Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika

Poslední komentář: pred 4 dňami od uživatele Jetam2 v tématu „Crosswiki odkazy

Stôl o wikipolitike v Kaviarni sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite ~~~~ alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov).

Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky

Archív diskusií o wikipolitike

upraviť

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií.


Wikipédia:Revízia najlepších článkov

upraviť

Na stránke Wikipédia:Revízia najlepších článkov sa v tzv. manuáli uvádza: Hlasovania sa musí zúčastniť minimálne desať redaktorov (nerátajúc redaktorov, ktorí dali neutrálny hlas). No v súčasnom stave to nie je vôbec reálne. Tým pádom by sa nikdy na SK Wiki nedoriešila téma . Z mojej strany by bolo vhodné dať na zváženie počet 10 redaktorov (stačilo by 5). I tak už zdĺhavý postup / administratíva pri denominácii odrádza mnoho Wikipedistov. S tým potom je aj problém malej dynamickosti / represívnosti encyklopédie. Dávam na zváženie. --Fillos X. (diskusia) 20:36, 26. február 2024 (UTC)Odpovědět

PS Vedel by ešte niekto zahlasovať v Wikipédia:Revízia najlepších článkov nech to je jednoznačnejšie.
:Revízia najlepších článkov --Fillos X. (diskusia) 10:54, 27. február 2024 (UTC)Odpovědět
Súhlasím, že tento limit by sa mohol vypustiť.--Jetam2 (diskusia) 13:52, 27. február 2024 (UTC)Odpovědět
@Jetam2: Zas nejaké kvórum nie je zlé, aby to malo nejakú výpovednú hodnotu a neskĺzavalo to do zábavy jedného-dvoch jednotlivcov. A teda tých 10 hlasov je konzistentných s pravidlom o hlasovaní. Hlasovacie právo tu má dlhodobo zhruba 50 redaktorov, tých 10 je teda zhruba pätina, to by nemalo byť pri zásadnejších veciach nedosiahnuteľné. --Teslaton (diskusia) 14:03, 27. február 2024 (UTC)Odpovědět
@Teslaton To je síce pravda, no potom ťažko vyriešime už vyššie riešenú tématiku. Málo hlasovaní sa na SK Wiki zúčastňuje 10+ redaktorov. Napr. u stránkach na zmazanie tam to už tak nefunguje. --Fillos X. (diskusia) 14:40, 27. február 2024 (UTC)Odpovědět
@Jetam2 Netvrdím že zrušiť ale aspoň prehodnotiť fakt na reálne číslo napr. 5. Ak si dobre pamätám tak aj pri hlasovaniach o články na post NČ, sa nevyjadrilo 10 účastníkov. I tak je záujem o riešenie denominácii NČ nízky, tak je zbytočné to ešte viac sťažovať a komplikovať. Výsledkom je potom to že: článok s označením šablónou Na úpravu je zároveň NČ. --Fillos X. (diskusia) 14:46, 27. február 2024 (UTC)Odpovědět
Nie je zlé mať kvórum, teoreticky. 20% nevyzerá nedosiahnuteľne. Ale prakticky to vyzerá ako to vyzerá: Fillos X. sa pustil do veci a musí sa viackrát doprosovať, aby sa ľudia vyjadrili. Nepovažoval by som to za zábavu. Alebo ak áno tak potom je zábava akákoľvek wikičinnosť. Pri hlasovaniach o zmazaní je účasť podobná. Tiež často hlasuje do poltucta ľudí. Mnohí z aktívnych redaktorov nehlasujú skoro vôbec a viacerí nehlasovali snáď nikdy.--Jetam2 (diskusia) 15:49, 27. február 2024 (UTC)Odpovědět
@Jetam2: No zrejme drvivá väčšina to nepovažuje za natoľko podstatné, aby sa k tomu vyjadrovali hlasovaním (resp. to vôbec nesleduje). Faktor bude zrejme aj to, že hlasovania nie sú promované z RC (hoci tam príklad denominačnej stránky je, takže sa to asi v iných prípadoch promovalo). A čo sa týka kvóra, ak by sme ho zrušili, zas v extrémnom prípade stačí jeden človek, čo si niekde niečo navrhne, odhlasuje a následne sa bude domáhať realizácie. To asi rovnako nie je žiadúce (ani pri hlasovaniach o zmazaní, kde sa tento prístup rokmi nejak utriasol, to nie je vždy zrovna zdravé). --Teslaton (diskusia) 16:03, 27. február 2024 (UTC)Odpovědět
@Jetam2@Teslaton ...stačí jeden človek, čo si niekde niečo navrhne, odhlasuje a následne sa bude domáhať realizácie. To je síce pravda no nikto nechce rušiť počet 10, ale zmeniť ho na napr. 5+. Napr.: Wikipédia:Revízia najlepších článkov/Kremík to tak nebolo.
Táto činnosť: Nejde o žiadnu veľkú zmenu vo Wiki iba sa odoberie istá cena článku. Hocikto daný článok môže opäť navrhnúť na NČ. Príde mi to do značnej miery ako veľmi ťažko splniteľne (tých 10 hlasujúcich), pritom komunita (viď rozsiahla diskusia hore) si nepraje aby horšie články boli ocenené najväčším stupňom. Keď 6 rôznych redaktorov zahlasuje za odobratie, príde mi zbytočné po uplynutí lehoty. No zrejme drvivá väčšina to nepovažuje za natoľko podstatné tak práve preto by som s toho nedobyl vedu ako keby išlo o život. --Fillos X. (diskusia) 16:33, 27. február 2024 (UTC)Odpovědět
@Teslaton, Fillos X.: Nemyslím, že by sme sa mali obávať toho, že by jeden človek niečo pokazil. Myslím, že konsenzus sa dá použiť aj pri denomináciách. Nerád odhadujem niekoho motiváciu (či demotiváciu?) v (ne)hlasovať, ale súhlasím s tým, čo píše Fillos X. vyššie, že je zbytočné naťahovať výsledok a znefunkčňovať proces ak sa 6 ľudí vyjadrilo za denomináciu. Nedáva zmysel mať nominačné a denominačné kvóra nastavené inak. Proces nominácie na najlepší článok obsahuje aj túto časť „Aby sa článok mohol posunúť medzi najlepšie musí získať podporu aspoň troch redaktorov a všetky pripomienky v námietkach, týkajúcich sa obsahu článku (nie formálne) musia byť odstránené alebo zavrhnuté.“ (Zvýraznenie moje). Nepíše sa tam ani o hlasovacom práve.--Jetam2 (diskusia) 17:30, 27. február 2024 (UTC)Odpovědět
@Jetam2: Hej, to je dobrý point, že by to ev. mohlo byť zladené. Na druhej strane pri nominácii je vyššia bariéra daná práve tou požiadavkou odstrániť (alebo „zavrhnúť“, čo neviem čo presne znamená – kto ich môže zavrhnúť – nominujúci? konsenzus všetkých zainteresovaných?) výhrady. Čo teda niekedy „rezenzenti“ dávajú nominujúcemu dosť „vyžrať“ (lebo z tej pozície môžu, že áno). A keď už si niekto niekedy dal tú námahu a článok pretlačil takouto tortúrou, je podľa mňa dosť nemiestne, aby mohol byť len tak bez kvóra denominovaný, lebo sa trebárs niekto nudí a nemá nič hodnotenejšie na práci. --Teslaton (diskusia) 17:51, 27. február 2024 (UTC)Odpovědět
@Teslaton: To ale hovoríme o súčasnom procese udeľovania hviezdičky NČ. Lenže momentálne denominované články pochádzajú z doby, keď hlasovanie buď nebolo vôbec, alebo iba symbolické a nedosiahli sa neraz ani tie tri hlasy. Pri takýchto ľahkých spôsoboch udelenia hviezdičky by malo byť ľahké hviezdičku aj odobrať.--Eryn Blaireová (diskusia) 12:24, 28. február 2024 (UTC)Odpovědět
Dodatočne, tiež myslím, že by sa hranica mohla znížiť. 10 hlasujúcich nie je nereálnych, v mojej žiadosti o práva správcu hlasovalo až 12 ľudí, ale miestami to skutočne vyžaduje to promov. Za väčší problém vnímam to, že tieto veci skutočne tá aktívna komunita nesleduje - sám nesledujem revíziu najlepších článkov a i preto som žiadne z hlasovaní nezaregistroval až do dnešného dňa. Súhlasím ale i s Teslatonom, že by tie pravidlá nemuseli byť nutne zhodné pre nomináciu a denomináciu.
Všeobecne inak mám pocit, že tento proces je trochu nejasný a možno by to celé chcelo nejakú malú revíziu. Nie som si istý, koľko hlasujúcich to skutočne posudzuje podľa definície najlepšieho článku, napr. KormiSK (diskusia) 12:03, 28. február 2024 (UTC)Odpovědět

