Preskočiť na obsah

Neoterici: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
pravopis
d strany
 
(23 medziľahlých úprav od 13 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
'''Neóterici''' (z gréckeho νεωτερικοι) alebo '''neóterická škola básnikov''' bol [[avantgarda|avantgardný]] smer v literatúre počas [[antika|antiky]]. V gréckom prostredí sa rozvíjal počas [[helenizmus|helenizmu]] (od roku 323 pred Kr.) predovšetkým v prostredí [[Alexandrijské museion|alexandrijského museia]]. Rímsky variant tohto smeru sa označuje ako '''mladorímska škola''' (''poetae novi'') a v rímskom prostredí sa presadzuje počas 1. storočia pred Kr.
'''Neoterici''', singulár '''neoterik''' (z gréckeho νεωτερικοι) alebo '''neoterická škola básnikov''' bol [[avantgarda|avantgardný]] smer v literatúre počas [[antika|antiky]]. Označuje ako '''mladorímska škola''' (''poetae novi'') a v rímskom prostredí sa presadzuje počas 1. storočia pred Kr; názov pochádza od [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] a bol myslený ironicky.<ref name="SLS">NEOTERIKOVÉ. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Kuťáková
| meno = Eva
| priezvisko2 = Vidmanová
| meno2 = Anežka
| spoluautori = a kol.
| titul = Slovník latinských spisovatelů
| vydanie text = 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Leda (nakladateľstvo)|Leda]]
| rok = 2004
| isbn = 80-7335-042-4
| počet strán = 671
| strany = 417{{--}}418
}}</ref>


Neóterická poézia znamenala významný posun od tradičných básnických tém aj foriem, ktoré predstavoval predovšetkým [[Homér]] a jeho [[epika]]. Vzletné, rozsiahle eposy s mytologickými námetmi nahradili noví básnici menšími útvarmi osobného rozmeru. Na jednej strane sa tým priblížili bežnému životu a bežnému jednotlivcovi, na strane druhej sa ale pokúšali dosiahnuť v kratších básnických útvaroch metrickú a formálnu dokonalosť, a to viedlo nutne k vnútornej zložitosti ich tvorby. Niektoré básne, hoci krátke, tak vyžadovali komentár, aby im bolo možné porozumieť.
Neoterická poézia znamenala významný posun od tradičných básnických tém aj foriem, ktoré predstavoval predovšetkým [[Homér]] a jeho [[epika]]. Vzletné, rozsiahle eposy s mytologickými námetmi nahradili noví básnici menšími útvarmi osobného rozmeru. Na jednej strane sa tým priblížili bežnému životu a bežnému jednotlivcovi, na strane druhej sa ale pokúšali dosiahnuť v kratších básnických útvaroch metrickú a formálnu dokonalosť, a to viedlo nutne k vnútornej zložitosti ich tvorby. Niektoré básne, hoci krátke, tak vyžadovali komentár, aby im bolo možné porozumieť.


Vznik mladorímskej poézie v Ríme súvisel s problémamy v [[Rímska republika (staroveký Rím)|republike]] a kritikou gréckych klasikov a domácej tradicíe.<ref name="SLS"/> Rovnako ako helenistickí hegemóni, rímski diktátori, [[triumvirát|triumvirovia]] a neskôr cisári neboli ochotní počúvať kritiku namierenú voči svojej osobe. Pokiaľ sa básnici chceli vyhnúť nepriateľstvu mocných a prípadných následkov, museli očistiť svoje verše od všetkého, čo by mohlo mať politický podtón.
== Grécki neóterici ==
Vývoj neóterickej poézie v gréckom prostredí súvisí s podstatnými zmenami v spoločenskom a politickom usporiadaní antického sveta. Vo východnom Stredomorí obdobie [[helenizmus|helenizmu]] znamenalo postupný úpadok klasických mestských štátov a s nimi i zánik demokratickej tradície. Prenikanie orientálnych vplyvov do gréckej spoločnosti znamenalo vzostup absolutistických vládcov, ktorí potláčali demokraciu ako opozíciu voči svojej moci. Poézia, ale aj iné literárne druhy, jeden zo slobodných hlasov demokracie, tak bola nutne oklieštená. Stávala sa buď poplatná hegemónom svojej doby alebo sa musela vzdať svojho práva kritizovať režim a sústreďovala sa na bezvýznamné témy, ktoré nemohli mať politický podtón. Namiesto toho sa dôraz v básnictve presúval na formálnu stránku, kde jedine mohol autor vyjadriť svoje majstrovstvo.


