Wikipédia

Vesna Vulovićová

Vesna Vulovićová (srb. Весна Вуловић; * 3. január 1950, Belehrad, Juhoslávia – † 23. december 2016, Belehrad, Srbsko) bola srbská letuška, ktorá drží Guinnessov svetový rekord v prežití najväčšieho pádu bez padáku, a to 10 160 m. Ako jediná prežila 26. januára 1972 výbuch kufríkovej bomby v batožinovom priestore letu JAT 367, ktorý spôsobil jeho haváriu pri Srbskej Kamenici v Československu. Juhoslovanské úrady mali podozrenie, že na vine sú chorvátski nacionalisti, ale nikto nebol zatknutý.

Vesna Vulovićová
srbská letuška, držiteľka rekordu
Narodenie3. január 1950
Belehrad, Juhoslávia
Úmrtie23. december 2016 (66 rokov)
Belehrad, Srbsko
Národnosťsrbská
Zamestnanieletuška

Po havárii strávila viacero dní v kóme a niekoľko mesiacov bola hospitalizovaná. Utrpela zlomeniny lebky, troch stavcov, nohy, rebrá a panvy. Tieto zranenia spôsobili jej dočasné ochrnutie od pása nadol. Takmer úplne sa zotavila, no naďalej krívala. Vulovićová si na incident nepamätala a nemala žiadne obavy z lietania po havárii. Napriek jej ochote pokračovať v práci letušky ju spoločnosť Jat Airways (JAT) zamestnala v administratíve, pretože sa obávala, že jej prítomnosť na letoch by prilákala príliš veľa publicity. Vulovićová sa stal celebritou v Juhoslávii a bola považovaná za národnú hrdinku.

Začiatkom 90. rokov bola prepustená z JAT po tom, čo sa zúčastnila na protivládnych protestoch počas rozpadu Juhoslávie, ale vyhla sa zatknutiu, pretože vláda mala obavy z negatívnej publicity, ktorú by jej uväznenie prinieslo. Vo svojej práci pokračovala ako prodemokratická aktivistka, až kým nebola Socialistická strana Srbska odstránená z moci počas buldozérovej revolúcie v októbri 2000. Vulovićová neskôr viedla kampaň v mene Demokratickej strany a obhajovala vstup Srbska do Európskej únie. Posledné roky strávila v ústraní a bojovala s pocitom viny. Po rozvode žila sama vo svojom belehradskom byte z nízkeho dôchodku až do svojej smrti v roku 2016.

Mladosť

upraviť

Vesna Vulovićová sa narodila v Belehrade 3. januára 1950.[1][2] Jej otec bol obchodník a matka bola športová inštruktorka.[2] Vulovićová, ktorá bola fanúšičkou The Beatles, po ukončení prvého ročníka univerzity odcestovala do Spojeného kráľovstva v nádeji, že si zlepší svoje znalosti angličtiny. „Spočiatku som bývala s priateľmi mojich rodičov v Newbury“, spomínala si, „ale chcela som sa presťahovať do Londýna. Tam som sa stretla s priateľom, ktorý mi navrhol ísť do Štokholmu. Keď som rodičom povedala, že žijem vo švédskom hlavnom meste, mysleli na drogy a sex a povedali mi, aby som sa okamžite vrátila domov.“ Po návrate do Belehradu sa Vulovićová rozhodla stať letuškou po tom, čo videla jednu z jej kamarátok v uniforme letušky. „Vyzerala tak milo a práve bola na ten deň v Londýne“, spomínala Vulovićová. „Pomyslela som si: Prečo by som nemohla byť letuškou? Mohla by som ísť do Londýna raz za mesiac?" V roku 1971 nastúpila do JAT, juhoslovanského národného vlajkového prepravcu a najväčšej leteckej spoločnosti.[3]

Let JAT 367

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Let JAT 367
 
JAT Airways McDonnell Douglas DC-9 identický ako ten, ktorý bol zničený pri výbuchu