A čo tak zjednodušiť proces len pri starých článkoch, ktoré neprešli súčasným výberovým konaním? Ľahko prišlo, ľahko odišlo. Lebo áno, desiatka redaktorov sa v týchto prípadoch nazbiera ťažko. To nie je (len) o malom počte ľudí s hlasovacím právom, ani o ľahostajnosti, ale o tom, že zodpovedne zhodnotiť, či si článok zaslúži/nezaslúži hviezdičku si vyžaduje preštudovať značné množstvo textu, ktorý väčšinou nie je hlasujúceho šálka kávy. Viackrát som sa chcela vyjadriť k nejakej nominácii na NČ, ale dnešné NČ články sú naozaj veľmi rozsiahle, ja vo svojich zamestnaniach musím veľa čítať z obrazovky, čo má prioritu, a tak sa viackrát stalo, že som článok nestihla dočítať v termíne hlasovania. --Eryn Blaireová (diskusia) 12:24, 28. február 2024 (UTC)Odpovědět

Súhlasím, podobný problém som mal s FC Liverpool. Dočítal som ho asi 2 hodiny po uzavretí hlasovania. Hlavne inak si myslím, že u tých starších článkov je celkom jasné, že väčšina je skutočne na denomináciu a je to zjavné; väčšina z nich potrebuje väčšie prekopanie. Navyše sa nebavíme o mazaní článkov, len o ohodnotení. KormiSK (diskusia) 13:11, 28. február 2024 (UTC)Odpovědět
@Eryn Blaireová: Hej, pri tých, ktoré v čase zaradenia neprešli fakticky žiadnym recenzným konaním, by to vecne ev. mohlo mať zmysel zoslabiť. Problém ale je, že ten postup revízie je jednou z nemnohých procedurálnych vecí, ktorá tu bola schválená formou pravidla, vrátane toho 10-osobového kvóra. Tzn. prípadnú zmenu/výnimku by bolo potrebné znova normálne odhlasovať, inak to bude precedens navádzajúci k ďalším podobným ad-hoc obchádzaniam procesov. --Teslaton (diskusia) 14:32, 29. február 2024 (UTC)Odpovědět

@Jetam2@Eryn Blaireová@KormiSK@Teslaton Link pre zainteresovaných.

Dávam na vedomie jednotlivé hlasovania o nomináciu k NČ. Zoznam pokope tu:

--Fillos X. (diskusia) 10:54, 2. marec 2024 (UTC)Odpovědět

Nové uživatelské skupiny

upraviť

V souladu s Wikipédia:Hlasovania/Autopatrolled má od včerejška skwiki k dispozici práva new page reviewer, autopatrolled a možnost prověřovat jednotlivé editace. O co se jedná, již nebudu duplikovat, je to k dispozici na stránce výše uvedené. Obě uživatelská práva mohou přidělovat správci, a to podle přání komunity skwiki. Z tohoto pohledu si dovolím zaspamovat: @Exestosik: , @Jetam2: , @KormiSK: , @Lišiak: , @Pe3kZA: , @Pelex: , @Teslaton: , @Tchoř: , @Wizzard: .

Takže z tohoto pohledu už zbývá pouze navrhnout, jak daná práva přidělovat. Wikipédia:Čo_Wikipédia_nie_je#Wikipédia_nie_je_byrokracia, a proto bych se přimlouval za jednoduchý, ale transparentní proces. U práva new page reviewer (možnost prověřovat editace) bych se přimlouval k zachování podobné procedury, jako je u funkce rollback, tj. Wikipédia:Žiadosti o povolenie > souhlas 2 správců. Protože právo autopatrolled uživateli nepřináší žádné výhody a je pouze pomůckou pro správce (nyní i pro new page reviewer), navrhuji v takovém případě, aby se založila speciální podstránka Wikipédia:Nástenka správcov, kdy by uživatelé mohli navrhovat přidělení/odebrání příznaku autopatrolled pro jakéhokoli redaktora. Opět bych se v takovém případě klonil k souhlasu dvou správců.

Protože new page reviewer a autopatrolled jsou vzájemně úzce provázaná práva, navrhuji celou věc kodifikovat v rámci jednoho pravidla, jehož koncept lze připravit. ---OJJ 07:20, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět

Súhlasím s uvedeným návrhom tak, ako píšeš. Podstránka NS a potvrdenie dvoma správcami mi pripadá rozumné. KormiSK (diskusia) 07:57, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Ak sa to bude formulovať formálnejšie, bude zrejme žiadúce tam ustanoviť aj konkrétny minimálny pomer hlasov (napr. ≥ 2 alebo > 2), inak zostane neošetrená a potenciálne sporná situácia ak síce 2+ správcovia súhlasia, zároveň sa ale nejakí vyjadria proti. --Teslaton (diskusia) 08:07, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Dobrá pripomienka, Teslaton. IMHO by sme do rozhodovanie, resp. namietania mali zapojiť aj ostatných redaktorov, nie len správcov.--Jetam2 (diskusia) 08:20, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Môže byť, súvislosti ale nie sú triviálne: nebude už určite stačiť 2+; bude mať tendenciu sa to meniť na bežné hlasovanie (čo pri množstve, ktoré bude žiadúce minimálne na úvod prideliť – ide o väčšinu zavedených reaktorov, tzn. desiatky ľudí – nie je moc praktické); nebude to korešpondovať s postupom pri rollbackeroch, atď. Tzn. jednoduchosť procesu sa do veľkej miery vytratí. --Teslaton (diskusia) 08:25, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Navrhovať podľa mňa môže každý, ale hlasovať by mali len správcovia. Resp. myslím, že tak nejak to funguje na cswiki (akurát to udeľujú len byrokrati). Ale je to dobrá pripomienka, nie je to tam tak explicitne uvedené. KormiSK (diskusia) 08:26, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
@KormiSK: FYI: na cswiki může návrh podat kdokoli, byrokrat přiděluje podle vlastního uvážení, teoreticky i bez jakéhokoli návrhu či diskuse. @Jetam2: Věc se týká jen správců a new page reviewer, takže připomínkování od ostatních je sice možné, ale ty to nijak neovlivní. Znovu podotýkám, je to pouze filtr navíc, když si sám rozklikneš poslední úpravy, tak tam máš možnost "Skryť preverené úpravy" jako bonus, nikoli jako náhradu za původní stav. Velkou výhodu třeba přináší i to, že rollbackované vandalské editace se automaticky prověřují, a tedy je lze odfiltrovat. Souhlasím v tomto s Teslatonem, že pokud je to spíše věc údržbová, jednodušší proces bych viděl jako lepší. ---OJJ 08:40, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Alebo teda presne zadefinovať kritériá podľa ktorých by správci pridelili. Áno, čiastočne súhlasím, že nejde o nejakú závažnú vec ale i tak, chcel by som sa vyhnúť správcokracii (nepovažujem to za správne ani pri rollbacku). Za mňa sú správci vykonávatelia komunitných rozhodnutí, nie ich tvoritelia.--Jetam2 (diskusia) 09:01, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
No, ibaže správcovia a desiatka redaktorov vykonajú 2/3 úprav a zvyčajne majú aj celkom prehľad o prispievateľoch. Možno by bolo prínosné určiť aj minimálnu dobu hlasovania, aby sa stihli vyjadriť viacerí. --Pe3kZA 09:10, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Hej, to už sme riešili pri rollbacku, za úplné minimum, aj pri takomto zjednodušenom procese, považujem 24h. --Teslaton (diskusia) 09:18, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Presne tak, máme tu desiatku redaktorov, ktorí nie sú (ešte?) správcovia, ale tiež majú dobrý prehľad a chceli by sa vyjadriť. Čo tak aspoň 5 redaktorov/redaktoriek s hlasovacím právom a najmenej 2/3 hlasujúcich za? Minimum dĺžky hlasovania by malo byť 72 hodín, niektorí ľudia tu nemusia byť cez víkend.--Jetam2 (diskusia) 10:13, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Zámer je teoreticky pekný, obávam sa ale, že tým reálne porastie riziko, že sa z jednoduchého operatívneho procesu stane polomŕtva vec (ako množstvo iných procesov na skwiki) pre nedostatočný záujem. Už len ~50 × 5 = ~250 hlasov pre úvodnú várku bezproblémových aktívnych redaktorov môže byť problém nazbierať. --Teslaton (diskusia) 10:18, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Áno, isté riziko tam je. No bude ich až toľko? Reálnejšie je IMHO 12-15 než 50. Nie je nutné sa s tým nejako ponáhľať.--Jetam2 (diskusia) 10:25, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Minimálne pri väčšine z ľudí s hlasovacím právom (ktorých je tu dlhodobo ~50, je ale pravda, že časť z nich tvoria správcovia, ktorí pridelenie nepotrebujú) je žiadúce, aby právo mali, pretože to bude významne redukovať false pos. prípady a umožňovať efektívnejšiu kontrolu zvyšku. Na druhej strane, existujú rovnako aj dlhoroční redaktori, pri ktorých je IMHO zase v záujme dohliadania na kvalitu obsahu hodne žiadúce, aby ich úpravy autopatrolované neboli... --Teslaton (diskusia) 10:35, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
@Jetam2: Extrémně byrokratické, zvlášť na tento projekt. A navíc nedává smysl, aby se k tomu vyjadřovali všichni: pokud někdo není správce (nebo tedy nově new page reviewer), tak prověřené a neprověřené editace jednoduše od sebe nerozliší a nemá možnost je filtrovat (jak jsem si vyzkoušel z alternativního účtu). Navíc do toho nezapočítáváš, jak redaktora z té skupiny odebrat. Hlasování z mého pohledu dává smysl u nějakého aktivního práva (jako je dejme tomu i ten rollback), nikoli u práva pasivního. S tím se samozřejmě pojí i skutečnost, že o právo autopatrolled si lidi asi nebudou žádat sami, ale naopak je spíše navrhnou správci. ---OJJ 10:27, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
@OJJ: Právě proto dává smysl do hlasování zapojit i ty lidi, které se to bude týkat, nejen správce. Jak redaktora ze skupiny odebrat neřeší ani původní návrh, v tomto ohledu je můj návrh neutrální. Spíš bych čekal, že tuto tému otevřeš jako navrhovatel. Ta poslední věta je předpoklad, nemusí to tak být a ani není nutné aby to tak (nutně) bylo.--Jetam2 (diskusia) 11:18, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
@Jetam2: Proto se mi zdá nejrozumější mít nějakou podstránku k WP:NS, aby tam kdokoli mohl podávat návrhy na přiřazení/odebrání autopatrolled, s postupem podobným rollbacku. V případě pasivního práva mi přijde podobné hlasování extrémně byrokratické (některá práva jsou dokonce přiřazována automaticky > Wikipédia:Automaticky schválení používatelia). ---OJJ 13:30, 19. marec 2024 (UTC)Odpovědět
Osobne by som bol za menej byrokratický proces, než je tu navrhované. Za mňa by bolo asi ideálne, keby sa môže vyjadriť hocikto, ale počítali by sa iba hlasy správcov s tým, že budú stačiť 2 hlasy za (prípadne viac, ak bude nejaký správca proti). Ak nejaký skúsený redaktor-nesprávca bude mať vecné pripomienky proti, určite to u správcov zaváži. Nie je preto podľa mňa nutné, aby mohol hlasovať každý, a následne vyžadovať 5+ hlasov. --Exestosik (diskusia) 22:27, 20. marec 2024 (UTC)Odpovědět

Možno nahrádzať odborné zdroje domnienkou encyklopedickosti?

upraviť

Chcem dnes pootvoriť tému, ktorej som sa už čiastočne venoval v rámci niektorých hlasovaní o zmazanie článkov a ktorej by som sa chcel (ak budem mať konečne trochu viac času) chvíľu povenovať v budúcnosti obšírnejšie v rámci nejakého dlhšieho a lepšie spracovaného a vyargumentovaného príspevku (ak by som preto aj nestíhal v blízkej dobe reagovať, určite sa to nestratí). Nezaujaté názory či podnety sú preto vítané. A síce otázke, nakoľko môže slovenská Wikipédia poľaviť z nárokov na, nazvime to dokonalé encyklopedické zdroje.

Povedzme, že dokonalým dôkazom pre dokázanie encyklopedickosti určitej témy sú dve monografie / dva odborné články / dve netriviálne heslá v encyklopédiách priamo k téme. Potom však máme témy, ktoré takto spracované neboli a encyklopedickosť musíme akosi „vyškrabávať“ z drobnejších zmienok v prameňoch (odsek k téme, veta k téme, zmienka,...). Osobitnými prípadmi z tejto kategórie sú témy, ktoré sa stali dôležitými len pred nedávnom a ešte neboli spracované. Toto sú témy, ktoré sa vo wikipedickej praxi riešia tak nejak ad hoc a celkovo možno prístup pri posudzovaní článkov často hodnotiť na hrane zaužívaného argumentu 2NNZ, ktorý sám celkovo nie je dostatočne spracovaný. Ad hoc riešenia nie sú samy o sebe neprípustné, no komunita by zrejme mala mať nejaké logické, spravodlivé a dlhodobo udržateľné postupy uvažovania a hlasovania. Čiastočne, hoci určite nie vyčerpávajúco, som sa k týmto otázkam vyjadril napr. v Wikipédia:Stránky na zmazanie/Tatiana Ondrejková. Zdá sa, že s istým úspechom aj medzi komunitou. Jedným z mnou použitých argumentov bol argument fiktívnou odbornou encyklopédiou, teda akási úvaha, či by téma článku mohla byť predmetom monografie, článku, hesla v encyklopédii s určitým zameraním, ak by sa niekto na napísanie takého diela podujal.

Aby som sa dostal k veci. Píšem preto, že v poslednej dobe sa na Wikipédii objavilo viacero článkov k rôznym zákuskom, pochutinám,... Nemusí ísť len o tieto pochutiny, ale aj o iné témy, každopádne momentálne sa zdá byť aktuálna otázka zákuskov.

Aký je stav: pramene k („slovenským“) jedlám/zákuskom sú spravidla nie príliš encyklopedické internetové stránky. Z knižných zdrojov by šlo doplniť tradične kuchárske knihy, ktorých argumentačná sila je však tiež omnoho menšia, než vyššie načrtnutý ideálny prototyp encyklopédií, monografií... Niekto by k nim mohol zaujať priamo odmietavý postoj v zmysle, že Wikipédia nie je „kuchárska kniha“. Z tohto pohľadu by tieto články encyklopedické byť nemali. Na druhú stranu, príprava pochutín je (v zahraničí) bežne rozsiahlo študovaná (čokolatiérstvo,...) a existujú aj rôzne odborné publikácie k nej, niektoré nazvané dokonca ako encyklopédie (napr. CODRINGTON, Emma; MICHAEL, Raffael. The Encyclopedia of Desserts. London : Octopus Books, 1983. 190 s. ISBN 0-86273-085-6. ). Aj prax na cudzojazyčných Wikipédiách ukazuje, že písanie článkov o jedlách a pochutinách je bežná. V tomto zmysle sú však zrejme napríklad niektoré jedlá (chlieb vo vajci, chlieb s maslom) či zákusky skôr vnímané skepticky, a to i preto že k nim nemáme dostatočné zdroje (buď nie sú v slovenčine dostupné alebo sú nedostatočné). Na slovenskej Wikipédii zostali azda iba preto, že existujú aj na iných jazykových mutáciách. Každopádne, čo sa môže v budúcnosti stať: slovenská Wikipédia bude akceptovať cudzie jedlá, ale slovenské nebudú spracované, lebo sa nám budú zdať neencyklopedické; prípadne budeme závislí od toho, či nejaké témy pripustili zahraničné Wikipédie (je to aplikovateľné aj na mnohé iné oblasti). Myslím, že táto téma otvára mnoho otázok, ako napríklad: uznať kuchárske knihy ako prípustný prameň? Možno v niektorých prípadoch podporne argumentovať tým, že určitá téma by pokojne mohla byť spracovaná v nateraz „fiktívnej“ odbornej encyklopédii/článku/monografii/ich kapitole a v dôsledku toho sa uspokojiť aj s menej encyklopedickými („ideálnymi“) prameňmi a pod. Vďaka za pozornosť... --ScholastikosSVK (diskusia) 11:51, 29. marec 2024 (UTC)Odpovědět

Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami

upraviť

Upozorňuji na nový návrh pravidla Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami. ---OJJ 16:03, 30. marec 2024 (UTC)Odpovědět

Stránky pre jedlo?

upraviť

Stránky pre rastliny, obce a mesta, alebo kopce môžu mať svoju stránku, prečo potom nie pre jedlo? Veď jedla patria do rozsahu encyklopédie, sekcia „gastronómia“? --Dušan Kreheľ (diskusia) 06:58, 10. apríl 2024 (UTC)Odpovědět