Boli predstaviteľmi rímskej aristokracie, ktorá sa až do tejto doby zaujímala o literatúru minimálne a dávala prednosť kariére v politike alebo armáde. Odmietnutie ''negotia'' (verejnej kariéry) na úkor ''otia'' (doslova záhaľka, voľný čas, teda život vyplnený inak ako verejnou činnosťou) vyplývalo z nepokojných pomerov v republike, kde tradične vládnúca aristokracia bola nahrádzaná niekoľkými jednotlivcami a kde sa akákoľvek politická angažovanosť v neistom boji viacerých strán stávala nebezpečnou. Odchod z politickej scény a jej nahradenie básnictvom bol spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s pomermi.
Najvýznamnejší neóterici sa sústredili v Alexandrii, v priestoroch [[Alexandrijské museion|museia]], kde mnohí z nich súčasne pôsobili v [[Alexandrijská knižnica|Alexandrijskej knižnici]]. Popredné miesto medzi nimi zastávajú:


Najvýznamnejší predstavitelia mladorímskej školy sú:
*[[Kallimachos]]
*[[Apollonios Ródsky]]
*[[Theokritos zo Syrakúz]]
*[[Lykofrón z Chalkidy]]
*[[Euforión z Chalkidy]]
*[[Antimachos z Kolofónu]]
*[[Asklépiadés zo Samu]]
*[[Heróndás]]


* [[Gaius Valerius Catullus]] (jedine jeho poézia sa zachovala do súčasnosti<ref name="RL">{{Citácia knihy
== Rímski neóterici ==
| priezvisko = Šubrt
Vznik mladorímskej poézie v Ríme súvisel s podobným posunom štátneho zriadenia od demokracie cez obdobie [[Neskorá rímska republika|občianskych bojov]] a diktatúr k cisárstvu. Rovnako ako helenistickí hegemóni, rímski diktátori, [[triumvirát|triumvirovia]] a neskôr cisári neboli ochotní počúvať kritiku namierenú voči svojej osobe. Pokiaľ sa básnici chceli vyhnúť nepriateľstvu mocných a prípadných následkov, museli očistiť svoje verše od všetkého, čo by mohlo mať politický podtón.
| meno = Jiří
| odkaz na autora =
| titul = Římská literatura
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[OIKOYMENH]]
| rok = 2005
| isbn = 80-7298-095-5
| edícia = Sborníky, slovníky, učební texty
| zväzok edície = 26
| počet strán = 502
| strany = 93{{--}}94
}}</ref>)
* [[Gaius Helvius Cinna]]
* [[Publius Valerius Cato]]
* [[Marcus Furius Bibaculus]]
* [[Quintus Cornificius]]
* [[Publius Terentius Varro Atacinus]]
* [[Gaius Licinius Calvus]] (najobľúbenejší básnik z neoterikov<ref name="RL"/>)


== Referencie ==
Na rozdiel od svojich gréckych predchodcov, rímski ''poetae novi'' neboli básnikmi-učencami, ale predovšetkým predstaviteľmi rímskej aristokracie, ktorá sa až do tejto doby zaujímala o literatúru minimálne a dávala prednosť kariére v politike alebo armáde. Odmietnutie ''negotia'' (verejnej kariéry) na úkor ''otia'' (doslova záhaľka, voľný čas, teda život vyplnený inak ako verejnou činnosťou) vyplývalo z nepokojných pomerov v republike, kde tradične vládnúca aristokracia bola nahrádzaná niekoľkými jednotlivcami a kde sa akákoľvek politická angažovanosť v neistom boji viacerých strán stávala nebezpečnou. Odchod z politickej scény a jej nahradenie básnictvom bol spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s pomermi.
<references />