Vulovićová bola členkou sekundárnej posádky letu JAT 367 letiaceho zo Štokholmu do Belehradu s medzipristátím v Kodani a Záhrebe, ktorá priletela do Dánska ráno 25. januára 1972. Podľa Vulovićovej nemala ísť na let 367 a JAT si ju pomýlil s inou letuškou, ktorá sa tiež volala Vesna.[3][4] Napriek tomu Vulovićová povedala, že je nadšená z cesty do Dánska, pretože to bola jej prvá návšteva krajiny. Posádka mala celé popoludnie a nasledujúce ráno pre seba. Vulovićová si chcela ísť pozrieť mesto, ale jej kolegovia trvali na tom, aby išli nakupovať. „Každý chcel niečo kúpiť svojej rodine“, pripomenula. „Tak som s nimi musela ísť nakupovať. Zdalo sa, že vedeli, že zomrú. Nehovorili o tom, ale videla som... Cítila som s nimi. A kapitán bol zamknutý vo svojej izbe na 24 hodín. Vôbec sa mu nechcelo ísť von. Ráno, počas raňajok, druhý pilot hovoril o svojom synovi a dcére, ako keby nikto iný nemal syna ani dcéru.“[3][5]

Let 367 odlietal zo Štokholmského letiska Arlanda 26. januára o 1:30 popoludní. Lietadlo McDonnell Douglas DC-9 pristálo na kodanskom letisku o 2:30 popoludní, potom Vulovićová a jej kolegovia nastúpili do lietadla.[6] „Keďže bolo neskoro, boli sme v termináli a videli sme, ako parkuje“, povedala Vulovićová. „Videla som, ako všetci pasažieri a posádka vystúpili. Jeden muž vyzeral strašne naštvaný. Všimla som si ho nielen ja. Videli ho aj ostatní členovia posádky, ako aj vedúci stanice v Kodani. Myslím, že to bol muž, ktorý dal bombu do batožiny. Myslím, že si v Štokholme odbavil batožinu, vystúpil v Kodani a už nikdy nenastúpil do lietadla.“

Let 367 odlietal z kodanského letiska o 3:15 popoludní. O 4:01 poobede, výbuch pretrhol batožinový priestor DC-9.[6] Výbuch spôsobil roztrhnutie lietadla nad československou obcou Srbská Kamenice. Vulovićová prežila ako jediný z 28 cestujúcich a posádky.[1][2] Objavil ju dedinčan Bruno Honke, ktorý ju počul kričať medzi troskami. Jej tyrkysová uniforma bola pokrytá krvou a jej ihličkové podpätky boli odtrhnuté silou nárazu.[4] Honke bol počas druhej svetovej vojny zdravotníkom a dokázal ju udržať pri živote, kým neprišli záchranári.[7][5]

Vyšetrovatelia leteckej bezpečnosti pripisovali Vulovićovej prežitie tomu, že bola uväznená vozíkom s jedlom v trupe DC-9, ktorý sa odtrhol od zvyšku lietadla a klesol k zemi. Keď sa v kabíne uvoľnil tlak, pasažieri a ostatná letová posádka boli vymrštení z lietadla a zomreli. Vyšetrovatelia sa domnievali, že trup lietadla s prichytenou Vulovićovou vo vnútri dopadol šikmo do silne zalesneného a zasneženého úbočia hory, čo tlmilo náraz.[1][pozn. 1] Vulovićej lekári dospeli k záveru, že jej nízky krvný tlak v anamnéze spôsobil, že po znížení tlaku v kabíne rýchlo upadla do bezvedomia a zabránila tomu, aby jej srdce pri náraze prasklo.[8] Vulovićová povedala, že si bola vedomá svojho nízkeho krvného tlaku predtým, ako sa uchádzala o miesto letušky, a vedela, že by to malo za následok neúspešnú lekársku prehliadku, tak predtým vypila nadmerné množstvo kávy a bola prijatá.[3]

V rokoch 1962 až 1982 vykonali chorvátski nacionalisti 128 teroristických útokov proti juhoslovanským civilným a vojenským cieľom.[9] Juhoslovanské úrady mali podozrenie, že za zostrelenie letu 367 nesú vinu práve chorvátski nacionalisti. V deň nešťastia vybuchla nálož na palube vlaku smerujúceho z Viedne do Záhrebu a zranila šiestich ľudí.[10] Muž, ktorý sa označil za chorvátskeho nacionalistu, zavolal nasledujúci deň do švédskych novín Kvällsposten a prihlásil sa k zodpovednosti za bombardovanie letu 367.[11] Nikdy však nedošlo k žiadnemu zatknutiu.[12] Československý úrad civilného letectva neskôr pripísal výbuch kufríkovej bombe.[6]

