Preskočiť na obsah

Pontčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Jonesy (diskusia | príspevky)
Revízia 1354557 používateľa Maximilianus Barta (diskusia) bola vrátená
d skloňovanie
 
(39 medziľahlých úprav od 26 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
'''Pontčina''' alebo '''pontská (novo)gréčtina''' je [[novogréčtina|novogrécke]] nárečie, niekedy považované aj za samostatný [[grécke jazyky|grécky jazyk]]. Je to jazyk Grékov z oblasti [[Pont]]u (severovýchodné Turecko), Arménska, Gruzínska a Krymu.
'''Pontčina''' alebo '''pontská (novo)gréčtina''' je [[novogréčtina|novogrécke]] nárečie, niekedy považované aj za samostatný [[grécke jazyky|grécky jazyk]]. Je to jazyk [[Gréci|Grékov]] z oblasti [[Pontos|Pontu]] (severovýchodné [[Turecko]]), [[Arménsko|Arménska]], [[Gruzínsko|Gruzínska]] a [[Krym]]u.


==Dejiny ==
==Dejiny ==
Gréci prišli do Pontu počas veľkej gréckej kolonizácie v 8. stor. pred Kr. Títo Gréci boli prevažne [[Ióni]]. Počas celého trvania staroveku sa tu popri starovekej gréčtine [[koiné]] uchovali prvky z iónskeho nárečia. Počas byzantskej gréckej doby sa začal jednotný grécky koiné jazyk rozpadať a vznikali rôzne menšie jazyky, medzi nimi i pontský dialekt, v ktorom sa aj v stredoveku používali nárečové prvky. Keď v 10. stor. grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na íta, pontskí Gréci, aby nemuseli meniť výslovnosť, v niektorých prípadoch zmenili étu na epsilon (ε), tak zostala výslovnosť rovnaká, napr. starogrécke slovο ο κήπος(ho képos,záhrada) sa zmenilo na novogrécke o κήπος (o kípos), a na pontské κεπιν (kepin). Po páde Byzantskej ríše sa celá grécka Anatólia a aj materské Grécko dostali pod vládu osmanských Turkov, ktorí sa začali usadzovať prevažne v gréckej Malej Ázii. Mnoho Grékov muselo prestúpiť na islam, a tak boli poturčení. Ostala však grécka komunita v Istanbule, západnej Malej Ázii, Kapadókii a v Ponte. Počas gréckej vojny za nezávislosť v 19. a v 20. storočí Gréci úspešne získali časť Pontu a Malej Ázie, no turecký generál Attaturk porazil Grékov, a tak začal koniec anatólskych Grékov. V r. 1921 prvý prezident tureckého štátu, spomínaný Mustafa Kemal Attaturk, dal rozkaz zničiť pontské grécke mestá Smyrni (Σμύρνη), Trápezos(Τράπεζος) a Čambašin (Τσαμπασιν). Viac ako 350 000 pontských Grékov bolo za pár dní vyvraždených či upálených a zvyšok musel opustiť nový turecký štát. Anatóliu opustili takmer všetci Gréci, aj pontskí. Väčšina z nich sa usadila v gréckom štáte, prevažne v provincii Makedónia. Nastal však problém, pretože pontská gréčtina bola už veľmi vzdialená od modernej gréčtiny. Pontskí Gréci sa teda museli naučiť novogréčtinu. Dodnes však žijú v Grécku, je ich okolo 3 000 000 a udržujú si tradície hudbu a jazyk.
Gréci prišli do Pontu počas veľkej gréckej kolonizácie v 8. stor. pred Kr. Títo Gréci boli prevažne [[Ióni]]. Počas celého trvania [[starovek]]u sa tu popri starovekej gréčtine [[helenistické koiné|koiné]] uchovali prvky z iónskeho nárečia. Počas [[Byzantská ríša|byzantskej]] gréckej doby sa začal jednotný grécky jazyk koiné rozpadať a vznikali rôzne menšie jazyky, medzi nimi i pontský dialekt, v ktorom sa aj v [[stredovek]]u používali nárečové prvky. Keď v 10. stor. grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na íta, pontskí Gréci, aby nemuseli meniť výslovnosť, v niektorých prípadoch zmenili etu na epsilon (ε), tak zostala výslovnosť rovnaká, napr. starogrécke slovο ο κήπος (ho képos, záhrada) sa zmenilo na novogrécke o κήπος (o kípos), a na pontské κεπιν (kepin), alebo starogrécke η νύφη (he nyfe - nevesta) sa zmenilo na i nyfi, preto pontskí Gréci píšu νύφε (nyfe). Po páde [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] sa celá grécka [[Anatólia]] a aj materské [[Grécko]] dostali pod vládu [[Osmanskí Turci|osmanských Turkov]], ktorí sa začali usadzovať prevažne v gréckej [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Mnoho Grékov muselo prestúpiť na [[islam]], a tak boli poturčení. V [[Istanbul]]e, západnej Malej Ázii, Kapadókii a v Ponte však ostala grécka komunita. Počas [[Grécka vojna za nezávislosť|gréckej vojny za nezávislosť]] v 19. a v 20. storočí Gréci úspešne získali časť Pontu a Malej Ázie, no turecký generál [[Mustafa Kemal Atatürk]] porazil Grékov a tak začal koniec anatólskych Grékov. V roku [[1921]] prvý prezident tureckého štátu, spomínaný Mustafa Kemal Atatürk, dal rozkaz zničiť pontské grécke mestá Trapezos (Τράπεζος) a Cambasin (Τσαμπάσιν). Viac ako 4 000 pontských Grékov bolo za pár dní vyvraždených či upálených a zvyšok musel opustiť nový turecký štát {{bez citácie}}. Anatóliu opustili takmer všetci Gréci, aj pontskí. Väčšina z nich sa usadila v gréckom štáte, prevažne v provincii [[Macedónia]]. Nastal však problém, pretože pontská gréčtina bola už veľmi vzdialená od modernej gréčtiny. Pontskí Gréci sa teda museli naučiť novogréčtinu. Dodnes však žijú v [[Grécko|Grécku]], je ich okolo 3 000 000 a udržujú si tradície, hudbu a jazyk {{bez citácie}}.