Vždy záleží na kontextu. Halušky, Sviečkovica na smotane, Viedenský rezeň nebo i ten Sendvič s arašidovým maslom, banánom a slaninou jsou nějaká tradiční jídla nebo jídla se zajímavou historií. Podle mého názoru významnost jídel dobře demonstruje přítomnost interwiki, případně nějaká jejich historie (i ten sendvič se proslavil kvůli Presleymu, nikoli sám o sobě). Osobně bych ta hesla mazal podle tohoto kritéria, jestli je potenciál dát do toho jídla alespoň něco víc než recept. ---OJJ 07:52, 10. apríl 2024 (UTC) (otevření diskuse kvituji, tyhle spory jsou tu už taky dost dlouho, @Vasiľ: to dává na smazání, u většiny souhlasím, u menšiny ne podle výše uvedeného)Odpovědět
Súhlasím s vyjadrením OJJ, podľa mňa jedlá na Wikipédiu inherentne patria; ktoré potom záleží od významnosti konkrétneho pokrmu. Národné jedlá či základné potraviny sú rozhodne niečo, o čom sa encyklopédia či rozsiahlejšie texty napísať dajú - nemusíme tu ale mať každý jeden koláč a zákusok, to by som prípadne spojil pod jeden ako nejaké príklady. Interwiki je takisto dobré kritérium, hlavne na enwiki podľa mňa, i keď aj tam človek často nájde kdejaký výhonok. KormiSK (diskusia) 09:29, 10. apríl 2024 (UTC)Odpovědět
V podstate podobnú otázku som otvoril vyššie. Práve argument Interwiki považujem za zlý, lebo preferuje iba to, čo spracujú iné Wikipédie (ktorých nároky sú omnoho menšie). Častokrát u nás (de facto) odmietneme nejaký článok len preto, že nemá interwiki, hoci na EN Wikipédii by ho akceptovali. Je to zbavenie sa zodpovednosti za rozhodovanie, ktoré navyše núti redaktora k do istej miery nečestným praktikám hromadného polo-spamovania Interwiki. Ak totiž chce, aby tu zostal jeho článok, musí napísať rovnaký článok na iných Wiki, kde má väčšiu/veľkú šancu, že ostane. A vidíme, že tu podobná prax existuje (napr. chlieb vo vajci). Otázka je potom, aký je rozdiel napríklad medzi šumienkovým zákuskom a en:Fanta cake (či podobnými jedlami – majú toho plné kategórie – en:Category:Cakes). Kým Fanta cake by pre Vás zrejme bol prijateľný, lebo ho akceptovali na iných Wiki, tak slovenské jedlá sú neprijateľné, lebo o nich články na iných Wiki neexistujú.... Pritom zdroje (internetové stránky) i spracovanie sú podobné. --ScholastikosSVK (diskusia) 10:18, 10. apríl 2024 (UTC)Odpovědět
@ScholastikosSVK: Je to vodítko, ne rezultát (a třeba globální spam skrze iw se tu maže dost často). Druhak zmiňuji i historii: jídlo, k němuž se dá napsat prakticky jen recept a nemá žádnou dohledatelnou historii, je IMO pro encyklopedii nezaznamenáníhodné. -OJJ 10:25, 10. apríl 2024 (UTC)Odpovědět
Mne tieto články vôbec nevadia. Práve naopak - vytvárajú sa prevažne články o obľúbených, známych a tradičných jedlách v našom regióne. O mnohých nemajú za hranicami ani potuchy, tak kto by ich mal propagovať, ak nie my?! Určite netreba teraz hromadne písať o každej blbosti, no ako prezentáciu našej kultúry a gastronómie sú takéto články vhodné. --Pe3kZA 10:27, 10. apríl 2024 (UTC)Odpovědět
IMHO Wikipédia môže do istej miery a za istých podmienok články o jedle obsahovať. Mali by pre ne platiť rovnaké pravidlá ako pre ostatné témy vrátane nutnosti spoľahlivých zdrojov. Rovnako je žiadané, aby článok obsahoval viac než len recept, prípadne jednu-dve variácie receptu. V mnohých prípadoch gastro-články nespĺňajú podmienky encyklopedického článku.
Argumentácia interwiki je tu vo väčšine prípadoch odmietaná, akceptovaná je len v prípade, že sa obvyklým odmietačom práve hodí.--Jetam2 (diskusia) 11:38, 10. apríl 2024 (UTC)Odpovědět
Wikipédia má byť encyklopédia. Ako tak kukám zásady slovenskej Wikipédie túto možnosť explicitne nevylučujú, ale v anglickej sa píše že by nemala byť ako kuchárska kniha. Teoreticky by mohli stačiť dva nezávislé netriviálne zdroje, ale treba povedať, že článok má obsahovať encyklopedické informácie, nie recept ako si upiecť chutnú bábovku. Preto by asi nemalo byť postačujúce citovanie dvoch kuchárskych knižiek. Namiesto interwiki kritéria som skôr za kritérium nejakej špacializovanej encyklopédie, námatkovo ako napr. toto, i keď som tam zrovna hotové jedlá nejak nevidel...--Pelex (diskusia) 20:51, 12. apríl 2024 (UTC)Odpovědět

Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami >> Hlasovanie

upraviť

Na Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami jsem otevřel hlasování k návrhu pravidla, a sice do 8. 5. 2024. ---OJJ 15:59, 24. apríl 2024 (UTC)Odpovědět

Upozorňuji, že hlasování se neprodlužuje. Pokud má někdo námitky, měl by je vyjádřit svými hlasy proti, aby mohl být příští návrh lépe propracovaný (a ideálně je měl představit již v diskusní fázi). Hlasování o závazném pravidle by nemělo skončit nedostatečným kvórem. -OJJ 16:27, 29. apríl 2024 (UTC)Odpovědět

Upozorňuji, že se návrh stal pravidlem Wikipedie. Věřím, že pomůže jak vyjasnit opakované spory o přidělování práva rollback, tak efektivně zapojit nové funkcionality pro lepší chod komunity. Někdy v budoucnu lze pro autopatrolled např. omezit používání strojového překladače a tím omezit množství nedotažených strojových překladů, byť by to byla další práce na dlouhé týdny něco podobného prosadit, hlavně z hlediska Phabricatoru.

Návrhy a kandidatury je možné IMO podávat již nyní, ale doporučuji ještě nějakou dobu vyčkat. V současnosti je nutné založit jednotlivé stránky v souladu s pravidlem, plánuju toto udělat co nejdříve, resp. se v tomto s někým domluvit. Hezké májové dny. -OJJ 16:39, 8. máj 2024 (UTC)Odpovědět

Crosswiki odkazy

upraviť

@Teslaton: Ahoj, na základe Teslatonovej pripomienky v D:ScholastikosSVK by som rád otvoril diskusiu o tom, aký je postoj k používaniu odkazov na iné Wikipédie.