Paralýza a zotavenie

upraviť

Po havárii strávila Vulovićová niekoľko dní v kóme, pričom si zlomila lebku a následne krvácala.[pozn. 2] Tiež utrpela dve zlomeniny nôh a tri zlomeniny stavcov, z ktorých jeden bol úplne rozdrvený.[3] Mala zlomenú panvu a niekoľko rebier.[12][14] Zranenia spôsobili, že dočasne ochrnula od pása dole. Od hodiny pred pádom až do jedného mesiaca potom mala úplnú amnéziu. Vulovićovej rodičia jej povedali, že o havárii sa prvýkrát dozvedela asi dva týždne po tom, ako k nej došlo. Keď jej lekár ukázal novinový titulok, omdlela a musela byť upokojená.[3] Posledná vec, ktorú si pamätala pred nárazom, bol pozdrav s cestujúcimi pri nastupovaní.[4] Ďalšia vec, na ktorú si spomenula, bolo, že asi o mesiac neskôr videla svojich rodičov v nemocničnej izbe.[3]

Vulovićová sa do 12. marca 1972 liečila v pražskej vojenskej nemocnici v Střešoviciach,[5] následne bola letecky prevezená do Belehradu.[15] Počas letu späť do Juhoslávie jej ponúkli hypnotickú injekciu, ktorá by jej pomohla zaspať, ale odmietla s vysvetlením, že sa lietania nebojí, pretože si z pádu nič nepamätá. V Belehrade bola Vulovićovej nemocničná izba umiestnená pod 24-hodinovú policajnú ochranu, pretože úrady sa obávali, že páchatelia bombového útoku by ju chceli zabiť. Dozorcovia si menili smeny každých šesť hodín a okrem jej rodičov a lekárov ju nikto nemohol vidieť.[3] Vulovićovej hospitalizácia trvala do júna 1972, potom odcestovala do Čiernej Hory, aby sa zotavila v prímorskom letovisku, kde ju lekári navštevovali každé dva až tri dni. Vulovićová podstúpila niekoľko operácií na obnovenie pohybu. Najprv mohla hýbať len ľavou nohou a o mesiac neskôr aj pravou.[3] Vulovićovej rodičia museli predať obe autá, aby zaplatili dlhy.[16] Do desiatich mesiacov po páde Vulovićová opäť nadobudla schopnosť chodiť, no do konca života krívala a mala trvalo pokrútenú chrbticu.[4] Celkovo sa zotavovala 16 mesiacov.[13] „Nikto nikdy nečakal, že budem žiť tak dlho“, spomínala v roku 2008.[4] Vulovićová pripísala svoje uzdravenie svojej „srbskej tvrdohlavosti“ a „detskej strave, ktorá zahŕňala čokoládu, špenát a rybí tuk“.[4][17]

Sláva

upraviť
 
Pamätník v Srbskej Kamenici pripomínajúci nehodu

V septembri 1972 Vulovićová vyjadrila ochotu pokračovať v práci letušky. Letecká spoločnosť JAT však rozhodla, že jej prítomnosť na letoch by prilákala príliš veľa publicity a namiesto toho jej dala prácu pri vyjednávaní zmlúv o preprave. V Juhoslávii bola Vulovićová oslavovaná ako národná hrdinka.[1] Jej povesť „hrdinky studenej vojny“ sa rozšírila aj do Sovietskeho zväzu a ďalších krajín Varšavskej zmluvy.[18] Po havárii dostal Vulovićová vyznamenanie od prezidenta Juhoslávie Josipa Broza Tita a srbský ľudový spevák Miroslav Ilić nahral pieseň s názvom „Vesna stjuardesa“ („Vesna letuška“).[1] Stala sa aj čestnou občiankou Srbskej Kamenice.[19] Honkemu, mužovi, ktorý našiel Vulovića po havárii živého, sa šesť týždňov po jej páde narodila vnučka. Na počesť Vulovićovej dostala meno Vesna.[20] Vulovićová pokračovala v pravidelnom lietaní a uviedla, že ostatní pasažieri boli prekvapení, keď ju videli počas letov a chceli si sadnúť vedľa nej.[4]

Obaja Vulovićovej rodičia zomreli v priebehu niekoľkých rokov po havárii.[21] V roku 1977[pozn. 3] sa po roku randenia vydala za strojného inžiniera Nikolu Breku.[20] Hoci jej lekári odporučili, že jej zranenia nebudú mať nepriaznivý vplyv na jej reprodukčnú funkciu, Vulovovićová prežila mimomaternicové tehotenstvo, ktoré sa takmer stalo smrteľným, a nikdy nemohla mať deti.[3] V roku 1985 ju Guinessova kniha rekordov uznala za držiteľku svetového rekordu v prežití najvyššieho pádu bez padáku: 10 160 m. Vulovićová bola teda oficiálne uznaná, že prekonala rekordy iných, ktorí prežili pád, ako Alan Magee, Juliane Koepcke, Nicholas Alkemade a Ivan Chisov.[7] Uznanie sa jej dostalo na londýnskom galavečere aj od hudobníka Paula McCartneyho.[22]

