Zlaté rúno
V gréckej mytológii je zlaté rúno (gr. Χρυσόμαλλον δέρας, Chrysómallon déras, doslova zlatovlasá kožušina) rúno zlato-vlasého,[a] okrídleného barana Chrysomallosa, ktorý zachránil Frixa a priviedol ho na Kolchidu, kde ho Frixus potom obetoval Diovi. Frixos dal rúno kráľovi Aiétovi, ktorý ho uchovával v posvätnom háji, odkiaľ ho Iasón a Argonauti s pomocou Médeie, Aiétovej dcéry, ukradli.
V historickom príbehu sa hrdina Iasón a jeho posádka Argonautov vydali na výpravu za rúnom na príkaz kráľa Peliasa, aby Iasóna právom dosadili na trón Iolku v Tesálii. S pomocou Médeie získajú zlaté rúno. Príbeh je veľmi starý a bol známy už v Homérových časoch (8. storočie pred Kr.). Zachoval sa v rôznych podobách, medzi ktorými sa detaily líšia.
V súčasnosti sa heraldické varianty zlatého rúna často objavujú v Gruzínsku, najmä na erboch a vlajkách spojených so západogruzínskymi (historickými kolchidskými) obcami a mestami vrátane erbu mesta Kutaisi, starovekého hlavného mesta Kolchidy.
Mytológia
upraviťAthamas, zakladateľ Tesálie, ale aj kráľ mesta Orchomenus v Boiótii (oblasť juhovýchodného Grécka), si vzal za prvú manželku bohyňu Nefelé. Mali dve deti, chlapca Frixa (ktorého meno znamená „kučeravý" ako štruktúra baranieho rúna) a dievča Hellé. Neskôr sa Athamas zaľúbil do Inó, Kadmovej dcéry, a oženil sa s ňou. Keď Nefelé v hneve odišla, krajinu postihlo sucho.
Inó žiarlila na svoje nevlastné deti a zosnovala ich smrť. V niektorých verziách presvedčila Athamasa, že obetovanie Frixa je jediný spôsob, ako ukončiť sucho. Nefelé alebo jej duch sa deťom zjavil s okrídleným baranom, ktorého rúno bolo zo zlata. Barana splodil Poseidón vo svojej primitívnej baranej podobe s Teofané, nymfe a vnučke Hélia, boha slnka. Podľa Hygina[1] Poseidón preniesol Theofanu na ostrov, kde z nej urobil ovcu, aby si s ňou mohol užívať medzi stádami. Tam je jej ostatní nápadníci nedokázali rozoznať.[2]
Nefeline deti utiekli na zlatom baranovi cez more, ale Hellé spadla a utopila sa v úžine, ktorá je teraz pomenovaná po nej, v Hellesponte. Baran sa prihovoril Frixovi, povzbudil ho a bezpečne odviezol chlapca do Kolchidy (dnešné Gruzínsko) na najvýchodnejšom pobreží Čierneho mora. Tam barana obetovali bohom. Týmto činom sa baran v podstate vrátil bohu Poseidónovi a z barana sa stalo súhvezdie Baran.
Frixos sa usadil v dome Aiéta, syna boha slnka Hélia. Zlaté rúno uchované z barana zavesil na dub v háji zasvätenom Áresovi, bohu vojny a jednému z dvanástich olympských bohov. Rúno strážil drak, ktorý nikdy nespal. Jeho zuby sa po zasadení do zeme mohli stať vojakmi. Drak stál pri úpätí stromu, na ktorom bolo rúno umiestnené.[3]
Pokračovanie príbehu o zlatom rúne nájdeme v rozprávaní o výprave Argonautov. Títo hrdinovia sa podujmú zmocniť sa ho pod vedením Iasóna.
Hlavné interpretácie
upraviťNižšie sú uvedené hlavné z rôznych interpretácií rúna s poznámkami o zdrojoch a hlavných kritických diskusiách:
- Predstavuje kráľovskú moc.[4][5][6]
- Predstavuje stiahnutú kožu Kriosa („Barana"), spoločníka Frixa.[7]
- Predstavuje knihu o alchýmii.[8][9]
- Predstavuje techniku písania zlatom na pergamen.[10]
- Predstavuje formu nálezovej ťažby, ktorá sa praktizovala napríklad v Gruzínsku.[11][12][13][14][15]
- Predstavuje odpustenie bohov.[16][17]
- Predstavuje dažďový mrak.[18]
- Predstavuje krajinu zlatého obilia.[19]
- Predstavuje hrdinu jari.[20]
- Predstavuje more odrážajúce slnko.[21][22]
- Predstavuje pozlátenú provu Frixovej lode.[23]
- Predstavuje plemeno oviec v starovekej Gruzínsku.[24][25][26]
- Predstavuje bohatstvo dovezené z východu.[27]
- Predstavuje bohatstvo alebo technológiu Kolchidy.[28][29][30]
- Pokrýval kultový obraz Dia v podobe barana.[31]
- Predstavuje tkaninu utkanú z morského hodvábu.[32][33]
- Je o plavbe z Grécka cez Stredozemné more, cez Atlantik do Ameriky.[34]
- Reprezentuje obchodovanie s rúnom zafarbeným na fialovú farbu za gruzínske zlato.[35]
Referencie
upraviť- ↑ Hyginus, Fabulae, 163
- ↑ Karl Kerenyi The Gods of the Greeks, (1951) 1980:182f
- ↑ William Godwin. Lives of the Necromancers. [s.l.] : London, F. J. Mason, 1876. Dostupné online. S. 41.
- ↑ Marcus Porcius Cato and Marcus Terentius Varro, Roman Farm Management, The Treatises of Cato and Varro, in English, with Notes of Modern Instances
- ↑ Popko, M. (1974). Kult Swietego runa w hetyckiej Anatolii. Preglad Orientalistyczuy (in Russian). 91: 225–30.
- ↑ Newman, John Kevin (2001) The Golden Fleece. Imperial Dream (Theodore Papanghelis and Antonios Rengakos (eds.). A Companion to Apollonius Rhodius. Leiden: Brill (Mnemosyne Supplement 217), 309–40)
- ↑ Diodorus Siculus 4. 47; cf. scholia on Apollonius Rhodius 2. 1144; 4. 119, citing Dionysus' Argonautica
- ↑ Palaephatus (fourth century BC) 'On the Incredible' (Festa, N. (ed.) (1902) Mythographi Graeca III, 2, Lipsiae, p. 89
- ↑ John of Antioch fr.15.3 FHG (5.548)
- ↑ Haraxes of Pergamum (c. first to sixth century) (Jacoby, F. (1923) Die Fragmente der griechischen Historiker I (Berlin), IIA, 490, fr. 37)
- ↑ Strabón (first century BC) Geography I, 2, 39 (Jones, H.L. (ed.) (1969) The Geography of Strabo (in eight volumes) London Strabo, Geography, NOTICE [online]. Perseus.tufts.edu. Dostupné online.
- ↑ The Hydrometallurgy of Gold Processing. Interdisciplinary Science Reviews, 1992, s. 356–65. DOI: 10.1179/isr.1992.17.4.356.
- ↑ Gold – during the Classic Era [online]. Minelinks.com. Dostupné online. Archivované 2012-04-03 z originálu.
- ↑ Shuker, Karl P. N. (1997), From Flying Toads To Snakes With Wings, Llewellyn
- ↑ Renault, Mary (2004), The Bull from the Sea, Arrow (Rand)
- ↑ Müller, Karl Otfried (1844), Orchomenos und die Minyer, Breslau
- ↑ vyvrátené v Baconovi (1925), S. 64 ff, 163 ff
- ↑ Forchhammer, P. W. (1857) Hellenica Berlin p. 205 ff, 330 ff
- ↑ Faust, Adolf (1898), Einige deutsche und griechische Sagen im Lichte ihrer ursprünglichen Bedeutung. Mulhausen
- ↑ Schroder, R. (1899), Argonautensage und Verwandtes, Poznań
- ↑ Vurthiem, V (1902), "De Argonautarum Vellere aureo", Mnemosyne, New Series, XXX, S. 54–67; XXXI, S. 116
- ↑ Wilhelm Mannhardt, in Zeitschrift für Ethnologie, VII, S. 241 ff, 281 ff
- ↑ Journal International d'Archéologie Numismatique, 1914, s. 81–152.
- ↑ Die Bedeutung des Wassers im Kult und Leben der Alten. Philologus Suppl, 1921.
- ↑ The last word on the Golden Fleece legend?. Oxford Journal of Archaeology, 1991, s. 57–60. DOI: 10.1111/j.1468-0092.1991.tb00005.x.
- ↑ Jason's Golden Fleece. Oxford Journal of Archaeology, 1992, s. 119–20. DOI: 10.1111/j.1468-0092.1992.tb00260.x.
- ↑ Bacon, Janet Ruth (1925). The Voyage of the Argonauts. London: Methuen.
- ↑ Akaki Urushadze (1984), The Country of the Enchantress Medea, Tbilisi
- ↑ Untitled Document [online]. . Dostupné online. Archivované 2005-11-25 z originálu.
- ↑ Colchis, The Land Of The Golden Fleece, Republic Of Georgia [online]. Great-adventures.com. Dostupné online.
- ↑ Robert Graves (1944/1945), The Golden Fleece/Hercules, My Shipmate, New York: Grosset & Dunlap
- ↑ Verrill, A. Hyatt (1950), Shell Collector's Handbook, New York: Putnam, S. 77
- ↑ Abbott, R. Tucker (1972), Kingdom of the Seashell, New York: Crown Publishers, S. 184; history of sea byssus cloth [online]. Designboom.com. Dostupné online. Archivované 2012-03-24 z originálu.
- ↑ Bailey, James R. (1973), The God Kings and the Titans; The New World Ascendancy in Ancient Times, St. Martin's Press
- ↑ Silver, Morris (1992), Taking Ancient Mythology Economically, Leiden: Brill Document Title [online]. Members.tripod.com. Dostupné online.
Literatúra
upraviť- Vojtech Zamarovský: Bohovia a hrdinovia antických bájí, Bratislava, Perfekt, 2015.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zlaté rúno
Externé odkazy
upraviť- Diela Apollonia - Argonautika (projekt Gutenberg)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Golden Fleece na anglickej Wikipédii.