V poslednej dobe som párkrát (a zdá sa, že úspešne, keďže nikto neprotestoval) pridal do článkov aj odkazy do inej Wikipédie.

Za bežnej situácie, bežným spôsobom takéto odkazy nie sú vhodné: napr. štýlom: „prebiehal prostredníctvom mancipácie (odvážením medi na váhach a vyrieknutím formulky pred svedkami)“, nakoľko takýto odkaz nie je viditeľný a narúša jednotu slovenskej Wikipédie. Domnievam sa však, že pri použití nasledovným spôsobom (ako index) problém neexistuje: „Staré rímske právo bolo založené na personálnom princípe: zaväzovalo iba rímskych občanov („Kviritov“). Preto sa nazývalo ius civile (civilné právo) alebo aj ius Quiritium:it (právo Kviritov).“

Odkaz sa nachádza v indexe a v prípade, ak by v budúcnosti stránka vznikla (=wikilink by bol modrý), veľmi ľahko sa dá (v danom momente už nepotrebný prvok) rozpoznať a odstrániť.

Používanie takejto interwiki primeraným spôsobom považujem za užitočné z viacerých dôvodov: 1) čitateľ má priamy preklik k (v zásade zriedkavej) téme, ktorá ho zaujíma, 2) existencia interwiki je prinajmenšom slabým argumentom v prospech odôvodnenia červeného wikilinku (téma je aspoň na prvý pohľad encyklopedicky spracovateľná), 3) u niekoho môže vzniknúť záujem preložiť danú stránku.

Pochopiteľne, dá sa argumentovať, že je pomerne svojvoľné zvoliť si/preferovať nejakú jazykovú mutáciu Wikipédie. To je do istej miery pravda, avšak domnievam sa, že takýto preklil by sa mohol používať skôr zriedkavejšie, pri takých témach, ktoré sú skôr lokálnejšieho charakteru/viažu sa k určitej oblasti/sú málo spracované, prípadne sú mimoriade kvalitne spracované na jednej z mutácií. T. j. napr. „Narodil sa v roku 1930 do rodiny ľavicového politika Leenderta Alberta Ankuma:nl, starostu holandského mestečka Koog aan de Zaan v rokoch 1946 až 1960.“ – Ide o holandského politika, ktorého má spracovaného iba holandská Wikipédia, pričom ako autor stránky, kde je odkaz použitý nemám ani teraz a v zásade ani v budúcnosti záujem jeho stránku spracovať. Niekoho ale môže stránka zaujať, zistí, že existuje na holandskej Wiki, môže si ju prečítať a prípadne aj preložiť.

Z hľadiska Wikipédie celkovo nejde vôbec o nejaké nóvum. Na iných Wikipédiách na to majú myslím dokonca osobitne vytvorenú šablónu. Pozri napr. Order of battle for the Russian invasion of Ukraine.

Druhý prípad, keď považujem interwiki za užitočný a neškodný je príklad, ako som odkaz použil dnes v záverečnej sekcii ďalšej literatúry: RP#Cudzojazyčná literatúra (výber), kde som uviedol vetu: „ďalšiu zahraničnú literatúru pozri na nemeckej mutácii Wikipédie de:Römisches Recht. Tam je účelom výslovne odkázať na zahraničnú stránku, t. j. nie len nahradiť čevený odkaz. Tento štýl odkazovania má istý precedens aj tu už v raných časoch, keď napr. Bronto napísal napr. do článku o Byzantskej ríši (Byzantská ríša#Externé odkazy): „ďalej pozri ostatnú literatúru uvedenú v českej, anglickej a nemeckej wikipédii“. Je iba užitočne obohatený priamo o link.

Samozrejme verím, že nič netreba preháňať, ale pri racionálnom používaní tohto prvku si myslím, že ide o užitočnú „inováciu“ (prispôsobenie inde používaného prvku naším technickým možnostiam). Nakoniec riziko „prehnania“ či zneužívania tu nie je, myslím, o nič väčšie ako pri nadmernom používaní citácií/šablón/wikilinkov a pod. Budem rád za váš názor, či vám niečo takéto prekáža alebo nie, a pod.--ScholastikosSVK (diskusia) 18:01, 3. august 2024 (UTC)Odpovědět