== Literatúra ==
Najvýznamnejší predstavitelia mladorímskej školy sú:
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Conte
| meno = Gian Biagio
| odkaz na autora =
| prekladatelia = Dagmar Bartoňková et al
| titul = Dějiny římské literatury
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = KLP
| rok = 2003
| isbn = 80-85917-87-4
| počet strán = 790
| strany =
}}


*[[Gaius Valerius Catullus]]
*[[Gaius Helvius Cinna]]
*[[Publius Valerius Cato]]
*[[Marcus Furius Bibaculus]]
*[[Quintus Cornificius]]
*[[Publius Terentius Varro Attacinus]]
*[[Licinius Calvus]]


{{Západné literárne školy}}
==Literatúra==
*Conte, G.B. ''Dějiny římske literatury''. Praha: KLP, 2003.


[[Kategória:Literárne hnutia]]
[[Kategória:Literárne hnutia]]
[[Kategória:Antickí básnici]]
[[Kategória:Antickí básnici]]
[[Kategória:Helenizmus]]

[[en:Neoteric]]
[[gl:Neotérico]]
[[it:Poetae novi]]
[[nl:Poetae novi]]
[[pl:Neoterycy]]
[[sh:Neoterici]]
[[fi:Neoteerikot]]

Aktuálna revízia z 16:03, 7. júl 2021

Neoterici, singulár neoterik (z gréckeho νεωτερικοι) alebo neoterická škola básnikov bol avantgardný smer v literatúre počas antiky. Označuje ako mladorímska škola (poetae novi) a v rímskom prostredí sa presadzuje počas 1. storočia pred Kr; názov pochádza od Cicera a bol myslený ironicky.[1]

Neoterická poézia znamenala významný posun od tradičných básnických tém aj foriem, ktoré predstavoval predovšetkým Homér a jeho epika. Vzletné, rozsiahle eposy s mytologickými námetmi nahradili noví básnici menšími útvarmi osobného rozmeru. Na jednej strane sa tým priblížili bežnému životu a bežnému jednotlivcovi, na strane druhej sa ale pokúšali dosiahnuť v kratších básnických útvaroch metrickú a formálnu dokonalosť, a to viedlo nutne k vnútornej zložitosti ich tvorby. Niektoré básne, hoci krátke, tak vyžadovali komentár, aby im bolo možné porozumieť.

Vznik mladorímskej poézie v Ríme súvisel s problémamy v republike a kritikou gréckych klasikov a domácej tradicíe.[1] Rovnako ako helenistickí hegemóni, rímski diktátori, triumvirovia a neskôr cisári neboli ochotní počúvať kritiku namierenú voči svojej osobe. Pokiaľ sa básnici chceli vyhnúť nepriateľstvu mocných a prípadných následkov, museli očistiť svoje verše od všetkého, čo by mohlo mať politický podtón.

Boli predstaviteľmi rímskej aristokracie, ktorá sa až do tejto doby zaujímala o literatúru minimálne a dávala prednosť kariére v politike alebo armáde. Odmietnutie negotia (verejnej kariéry) na úkor otia (doslova záhaľka, voľný čas, teda život vyplnený inak ako verejnou činnosťou) vyplývalo z nepokojných pomerov v republike, kde tradične vládnúca aristokracia bola nahrádzaná niekoľkými jednotlivcami a kde sa akákoľvek politická angažovanosť v neistom boji viacerých strán stávala nebezpečnou. Odchod z politickej scény a jej nahradenie básnictvom bol spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s pomermi.

Najvýznamnejší predstavitelia mladorímskej školy sú:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b NEOTERIKOVÉ. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2004. 671 s. ISBN 80-7335-042-4. S. 417 – 418.
  2. a b ŠUBRT, Jiří. Římská literatura. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2005. 502 s. (Sborníky, slovníky, učební texty; zv. 26.) ISBN 80-7298-095-5. S. 93 – 94.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.