou prechádzajúceho elektrického výboja, ktorá môže dosahovať 8 až 33 000 °C.

Pomocou hromu sa dá vypočítať približná vzdialenosť búrky a to tak, že vynásobíme počet sekúnd od záblesku po zahrmenie rýchlosťou šírenia zvuku vo vzduchu -- 330 metrov za sekundu (napríklad 5 sekúnd × 330 metrov = 1 650 metrov).

Hrom má aj veľkú symbolickú hodnotu a to najmä pre staroveké a primitívne spoločenstvá. Bol považovaný za boží hlas (Starý zákon).

  • Indiáni ho považovali za bitie krídiel hromového vtáka.
  • Germáni si ho vysvetľovali ako úder Thorovho kladiva mjölnira, ktorým zaháňal obrov.
  • Číňania mali viacero predstáv. Smiech Nebies, nadprirodzené vírenie bubnov, hnev červenovlasých démonov, alebo hrmot kolies vozov prevážajúcich mŕtve duše po Nebesiach.
  • Jednonohých bohov vládnucich hromu mali Aztékovia (Tezcatlipoca) i Mayovia (Hurakán).
  • V starom Grécku vládol hromu aj blesku Zeus.
  • Rímskym hromom a bleskom vládol Jupiter.
  • U Slovanov to bol Perún (Parom).
  • Japonci majú červeného boha Raidžina, zobrazovaného s ôsmimi bubnami.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hrom
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrom