Zobrazenie zdroja stránky Íl

{{iné významy}}
{{Infobox hornina|
 Hornina_Nazov= Íl|
 Hornina_Obrazok= Clay-ss-2005.jpg|
 Hornina_Popis=  Kvartérny íl v Estónsku|
 Hornina_Zaradenie= [[Usadená hornina|usadené horniny]]|
 Hornina_Zlozenie= [[skupina ílových minerálov|ílové minerály]]|
 Hornina_Akcesorie= [[kremeň]], [[skupina živca|živce]], [[karbonát]]y, organické zvyšky |
 Hornina_Textura= jemnozrnná|
 Hornina_Farba= žltá až žltosivá až modrosivá|
 Hornina_Hustota= |
}}
'''Íl''' je [[sediment]], nespevnená [[usadená hornina]], zložená z viac ako 50 % ílovitej zložky. Tvoria ju [[skupina ílových minerálov|ílové minerály]] a zrná pelitovej frakcie s veľkosťou jednotlivých zŕn pod 2 μm (resp. 4 μm). Hornina môže mať rôznu farbu závislú na obsahu prímesí. Íly s 25 – 75 % vápenatej prímesi sú označované ako [[slieň|sliene]]. Íly s významnou prímesou kalcitu a piesku sa označujú ako [[šlír]]y. Spevnením ílu vzniká [[ílovec]] a [[ílovitá bridlica]].

== Minerálne zloženie ==

Íl je tvorený viac ako 50 % ílovitej hmoty, ktorú predstavujú hlavne [[skupina ílových minerálov|minerály ílovej skupiny]], ako sú napr. [[illit]], [[kaolinit]] a [[montmorillonit]] a iné. Podľa typu ílových minerálov sa delia na [[kaolinit]]ické íly, [[montmorillonit]]ické íly a [[illit]]ové íly. Minerály ílovej skupiny patria medzi [[fylosilikát]]y. Sú veľmi jemnozrnné a môžu byť hydratované. Sú štruktúrne podobné [[skupina sľudy|sľudám]]. Ich minerálna štruktúra je zložená z tetraédrov SiO<sub>4</sub> a oktaédrov XO<sub>6</sub> (kde X je Mg alebo Al)<ref>Klein, C., 2006; ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref>. Obe tieto vrstvy sú rôznym spôsobom spojené pomocou atómov [[kyslík]]a. Do svojej štruktúry a medzivrstevných priestorov môžu prijímať rôzne [[ión]]y alebo molekuly, čo spôsobuje ich rôznorodé vlastnosti. Íl okrem toho bežne obsahuje prímesi iných minerálov, ako [[kremeň|kremenných]] zŕn prachovej frakcie<ref name="Vozárová, 2000">Vozárová, A., 2000; ''Petrografia sedimentárnych hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.</ref>. Bežné sú tiež zrná [[skupina živca|živcov]], sľúd, [[chlorit]]u, [[glaukonit]]u a najmä [[karbonát]]ov. Niekedy sú jeho súčasťou i zrnká [[pyrit]]u. Pokiaľ nad ílovitou hmotou prevažuje [[uhličitan vápenatý]] možno sediment označiť ako vápnitý íl, alebo [[slieň]].

== Fyzikálne a chemické vlastnosti ==

Íl zásadne mení svoje vlastnosti v prítomnosti vody. Prítomnosť vody je značne závislá od stupňa [[diagenéza|spevnenia]]. Nespevnené íly sú [[plasticita|plastické]]<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1978; ''[[Encyklopédia Slovenska]] II. zväzok E – J.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 438</ref>, sypké sú iba v prípade, že boli vysušené. Pri styku s vodou majú tendenciu napučiavať, naopak pri vysúšaní sa zmršťujú, čoho prejavom sú napr. bahenné praskliny. Íl po vypálení tuhne. K vypáleniu môže dôjsť i prírodnými procesmi, napr. pri kontaktnej metamorfóze, kedy vznikajú tzv. [[porcelanit]]y a [[kontaktný rohovec|kontaktné rohovce]]. Íly majú po usadení až 80 % pórovitosť, pri kompakcii však zmenšujú objem, lupienky ílovitých minerálov sa stláčajú a zoraďujú sa pri tom rovnobežne, vďaka vzájomnej väzbe na atomárnej úrovni potom držia pri sebe<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; ''Všeobecná geológia 1.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.</ref>. Z chemického hľadiska obsahujú ílové sedimenty hlavne SiO<sub>2</sub>, Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub> a H<sub>2</sub>O. V menšom množstve i TiO<sub>2</sub>, Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub>, FeO, CaO, MgO, K<sub>2</sub>O, Na<sub>2</sub>O a iné<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Medzi ich najtypickejšie textúry patrí [[laminácia]] alebo masívna [[Textúra (geológia)|textúra]]. Laminácia je typická pre časté zmeny sedimentačných podmienok, známa je napríklad z [[kvartér]]nych jazerných [[varvit]]ov. Jemnozrnné ílovité sedimenty môžu veľmi dobre uchovávať [[skamenelina|skamenenliny]], príkladom sú kambrické [[burgesské bridlice]]. Farba je závislá od minerálnych prímesí. Kým červená a fialová farba je spôsobená prítomnosťou trojmocného železa, zelenú farbu spôsobuje dvojmocné železo<ref name="Vozárová, 2000"/>.

