Zobrazenie zdroja stránky Ukrajina

{{Infobox štát
| Celý názov = Ukrajina
| 2. pád názvu = Ukrajiny
| Vlajka = Flag of Ukraine.svg
| Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg
| Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg
| Motto = Воля, злагода, добро (Volia, zlahoda, dobro)<br />(Sloboda, zhoda, láskavosť)
| Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]]
| Dlhý miestny názov = –
| Krátky miestny názov = Україна
| Hlavné mesto = [[Kyjev]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 27
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 30
| DĺžkaMin = 30
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Kyjev
| Úradné jazyky = [[ukrajinčina]]
| Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]], [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]]
| Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] 
| Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Denys Anatolijovyč Šmyhaľ|Denys Šmyhaľ]]
| Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny)
| Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]]
| Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}}
| Poradie rozloha = 45
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 3,8
| Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20240711-naselennya-ukrayiny-u-2024-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/amp/</ref>
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2024
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 37
| Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001
| Hustota obyvateľstva = 73,8
| Poradie hustota = 115
| HDP = 198 miliárd 
| Rok HDP = 2021
| Poradie HDP = 56
| HDP na hlavu = 14 330 
| Poradie HDP na hlavu = 100
| HDI = 0,773
| Rok HDI = 2021
| Poradie (HDI) = 77
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok)
| Kód meny = UAH
| Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]]
| UTC posun = +2
| Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]]
| UTC posun leto = +3
| Medzinárodný kód = UKR/UA
| Kód motorových vozidiel = UA
| Internetová doména = .ua<br />.укр
| Smerové telefónne číslo = 380
| Poznámky = 
}}

'''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je štát vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke.

Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]].

Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi.

== Pôvod názvu ==
Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.''

Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref>
 
V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}}

=== Starovek a stredovek ===
[[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]]

Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]].

V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]].

Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]].

=== Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou ===
V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny.

Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref>
 
=== Chmeľnyckého povstanie ===
[[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]]

V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov.

V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]].

=== Haďačská únia ===
[[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]]

Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená.

Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]].

=== Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši ===
{{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}}
[[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]]

V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši  pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775.

Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest.

Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim.

Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]].

=== Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť ===
{{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}}
[[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]]

Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi.

Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]].

V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny.

=== Sovietska éra ===
{{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}}
[[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]]
[[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]]
[[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]]

Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach.

V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]].

V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené.

=== Nezávislá Ukrajina ===
[[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]]

V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]].

Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy.

Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny.

Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>

V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref>

[[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]]
[[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]]
[[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]]

Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny.

V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami.

[[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]]

Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt.

Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]].

V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]].

== Geografia ==
[[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]]
[[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]]

Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]].

=== Povrch ===
Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady.

=== Podnebie ===
Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]].

Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne).

=== Vodstvo ===
Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]].

Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]].

<gallery>
Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny
Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]]
Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]
Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí
Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]]
Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]]
Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]
Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]
</gallery>

== Politika ==
=== Štátne zriadenie ===
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Volodymyr Zelensky (51941720577) (cropped).jpg
| šírka1 = 147
| popis1 = [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny
| obrázok2 = Book of Condolence (52366372626) (cropped).jpg
| šírka2 = 153
| popis2 = [[Denys Anatolijovyč Šmyhaľ|Denys Šmyhaľ]], predseda vlády Ukrajiny
}}

Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister
 | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html
 | vydavateľ = unian.info
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-08-29
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom.

Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Štátne symboly ===
Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu.

=== Administratívne členenie ===
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}}

Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]].

<center>
{{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}}
</center>

=== Ozbrojené sily ===
[[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]]

[[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine.

Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená.

=== Zahraničná politika ===
[[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]]

==== Vzťahy s Ruskom ====
Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území.

Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime.

==== Vzťahy s Poľskom ====
[[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]]

Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>

==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ====
Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>

V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>

== Ekonomika ==
=== Hospodársky rast ===
[[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]]
[[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]]
[[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]]

Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]].

V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol.

V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]].

=== Makroekonomické ukazovatele ===
[[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]]
[[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]]

* Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> 
* HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016)
* HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017)

Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]].

Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%).

Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky.

=== Nerastné bohatstvo a priemysel ===
Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]].

V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]].

=== Poľnohospodárstvo ===
Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov.