==Charakteristika ==
==Charakteristika ==
Pontčina je jazyk viac podobný starogréčtine ako moderná gréčtina. Obsahuje však prvky z [[Turečtina|turečtiny]], napr. mäkčene, prípadne slová pochádzajúce z turečtiny. V pontskej gréčtine, podobne ako aj v novej gréčtine sa počas stredoveku vytratilo vyslovovanie písmena h.
Pontčina je jazyk viac podobný starogréčtine ako moderná gréčtina. Obsahuje však prvky z turečtiny, napr. mäkčene, prípadne slová pochádzajúce z turečtiny. V pontskej gréčtine, podone ako aj v novej gréčtine sa počas stredoveku vytratilo vyslovovanie písmena h.





Príklady lexiky (uvedené je: pontská gréčtina - latinský prepis pontskej výslovnosti - moderná gréčtina - latinský prepis modernej gréčtiny - slovenčina):
Príklady lexiky (uvedené je: pontská gréčtina - latinský prepis pontskej výslovnosti - moderná gréčtina - latinský prepis modernej gréčtiny - slovenčina):
:γιόκ-jók-όχι-óchi-nie
:ουκ- uk -όχι-ochi-nie
:ελέπω-elépo-βλέπω-vlépo-vidím
:ελέπω-elepo-βλέπω-vlepo-vidím
:λώματα-lómata-ρούχα-rúcha-šaty
:λώματα-lomata-ρούχα-rucha-šaty
:μερ-mer-πού--kde
:μερ-mer-πού-pu-kde
:κορ-kor-κορή-kori-dievča, dcéra
:τσιπ-čip-πολύ-polý-veĺa
:κορήτς-korits-κορήτσι-koritsi-dievčatko
:κορ-kor-κορή-korí-dievča,dcéra
:θυγάτερα-thyjatera-κορή- kori - dcéra
:κορήτς-korits-κορήτσι-dievčatko
:αγαπη - agapi -láska
:θαγιάτερα-thajátera-κορή-korí-dcéra
:κέπιν-kepin-κήπος-kipos-záhrada
:σευτα-sefta-αγάπη-agápi-láska
:κέπιν-kepin-κήπος-kípos-záhrada
:τσουλα-čula-τσοντα-tsonda-prostitútka
:τσουλα-čula-τσοντα-tsonda-prostitútka
:πιγέν-pijén-πιγένω-pijéno-idem
:πιγέν-pijen-πιγένω-pijeno-idem
:γιαρ,γιαρ-jar,jar-neexistuje v nov.gréčtine-povzdych, výkrik do boja
:γιαρ,γιαρ-jar,jar-neexistuje v nov. gréčtine-povzdych, výkrik do boja
:κεμεντσε-kemenče-λυρα-lyra-grécky sláčikový hudobný nástroj