== Výskyt ==
Íly sú jedny z najčastejších sedimentov na zemskom povrchu. Ílovité minerály vznikajú hlavne pri [[zvetrávanie|zvetrávaní]] a tvorbe [[pôda|pôd]] vo vodnom i suchozemskom prostredí. Niekedy sa zachovávajú ako zvyškové pôdy v priehlbinách skalného podkladu, alebo i na starších sypkých sedimentoch. Pochované pôdy sú pomerne dobre rozoznateľné v [[pleistocén]]nych sedimentoch. Kontinentálne íly sa akumulujú najčastejšie v nivách a mŕtvych ramenách riek. Morské íly sa usadzujú na bahnitých pobrežiach, vonkajšej časti [[šelf]]u ako i v hlbokovodnom – hemipelagickom prostredí. Značné hrúbky ílov sa viažu na ústia veľkých riek<ref name="Vozárová, 2000"/>. Íly vznikajú aj na [[zlom (geológia)|zlomových]] plochách, kde vytvárajú tzv. tektonické íly (fault gouge).

Niektoré íly ako napr. [[montmorillonit]] ([[bentonit]]) vzniká premenou sopečného skla<ref name="Vozárová, 2000"/>, kaolinit vzniká [[hydrotermálne procesy|hydrotermálnymi]] premenami [[skupina živca|živcov]].

Íly sú známe z celého sveta, v súčasnosti vznikajú vo všetkých známych sedimentačných prostrediach.

=== Lokality ===
[[Súbor:Mineraly.sk - hlina.jpg|náhľad|vpravo|Ílovitá pôda, Slovensko]]
Íly sú známe z celého sveta, recentne vznikajú vo všetkých známych sedimentačných prostrediach. Medzi stratigraficky známe lokality s ílovými sedimentami patrí napr. oblasť [[Ruská tabuľa|Ruskej tabule]] s tzv. Leningradskými modrými ílmi s [[glaukonit]]om. Tieto horniny usadené v [[kambrium|kambriu]] s maximálnou hrúbkou asi {{m|80|m}} sú dodnes nespevnené a obsahujú hojné fosílie. Podobne sú napr. [[paleogén]]ne londýnske íly z [[anglo-parížska panva|anglo-parížskej panvy]], rovnako s množstvom [[skamenelina|fosílnej]] fauny<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984; ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>. V Česku sa íly nachádzajú blízko [[Žatec|Žatca]], [[Louny|Loun]], v chebskej a budějovickej panve a južnej [[Morava (región)|Morave]].

Na Slovensku sa vyskytujú napríklad v oblasti [[Poltár]]a, [[Levice (Slovensko)|Levíc]], [[Kuzmice (okres Trebišov)|Kuzmíc]],<ref name="Encyklopédia Slovenska"/> v [[neogén]]nych sedimentoch [[Viedenská panva|Viedenskej]] a [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Vystupujú aj v [[Čelná karpatská predhlbeň|čelnej karpatskej predhlbni]]. Sú to rôzne typy ílových sedimentov ako [[bentonit]], [[kaolín]], keramické, žiaruvzdorné a tehliarske íly<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Přehled názvů hornin
  | url = http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 7.9.2008
  | vydavateľ = geologie.estranky.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref>.

== Využitie ==
Íly sa od nepamäti používajú na výrobu [[keramika|keramiky]], pálených aj nepálených [[Tehla (stavebníctvo)|tehiel]] a ako prísada do [[náter]]ových a žiaruvzdorných hmôt ([[illit]] a [[kaolinit]]). V súčasnosti stúpa význam použitia ako [[environmentálna surovina|environmentálnych surovín]]. Bentonit sa využíva ako tesniaca vrstva pre [[skládka|skládky]] rôznych typov odpadu, keďže po nasýtení vodou sa stáva nepriepustný. Niektoré druhy ílov ako [[smektit]] majú významné [[sorpcia|sorpčné]] vlastnosti. Čisté íly sa využívajú aj ako plnidlo, či prostriedky na čistenie vlny a súkna alebo ako súčasť [[vrt]]ného výplachu. Niektoré íly sa využívajú pre svoje liečivé a antioxidačné a absorpčné vlastnosti ako prostriedky pre starosť o pleť. Íly možno ako nosiče chemických [[hnojivo|hnojív]] využívať pri zlepšovaní vlastností [[pôda|pôd]].

== Referencie ==
<references />

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Clay|štítok=íly}}


{{Sedimenty}}

[[Kategória:Íly]]
[[Kategória:Usadené horniny]]
[[Kategória:Pedológia]]
[[Kategória:Stavebné materiály]]