Nie je to IMHO dobrý nápad (v hlavnom NS). Problematických aspektov je tam viacero:
  • výber wiki (subjektívne by som napr., keď už by to malo byť, preferoval vždy enwiki, keďže ad 1) je to najrozsiahlejšia wiki, pohľadom viacerých metrík a ad 2) angličtina dnes je de facto globálna lingua franca, iný jazyk by som volil len ak na en nie je téma dostatočne pokrytá; iní to ale samozrejme môžu vidieť úplne inak, podľa jazykových daností, sympatií/antipatií k jazyku, niekto môže voliť „domovskú“ wiki dotyčnej témy, ako si asi volil tu, len to je bez translatora nepoužiteľné, trúfam si odhadovať že asi pre väčšinu redaktorov, pričom kvalita strojových prekladov medzi niektorými pármi jazykov je stále hodne neslávna)
  • museli by sa tomu prispôsobiť filtre, nepríde mi principiálne OK niečo v hlavnom NS znemožňovať nováčikom a súbežne rutinne tolerovať zavedeným redaktorom
  • nemala by sa na to zneužívať š. {{rp}}, tá je na čísla strán. Ak by sme sa dohodli, že to ideme akceptovať, tak buď iná účelová š., alebo generický horný index ({{sup}}).
Osobne by som ale v hlavnom NS preferoval doterajší úzus – používať čisto lokálne wikilinky. --Teslaton (diskusia) 18:56, 3. august 2024 (UTC)Odpovědět
Zbytočne písať slovenskú wikipédiu, dajme všetky červené odkazy na en wiki, a máme slovenskú dopísanú. Červené odkazy sú na to, aby niekto vytvoril článok v slovenčine. Keď budú všetky odkazy modré, tak načo vytvárať nové články. --2A02:AB04:27BD:AD00:9E8F:2DB3:34C8:F93B 20:08, 3. august 2024 (UTC)Odpovědět
To je v kontexte návrhu OT výhrada, témou nie je zásah do spôsobu odkazovania zo samotných pojmov, tie by zostali vždy lokálne (a teda červené v prípade neexistencie cieľa). Návrh rieši výhradne doplnkové odkazovanie na inojazyčné wiki (formou odkazov sádzaných horným indexom, v zmysle príkladov), tzn. argumentovať je dobré ak tak k vhodnosti/nevhodnosti/problémom tohto konkrétneho riešenia, nie k náhrade lokálnych odkazov crosswiki odkazmi. --Teslaton (diskusia) 20:30, 3. august 2024 (UTC)Odpovědět
Aj v tomto prípade platí, čo som napísal, čitateľ si klikne na anglický článok, načo mu je vytvárať nový. --2A02:AB04:27BD:AD00:9E8F:2DB3:34C8:F93B 20:34, 3. august 2024 (UTC)Odpovědět
Aby existoval v slovenčine. Motivácia zakladať tunajšie články snáď nestojí primárne na tejto bariére (že neexistuje priamy preklik do iného jazyka). Resp. teda dá sa na to pokojne hľadieť aj opačne: tým že je za červeným odkazom inojazyčný, je to konkrétna inšpirácia pre vytvorenie chýbajúceho tunajšieho. (čím netvrdím, že s tým riešením súhlasím, platia výhrady vyššie, len teda zrovna tento preberaný aspekt mi nepríde ako nejaké jednoznačné mínus) --Teslaton (diskusia) 20:44, 3. august 2024 (UTC)Odpovědět
Nesúhlasím s argumentami Anonyma 2A02.... S červenými odkazmi nemajú tie odkazy v hornom indexe nič spoločné. Predpokladám, však že sa to bude používať iba okrajovo. Myslím, že za vyskúšanie nič nedáme. Dovolím si vyjadriť názor, že to priamo nie je v rozpore so zaužívanými postupmi.--Pelex (diskusia) 20:47, 3. august 2024 (UTC)Odpovědět
Okrem uvedených argumentov môže takýto link pomôcť v mnohých parciálnych prípadoch. Napríklad opisuješ nejaký jav, ktorý sa odohráva na nejakom rozsiahlom území (napr. rusko-ukrajinská vojna) a chceš opísať napr. že sa niečo stalo pri nejakom sídle/mieste. Teraz tých toponým s rovnakým názvom môže byť na fronte aj 4 – 5 a my o nich nemáme články. Takýto odkaz môže pomôcť spresniť údaj, jednak pre potenciálneho čitateľa (lebo na druhej wiki bude typicky generovaná mapka), ale napr. aj pre potenciálneho tvorcu článku, ktorý bude vedieť o ktoré sídlo/bod sa jedná. Druhý príklad: typicky pri rôznych málo frekventovaných článkoch typu arménsky spisovateľ z 15. storočia. Wikidata nie sú vždy riadne vyplnené, je tam akurát tak arménsky (/iný) tvar neprepojený s ničím a pri písaní nejakého článku sa redaktor zhodou okolností dostal na danú stránku na arménskej Wikipédii. Tým, že sa rozhodne tam ten interwiki uverejniť, môže (napr. druhý) redaktor, ktorý sa neskôr rozhodne stránku o danom arménskom spisovateľovi založiť ľahko dozvedieť, s čím má stránku prepojiť. Bez tejto informácie by často nemusel vedieť, že sa prepojiť s niečím dá (napr. aj ak vie po arménsky, tak jeho zdroj mohol uvádzať iný tvar mena než arménska Wikipédia a pod.). Nakoniec môže takýto odkaz napomôcť aj dôveryhodnosti/spoľahlivosti tvrdenia. Predstav si, že napr. spomínaš názor nejakého nemeckého sociológa, ktorý väčšine populácie nič nehovorí, pričom poskytuje vážne tvrdenia. V prvom rade prostredníctvom odkazu zistíš, že asi ide o osobu, ktorá keďže je na Wikipédii, tak asi môže mať nejakú relevanciu a potom si po jednom kliku vieš zistiť/overiť aspoň základné veci o nej: či je naozaj z akademického prostredia, či má niečo odpublikované, či nejde o kontroverznú postavu a pod. Eventuálne vieš overiť aj správnosť uvedenej informácie (napr. ak by bol uvedený text v podobe: A. A. (1920 – 1950) a zrazu na inej wiki priamo v článku k osobe A. A. uvidíš ozdrojované (1918 – 1945), tak vieš, že niečo nesedí a môžeš upozorniť autora na jeho preklep / možnú chybu v jeho zdroji a pod. (inak by si asi podrobne informáciu o jednej osobe v článku k inej téme neskúmal). --ScholastikosSVK (diskusia) 21:22, 3. august 2024 (UTC)Odpovědět
By ma zaujímalo kto bude mať takú právomoc a bude určovať kde to patrí a kde nie. Ja to budem napríklad všade mazať s poznámkou, že to tam nepatrí, alebo sám veľký Scholastikos si to bude určovať?--2A02:AB04:27BD:AD00:9E8F:2DB3:34C8:F93B 09:48, 4. august 2024 (UTC)Odpovědět
Myslím, že tieto výlevy nie sú potrebné. Téma je stále v rovine diskusie, pretože zatiaľ nedošlo k nejakému konsenzu komunity ohľadne crosswiki odkazov. K tomuto riešeniu tzv. crosswiki odkazov mám pár výhrad a ak bude mať čas rád sa vyjadrím.--MelchiorSK (diskusia) 10:07, 4. august 2024 (UTC)Odpovědět
A kto dnes určuje, kde presne patrí sprievodný obrázok k textu, citát, citát v rámčeku, nejaká iná šablóna, ale napríklad aj referencia či klasický wikilink, celkovo kto určuje, aký je obsah stránky... Vždy primárne len autor/autori a v zásade sa istá miera rozmanitosti rešpektuje. Každý má trochu iný štýl písania, ale máme nejaký rozum, ktorým vieme posúdiť, kde je ktorý prvok ešte primeraný a kde nad-užívaný, nevhodný či škodlivý. Podobne sa možno opýtať, prečo by zrovna nejaký redaktor mal mať právomoc určovať, že to nikde nepatrí (a mazať to). --ScholastikosSVK (diskusia) 10:09, 4. august 2024 (UTC)Odpovědět
Takže si to môže dávať kto chce kde chce, takže si mi len potvrdil, že je to blbosť. --2A02:AB04:27BD:AD00:9E8F:2DB3:34C8:F93B 10:15, 4. august 2024 (UTC)Odpovědět
Myslím, že nech by som napísal čokoľvek, tak by ťa to vždy len uistilo v tvojom názore... Každopádne, budem rád aj za názory ďalších redaktorov. --ScholastikosSVK (diskusia) 11:49, 4. august 2024 (UTC)Odpovědět
Ja sa skôr prikláňam k vyjadreniu Teslatona. Pre klasické odkazy/stránky mi to nepripadá vhodné; ak je téma dostatočne významná na to, aby na ňu existoval odkaz, tak by sa mali dať nájsť dostatočne zdroje a teda tak podľa mňa prislúcha červený odkaz. Každopádne však by mi to nepripadalo nutne problematické pri osobnostiach alebo s prižmúrením oka iných lokálnych vecí, ktoré môžu byť lokálne významné, ale zahraničné média o nich veľmi nepíšu (čo sa asi z veľkej časti, ak nie úplne, prekrýva s tým, čo má ScholastikosSVK na mysli); na enwiki môžem ako príklad uviesť Dog_tag#Poland, kde je odkaz na lokálne významného generála, obdobne napr. Emperor Sujin, v článku Eurogame#Events je odkaz na české Deskohraní, alebo List_of_islands_of_Greece#Dodecanese_islands, kde je odkaz na Wikidáta u niektorých ostrovov. Všade to vnímam skôr ako potenciálny zdroj na vytvorenie článku než snahu odkazovať sa na cudzojazyčnú wiki natrvalo. Ak by šlo o formát, osobne by som preferoval podobu ako má enwiki, teda malým písmom za odkazom a v hranatých zátvorkách (na vizuálne oddelenie). KormiSK (diskusia) 14:48, 6. august 2024 (UTC)Odpovědět
Ak správne chápem ideu tak crosswiki odkazy majú predstavovať akúsi „pomocnú barličku“ pri neskoršom tvorení ďalších článkov alebo pomôcť čitateľovi pochopiť/dovysvetliť istý termín, napr. ako je Deésis v Scholastikovom pieskovisku k termínu epistyl. Ja sa skôr pripájam k výhradám, ktoré zazneli vyššie od Teslatona. Z vizuálneho pohľadu je riešenie horným indexom (epistyl:ru) rušivé v texte. Ako už spomenul KormiSK pár príkladov z enwiki, tak majú tam aj projektovú stránku, viď: Help:Interwiki linking alebo Help:Interlanguage links. V tom prípade riešenie cez [] je oveľa lepšie, prípadne šablónou. Otázne je využitie v praxi a či by to nemalo skôr opačný efekt, najmä ak by to začal robiť menej skúsený redaktor. Niektoré veci by sa hádam dali spraviť krátkou informáciou v () alebo vetnou konštrukciou či prístavkom.--MelchiorSK (diskusia) 18:19, 6. august 2024 (UTC)Odpovědět
Porovnávate anglickú wikipédiu zo slovenskou, čo je samozrejme od veci, v anglickej chýba pár článkov z iných wikipédii, na slovenskej chýbajú milióny článkov oproti anglickej, takže toto porovnanie a prenášania na slov. wiki je nanič. To tu budeme mať milión odkazov na en wiki, keďže doteraz nikto nevysvetlil kde sa to má používať a kde nie, takže si s tým bude robiť každý ako sa mu zachce a kde sa mu zachce. --2A02:AB04:27BD:AD00:9E8F:2DB3:34C8:F93B 19:35, 6. august 2024 (UTC)Odpovědět