:νύφε-nyfe-νύφη-nyfi-nevesta
:μουχαπέτ-muchapet-μια χαρά,ολα καλά-mia chara, ola kala-vyjadrenie radosti (všetko v poriadku)
[[Kategória:Gréčtina]]
[[Kategória:Gréčtina]]

Aktuálna revízia z 22:24, 7. apríl 2020

Pontčina alebo pontská (novo)gréčtina je novogrécke nárečie, niekedy považované aj za samostatný grécky jazyk. Je to jazyk Grékov z oblasti Pontu (severovýchodné Turecko), Arménska, Gruzínska a Krymu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Gréci prišli do Pontu počas veľkej gréckej kolonizácie v 8. stor. pred Kr. Títo Gréci boli prevažne Ióni. Počas celého trvania staroveku sa tu popri starovekej gréčtine koiné uchovali prvky z iónskeho nárečia. Počas byzantskej gréckej doby sa začal jednotný grécky jazyk koiné rozpadať a vznikali rôzne menšie jazyky, medzi nimi i pontský dialekt, v ktorom sa aj v stredoveku používali nárečové prvky. Keď v 10. stor. grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na íta, pontskí Gréci, aby nemuseli meniť výslovnosť, v niektorých prípadoch zmenili etu na epsilon (ε), tak zostala výslovnosť rovnaká, napr. starogrécke slovο ο κήπος (ho képos, záhrada) sa zmenilo na novogrécke o κήπος (o kípos), a na pontské κεπιν (kepin), alebo starogrécke η νύφη (he nyfe - nevesta) sa zmenilo na i nyfi, preto pontskí Gréci píšu νύφε (nyfe). Po páde Byzantskej ríše sa celá grécka Anatólia a aj materské Grécko dostali pod vládu osmanských Turkov, ktorí sa začali usadzovať prevažne v gréckej Malej Ázii. Mnoho Grékov muselo prestúpiť na islam, a tak boli poturčení. V Istanbule, západnej Malej Ázii, Kapadókii a v Ponte však ostala grécka komunita. Počas gréckej vojny za nezávislosť v 19. a v 20. storočí Gréci úspešne získali časť Pontu a Malej Ázie, no turecký generál Mustafa Kemal Atatürk porazil Grékov a tak začal koniec anatólskych Grékov. V roku 1921 prvý prezident tureckého štátu, spomínaný Mustafa Kemal Atatürk, dal rozkaz zničiť pontské grécke mestá Trapezos (Τράπεζος) a Cambasin (Τσαμπάσιν). Viac ako 4 000 pontských Grékov bolo za pár dní vyvraždených či upálených a zvyšok musel opustiť nový turecký štát [chýba zdroj]. Anatóliu opustili takmer všetci Gréci, aj pontskí. Väčšina z nich sa usadila v gréckom štáte, prevažne v provincii Macedónia. Nastal však problém, pretože pontská gréčtina bola už veľmi vzdialená od modernej gréčtiny. Pontskí Gréci sa teda museli naučiť novogréčtinu. Dodnes však žijú v Grécku, je ich okolo 3 000 000 a udržujú si tradície, hudbu a jazyk [chýba zdroj].

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pontčina je jazyk viac podobný starogréčtine ako moderná gréčtina. Obsahuje však prvky z turečtiny, napr. mäkčene, prípadne slová pochádzajúce z turečtiny. V pontskej gréčtine, podobne ako aj v novej gréčtine sa počas stredoveku vytratilo vyslovovanie písmena h.

Príklady lexiky (uvedené je: pontská gréčtina - latinský prepis pontskej výslovnosti - moderná gréčtina - latinský prepis modernej gréčtiny - slovenčina):

ουκ- uk -όχι-ochi-nie
ελέπω-elepo-βλέπω-vlepo-vidím
λώματα-lomata-ρούχα-rucha-šaty
μερ-mer-πού-pu-kde
κορ-kor-κορή-kori-dievča, dcéra
κορήτς-korits-κορήτσι-koritsi-dievčatko
θυγάτερα-thyjatera-κορή- kori - dcéra
αγαπη - agapi -láska
κέπιν-kepin-κήπος-kipos-záhrada
τσουλα-čula-τσοντα-tsonda-prostitútka
πιγέν-pijen-πιγένω-pijeno-idem
γιαρ,γιαρ-jar,jar-neexistuje v nov. gréčtine-povzdych, výkrik do boja
κεμεντσε-kemenče-λυρα-lyra-grécky sláčikový hudobný nástroj
νύφε-nyfe-νύφη-nyfi-nevesta
μουχαπέτ-muchapet-μια χαρά,ολα καλά-mia chara, ola kala-vyjadrenie radosti (všetko v poriadku)