=== Doprava ===
==== Infraštruktúra ====
[[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]]
[[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]]

Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru.

Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] –
[[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine.

V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“.

Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách.

Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>

==== Hromadná doprava ====
Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus.

==== Letecká doprava ====
V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]].

==== Námorná doprava ====
Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená.

=== Turizmus ===
[[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]]

Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska.

Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]].

==== Pamätihodnosti ====
[[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]]
[[Súbor:17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74397.jpg|náhľad|Kyjevské [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Námestie Nezávislosti]] (''Majdan Nezaležnosti'')]]

[[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]].

Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov.

[[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]]

Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože.

[[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny.

[[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]]

[[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri.

[[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460.

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Населення України (1950-2012).svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2012]]

K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]].

V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref>

=== Národnostné zloženie ===
[[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]]
[[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]]
K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti.

Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a.

Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref>

Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref>
{| class="wikitable"
 !Umiestnenie
 !Národnosť
 !Počet (tisíce)
 !%
 |-
 !1
 |[[Ukrajinci]] 
 |37 541,7
 |77,82
 |-
 !2
 |[[Rusi]] 
 |8 334,1
 |17,28
 |-
 !3
 |[[Bielorusi]] 
 |275,8
 |0,57
 |-
 !4
 |[[Moldavčania|Moldavci]]
 |258,6
 |0,54
 |-
 !5
 |[[Krymskí Tatári]]
 |248,2
 |0,51
 |-
 !6
 |[[Bulhari]]
 |204,6
 |0,42
 |-
 !7
 |[[Maďari]]
 |156,6
 |0,32
 |-
 !8
 |[[Rumuni]]
 |151,0
 |0,31
 |-
 !9
 |[[Poliaci]]
 |144,1
 |0,30
 |-
 !10
 |[[Židia]]
 |103,6
 |0,21
 |-
 !11
 |[[Arméni]]
 |99,9
 |0,21
 |-
 !12
 |[[Gréci]]
 |91,5
 |0,2
 |-
 !13
 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]]
 |73,3
 |0,2
 |-
 !14
 |[[Rómovia]]
 |47,6
 |0,1
 |-
 !15
 |[[Azerbajdžanci]]
 |45,2
 |0,1
 |-
 !16
 |[[Gruzínci]]
 |34,2
 |0,1
 |-
 !17
 |[[Nemci]]
 |33,3
 |0,1
 |-
 !18
 |[[Gagauzi]]
 |31,9
 |0,1
 |}

=== Jazyky ===
[[Súbor:Ukraine census 2001 Russian.svg|náhľad|Podľa sčítania z roku 2001 je [[ruština]] na Ukrajine rodným jazykom pre 29,6% obyvateľov]]

Okrem Ruskom anektovaného [[Krym (republika)|Krymu]], kde je úradným jazykom [[ruština]] a tiež [[tatárčina]] a [[ukrajinčina]], je na Ukrajine zatiaľ oficiálne [[úradný jazyk|úradným jazykom]] výhradne ukrajinčina. V južných oblastiach a najmä na Donbase je ale ruština de facto tiež úradným jazykom. Prvé vlny ruských osadníkov prišli na severovýchodné neobývané stepi v [[16. storočie|16. storočí]]. V [[18. storočie|18. storočí]] osídlili Rusi Krym a juhovýchodnú časť dnešnej Ukrajiny, keďže tieto územia dobyl ruský štát od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. V [[20. storočie|20. storočí]] prišli veľké počty Rusov na rýchlo sa hospodársky rozvíjajúce územia Donbasu za prácou.

Pre významnú časť ukrajinských občanov nie je [[ukrajinčina]] ich rodným jazykom. Pri oficiálnom sčítaní ľudu v roku 2001 uviedlo za svoj rodný jazyk ukrajinčinu 67,5% obyvateľov Ukrajiny, resp. 85,2% ľudí sa považuje za Ukrajincov – približne 33% Ukrajincov teda nehovorí ukrajinsky. Rusky hovorí aj väčšina ukrajinských Bielorusov a Židov. Svoju rodnú reč si tiež udržiavajú [[Rumuni]], Rusíni, [[Maďari]] a [[Krymskí Tatári]].

