Wales
O zakladateľovi wikipédie pozri Jimmy Wales.Wales (slovenská výslovnosť: [vejlz][2], staršie [uels] či [vels][3][4]; spisovný tvar prídavného mena je waleský[2][5], vyskytuje sa ale aj tvar welšský[5][6] a nesprávny tvar [bohemizmus] velšský[7][8]; po anglicky Wales - anglická výslovnosť IPA: [ˈweɪlz]; po walesky Cymru - výslovnosť IPA: [ˈkəm.rɨ]) je jedna z konštituentných krajín Spojeného kráľovstva.
| Wales | |||||
| |||||
| Národné motto: "Cymru am byth" (Walesky) "Wales navždy" | |||||
| Štátna hymna: "Hen Wlad Fy Nhadau" "Land of My Fathers" | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | |||||
| • krátky | Cymru | ||||
| Hlavné mesto | Cardiff (Caerdydd) 51°29′ S.š. 3°11′ Z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Cardiff | ||||
| Úradné jazyky | waleština, angličtina | ||||
| Demonym | Walesan (staršie aj: Walesčan) | ||||
| Štátne zriadenie Kráľ Prvý minister Walesu |
Konštitučná monarchia Karol III. Carwyn Jones | ||||
| Vznik | 1057 (zjednotený Gruffyddom ap Llywelynom) | ||||
| Susedia | Anglicko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
20 779 km² km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2011) • hustota (2011) |
3 063 456 147,43/km² | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2006 85,4 miliardy USD $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|]].) 30 546 USD $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|]].) | ||||
| Mena | Britská libra (GBP) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
SČ (UTC) BLT (UTC+1) | ||||
| Medzinárodný kód | GB-WLS | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | GB | ||||
| Internetová doména | .uk[1],.scot,.cymru | ||||
| Smerové telefónne číslo | +44 | ||||
Súradnice: 52°21′00″S 3°38′00″Z / 52,35°S 3,6333333333333°Z
Nachádza sa v juhozápadnej časti ostrova Veľká Británia a na ostrove Anglesey.[9] Susedí na východe s Anglickom. Hlavným mestom a zároveň najväčším mestom je Cardiff. Populácia Walesu je približne 3 milióny a je oficiálne bilingválna. Walesky hovoriace obyvateľstvo tvorí približne 20% celého obyvateľstva.[10][11]
Pôvod názvu
upraviťAnglický názov pre Wales pochádza z germánskeho slova Walha, ktoré znamená „cudzinec“ alebo „cudzie“, príbuzné názvu "valašsko".[12] Walesania sami seba nazývajú Cymru, čo pravdepodobne v starej waleštine znamená „krajan“. Názov sa vo waleskej literatúre dlhý čas používal spoločne s Brythoniaid (Briti).
Geografia
upraviťWales sa nachádza na polostrove v stredozápade Spojeného kráľovstva. Má rozlohu približne 20 779 km². Od severu k juhu meria asi 274 km a od západu k východu asi 97 km. Wales hraničí na východe s Anglickom, a s morom na ostatných troch stranách: s Bristolským prielivom na juhu, sa Prielivom svätého Juraja na západe, a Írskym morom na severe. Waleské pobrežie má dĺžku 965 km. Pri pobreží Walesu sa nachádza niekoľko ostrovov, z ktorých je najväčší Anglesey na severozápade.
Najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu sa nachádza v južnom Walese v mestách Cardiff, Swansea a Newport a ich okolí.
Wales je prevažne hornatý, najmä na severe a v strede. Hory boli modelované počas poslednej doby ľadovej. Najvyššie hory vo Walese sa nachádzajú vo Snowdonii. Najvyššou horou Walesu je hora Snowdon (1 085 m).
V strednom Walese sa rozkladá Kambrické pohorie, na ktoré na juhu nadväzuje pohorie Brecon Beacons.
Moderné hranice Walesu a Anglicka sú umelé; boli definované prevažne v 16.storočí na základe feudálnych hraníc. S výnimkou Monmouthshire ako časti Walesu v roku 1968, neboli nikdy schválené v žiadnom referende a neurčila ich žiadna hraničná komisia, a kopírujú Ofov val len približne.
Wales je známy rôznymi krkolomnými názvami obcí, napríklad
Náboženstvo
upraviťVo Walese sa 57,6% obyvateľov hlási ku kresťanstvu. Najsilnejšia je Cirkev Walesu (56 000 členov). Cirkev Walesu vyznáva anglikánstvo a patrí do Anglikánskeho zväzu cirkví. Patrónom Walesu je svätý Dávid a 1. marca sa každoročne oslavuje Deň svätého Dávida.
Druhá najväčšia cirkev vo Walese je rímskokatolícka cirkev (43 000 členov). Pôsobia tu aj iné kresťanské cirkvi. Moslimov je v krajine 24 000, žijú tu aj komunity hinduistov, šikhov, budhistov a židov. Ateistov je v krajine 32,1% a 7,6% svoje náboženstvo neuviedlo.