Za mňa určite lokálne odkazy. Odkazy na iné jazykové verzie priamo z textu článku nepovažujem za dobrý nápad (subjektívnosť výberu, kto vie cudzí jazyk ľahko sa cez interwiki dostane na článok na inej wiki). Vasiľ (diskusia) 06:24, 7. august 2024 (UTC)Odpovědět

@Vasiľ: Bavíme sa o situáciách kde práve nie sú interwiki.--Jetam2 (diskusia) 07:50, 8. august 2024 (UTC)Odpovědět
+1, za lokál odkazy ---OJJ 11:39, 7. august 2024 (UTC)Odpovědět

Zaujímavý nápad. Kiežby sme mali k dispozícii viac vedomostí/výskum o motivácii redaktorov. Máme čitateľov, ktorí ostatnú čitateľmi, pre nich by mohol byť link na inú Wikipédiu prínosom. Pre tých, čo by založili nový článok, práve link na inú Wikipédiu im môže dodať motiváciu, resp. zdroj na preklad. Námietku ohľadne subjektivity výberu jazykovej mutácie beriem a súhlasím s ňou. Možné riešenie by bolo odkazovať na Wikidáta. Nevýhoda tohto riešenia by bola, pravdepodobne v slabej skúsenosti s Wikidátami. Konkrétne riešenie by malo byť čo najjednoduchšie a nerušiace. Horný index spĺňa toto kritérium, určite lepšie ako napr. poznámky. Červený odkaz by sme, pravdaže, neodstraňovali. V opísanej forme nemám problém podpporiť, ale na druhej strane by mi príliš nevadilo keby návrh neprešiel.--Jetam2 (diskusia) 07:50, 8. august 2024 (UTC)Odpovědět

Nemyslím priamo interwiki k danému článku, ale k inému z kategórie, resp. z tématicky podobného. Odkazy k heslám na inojazyčné wiki náhodne roztrúsené po článku mi neprídu ako dobrý nápad či niečo nápomocné. Vasiľ (diskusia) 09:13, 8. august 2024 (UTC)Odpovědět
Ono tá ľahká cesta cez interwiki k nejakému článku nie vždy existuje. Pretože kým u nás môžeme mať napríklad rozsiahlo spracovaný nejaký všeobecný článok (napr. nejaká národná literatúra) a nemať článok o jej autorovi, tak na inej Wiki nemusia mať vôbec alebo aspoň nie rozsiahlo/kvalitne spracované heslo o všeobecnej téme, ale môžu mať dobre spracovaný článok o osobe. Druhý príklad: ak by sme napríklad mali wikilink na nejakého odborníka: napr. „Podľa japonského fyzika A. A.:jp, tak napr. na japonskej/inej interWiki daného článku sa na neho nemusia vôbec odvolávať. Čiže by ho musel čitateľ hľadať osobitne, pričom by šiel na náhodu, či na nejakej Wikipédii o ňom existuje článok (a na japonskej by pritom ani nemusel). V prípade niektorých tém by tam ten článok byť aj mohol, ale pod iným (nepodobným) menom.
Wikidata mi prídu ako skvelé riešenie, možno by sa aspoň trochu viac spopularizovali a ten, kto by takýto odkaz na ne chcel pridávať by mal na nich zároveň motiváciu vyplniť aspoň základnú definíciu predmetu v slovenčine. --ScholastikosSVK (diskusia) 08:54, 10. august 2024 (UTC)Odpovědět
Nápad sa mi čím ďalej tým viac pozdáva.--Jetam2 (diskusia) 20:29, 12. august 2024 (UTC)Odpovědět