Používanie ukrajinčiny prevažuje v západných, severných a stredných oblastiach. Ruština je približne polovicou obyvateľov používaná na juhu, na východe (na [[Donecká panva|Donbase]] a v [[Charkov]]e) je dominantným jazykom. Ďalším používaným jazykom je [[suržyk]], zmes prevažne ukrajinskej gramatiky a ruskej slovnej zásoby. Rozšírený je hlavne na severovýchode krajiny.

=== Náboženstvo ===
[[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]]
[[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]]

Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]],  konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]].

Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje.

Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny.

=== Vzdelanie ===
[[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]]

Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.).

Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Sídla ===
{{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}}
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = vertikálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg
| šírka1 = 220
| popis1 = [[Kyjev]]
| obrázok2 =
| šírka2 = 220
| popis2 = [[Charkov]]
| obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg
| šírka3 = 220
| popis3 = [[Odesa]]
| obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg
| šírka4 = 220
| popis4 = [[Dnipro]]
}}

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.

{| class="wikitable"
! Poradie
! Mesto
! Región
! Počet obyvateľov
|-
| 1
| [[Kyjev]]
| [[Kyjev]]
| 2 962 180
|-		
| 2
| [[Charkov]]
| [[Charkovská oblasť]]
| 1 433 886
|-		
| 3
| [[Odesa]]
| [[Odeská oblasť]]
| 1 015 826
|-		
| 4
| [[Dnipro]]
| [[Dnepropetrovská oblasť]]
| 980 948		
|-
| 5
| [[Doneck]]
| [[Donecká oblasť]]
| 905 364
|-	
| 6
| [[Záporožie]]
| [[Záporožská oblasť]]
| 722 713
|-		
| 7
| [[Ľvov]]
| [[Ľvovská oblasť]]
| 721 510
|-		
| 8
| [[Kryvyj Rih]]
| [[Dnepropetrovská oblasť]]
| 612 750
|-		
| 9
| [[Mykolajiv]]
| [[Mykolajivská oblasť]]
| 476 101
|-		
| 10
| [[Mariupoľ]]
| [[Donecká oblasť]]
| 431 859
|-
| 11
| [[Luhansk]]
| [[Luhanská oblasť]]
| 399 559	
|-		
| 12
| [[Vinnycia]]
| [[Vinnycká oblasť]]
| 370 601
|-
| 13
| [[Makijivka]]
| [[Donecká oblasť]]
| 340 337
|-
| 14
| [[Sevastopoľ]]
| [[Sevastopoľ]]
| 340 297
|-		
| 15
| [[Simferopol]]
| [[Krym (republika)|Krym]]
| 336 330
|-
| 16
| [[Černihiv]]
| [[Černihivská oblasť]]
| 285 234
|-		
| 17
| [[Cherson]]
| [[Chersonská oblasť]]
| 283 649
|-		
| 18
| [[Poltava (mesto)|Poltava]] 
| [[Poltavská oblasť]]
| 283 402
|-		
| 19
| [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]]
| [[Chmeľnycká oblasť]]
| 274 582
|-		
| 20
| [[Čerkasy]]
| [[Čerkaská oblasť]]
| 272 651
|}

== Veda ==
[[Súbor:Sergey Korolyov 140-190 for collage.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]]

Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]].

Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]].

Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy.

Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.

Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]].

== Kultúra ==
[[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]]

Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe.

[[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]]

V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter.

Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé.

[[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]]

Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]].

V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč.

Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]].

V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]].

Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''.

Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]].

=== Šport ===
[[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]]

Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]].

Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]].

Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva.

=== Kuchyňa ===
[[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]]

[[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv.

Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike.

Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum.

<center>
<gallery>
Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou
Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou
Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom
Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou
Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet
Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom
Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb
</gallery>
</center>

== Dni pracovného pokoja ==
[[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]]

* [[1. január]] – [[Nový rok]]
* [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]])
* [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]]
* pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára)
* pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára)
* [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]]
* [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]]
* [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]]
* [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]]
* [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]]
* [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>

== Poznámky ==
<references group="pozn."/>

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Dejiny Ukrajiny]]
* [[Zoznam miest na Ukrajine]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}}

== Zdroj ==
* MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007.

{{Administratívne členenie Ukrajiny}}
{{Európa}}
{{CIS}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Ukrajina]]
[[Kategória:Členovia SNŠ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]