Dejiny
upraviť
Oblasť Walesu je už osídlená minimálne 29 tisíc rokov[13], hoci nepretržité osídlenie začína až po poslednej dobe ľadovej. Vo Walese je mnoho pamiatok z obdobia neolitu (predovšetkým hrobky), ale aj z bronzovej a železnej doby. Prvé písomné historické záznamy pochádzajú od Rimanov, ktorí začali dobývať Wales v roku 48. V tej dobe bola oblasť súčasného Walesu rozdelená na mnoho klanových území. Rimania vybudovali reťaz pevností naprieč južným Walesom a ťažili zlato v Dolaucothi. Tiež založili legionársku pevnosť Caerleon (latinsky: Isca Silurum), z ktorej sa dochoval najzachovalejší amfiteáter v celej Británii. Počas 4. storočia priniesli Rimania do Walesu kresťanstvo. Okolo roku 410 Rimania opustili Britániu a veľká časť nížin vo Walese bola obsadená rôznymi germánskymi kmeňmi. Na druhej strane vzniklo veľa nezávislých waleských štátov, napríklad Gwynedd, Powys, Dyfed a Seisyllg, Morgannwg a Gwent. Tieto štáty pretrvali predovšetkým vďaka vhodným zemepisným podmienkam (hory, rieky) a vytvorili tak základ toho, čo poznáme ako dnešný Wales. V 7. storočí budovali štáty na hraniciach s Anglickom opevnené valy (Wat's Dyke, Offa's Dyke). Po zvyškoch Offa's Dyke vedie dnes rovnomenná turistická trasa naprieč celým polostrovom z južného až na severné pobrežie. Do pohraničných šarvátok medzi obyvateľmi Walesu a Anglicka sa zapojili aj vikinskí nájazdníci. Walesania uzavreli s Vikingami dohodu o spoločnom boji proti anglo-saskej Mercii a dočasne tak zabránili expanzii do Walesu.
Celý stredovek je sprevádzaný bojom s Anglickom, teda s Anglosasmi a neskôr Normanmi. Obsadiť Wales sa podarilo až anglickému kráľovi Eduardovi I. na konci 13. storočia. Eduard spútal Wales kruhom kráľovských hradov a zaviedol titul Princ waleský (Prince of Wales), ktorého držiteľom je nástupník anglického (dnes britského) trónu. Proti anglickej nadvláde sa niekoľkokrát zdvihol odpor, najväčšie povstanie viedol v 15. storočia Owain Glyndŵr, ktorý si uchoval nad Walesom kontrolu po niekoľko rokov. V roku 1536 bol Wales plne pripojený k Anglicku, waleská legislatíva spojená s parlamentom vo Westminsteri.
V 18. storočí začínala priemyselná revolúcia, ktorá Wales hlboko ovplyvnila. Obzvlášť juhovýchodný Wales bol v priebehu 19. storočí veľmi industrializovaný, počet obyvateľov dramaticky narástol. Tieto pôvodne walesky hovoriace oblasti boli postupne poangličtené.
Po druhej svetovej vojne začal dlhodobý úpadok ťažby uhlia a železiarstva, ktorý tvoril základ tunajšieho priemyslu. Plaid Cymru (národná waleská strana) získala prvý kreslá v parlamente a zavedenie waleskej samosprávy (Devolution) sa stalo aktuálnou politickou témou. Prvé referendum o domácej samospráve v roku 1979 bolo neúspešné, ale v druhom referende v roku 1997 voliči vyslovili svoj súhlas. Výsledok referenda viedol k vytvoreniu waleského národného zhromaždenia so sídlom v Cardiffe.
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Nominet announcement on the .cymru and .wales gTLDs [online]. nominet.org.uk, [cit. 2014-01-31]. Dostupné online.
- ↑ a b Wales. In: Pravidlá slovenského pravopisu 2013
- ↑ Veľký slovensko-ruský slovník Vy-Ž. Bratislava: Veda. S. 222
- ↑ Wales. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ a b MICHALUS, Š. Wales ... In: Kultúra slova 1969, č. 5, S. 190-191 [1]
- ↑ BÖHMEROVÁ, A. DISKUSIE K PROBLEMATIKE PREBERANIA ANGLICKÝCH VLASTNÝCH MIEN DO SLOVENČINY. ÚVAHY NAD NOVÝM SLOVNÍKOM. In: Jazykovedný časopis 58, 2007, 2 [2]
- ↑ Dannie Abse [online]. arspoetica.sk, [cit. 2021-02-01]. Dostupné online.
- ↑ Wales. In: Slovník spisovného jazyka českého
- ↑ The Countries of the UK [online]. statistics.gov.uk, [cit. 2008-10-10]. Dostupné online.
- ↑ Welsh Language Board - Number of speakers [online]. Byig-wlb.org.uk, [cit. 2010-08-09]. Dostupné online. Archivované 2010-05-24 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Go Britannia! Guide to Wales - Welsh Language Guide [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ DAVIES, John. A History of Wales. Londýn : Penguin, 1994. ISBN 0-14-01-4581-8. S. 69.
- ↑ Channel 4 - News - Red Lady skeleton 29,000 years old [online]. Channel 4 website, 30. október 2007. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť- VisitWales.com Medzinárodný sprievodca Walesom (po anglicky)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wales na českej Wikipédii.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wales na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