Začiatkom 90. rokov sa Vulovićová a jej manžel rozviedli.[3][pozn. 4]Vulovićová pripisovala rozvod svojej závislosti na fajčení, s čím jej manžel nesúhlasil.[21] Približne v tom istom čase[pozn. 5]bola Vulovićová prepustená z JAT za to, že sa vyjadrila proti srbskému štátnikovi Slobodanovi Miloševićovi a zúčastnila sa protivládnych protestov. Vyhla sa zatknutiu, pretože vláda mala obavy z negatívnej publicity, ktorú by jej uväznenie prinieslo.[4][22] Ako reakciu na jej politické angažovanie proti nej spustili bulvárne médiá očierňujúcu kampaň, v ktorej tvrdili, že let 367 bol zostrelený československou raketou zem-vzduch a že spadla z menšej výšky, ako sa doteraz predpokladalo.[21] Vulovićová sa počas 90. rokov naďalej zúčastňovala protivládnych demonštrácií. Keď boli Milošević a jeho Socialistická strana Srbska zvrhnutá v revolúcii v októbri 2000, Vulovićová bola medzi niekoľkými celebritami, ktoré vyšli na balkón belehradskej radnice, aby predniesli víťazné prejavy.[3] Neskôr viedla kampaň v mene Demokratickej strany a obhajovala vstup Srbska do Európskej únie, o ktorom verila, že prinesie ekonomickú prosperitu.[4]

Neskorší život a smrť

upraviť

Vulovićová novinárom povedala, že na svoj pád nemyslela každý deň, ale priznala sa, že zápasí s vinou pozostalých.[4] „Kedykoľvek si spomeniem na nehodu, prevláda vo mne vážny pocit viny, že som ju prežila, a plačem... Potom si myslím, že som možno nemala prežiť vôbec.“[23] Vulovićová odmietla terapiu, ktorá by jej pomohla vyrovnať sa so svojimi skúsenosťami, a namiesto toho sa obrátila na náboženstvo a stala sa oddanou pravoslávnou kresťankou.[24] Povedala, že jej utrpenie z nej urobilo optimistku. „Ak dokážeš prežiť to, čo som prežila ja," povedala, „prežiješ čokoľvek.“[4][17]

V roku 2005 bol Vulovićovej pád rekonštruovaný americkým televíznym programom Ničitelia mýtov.[25]

Dvaja pražskí novinári, Peter Hornung-Andersen a Pavel Theiner, v roku 2009 tvrdili, že let 367 si pomýlili s nepriateľským lietadlom a československé letectvo ho zostrelilo vo výške 800 m, oveľa nižšie ako bola uvádzaná oficiálna nadmorská výška 10 160 m. Tvrdili, že Vulovićovej rekordný pád vyčarila československá Štátna bezpečnosť v rámci maskovania.[22] Predpokladali tiež, že hovor prijatý Kvällsposten, ktorý sa hlási k zodpovednosti za zostrelenie lietadla, bol podvod.[26] Český úrad civilného letectva tvrdenie novinárov odmietol a označil ho za konšpiračnú teóriu.[27] Hornung-Andersen pripustil, že dôkazy dvojice boli len nepriame.[13][28] Vulovićová povedala, že si bola vedomá tvrdení novinárov, ale uviedla, že keďže si na udalosť nepamätá, nemôže tieto tvrdenia potvrdiť ani vyvrátiť.[23] Guinessova kniha rekordov ju naďalej uvádza ako držiteľku rekordov v prežití najvyššieho pádu bez padáka.[13]

V posledných rokoch svojho života žila Vulovićová z dôchodku 300 eur mesačne vo svojom schátranom belehradskom byte.[4] „Neviem, čo povedať, keď ľudia hovoria, že som mala šťastie“, poznamenala. „Život je dnes taký ťažký.“[23] Vulovićová lamentovala, že jej matka a otec nemuseli predčasne zomrieť, keby nebola na palube letu 367, pričom uviedla, že nehoda zničila život nielen jej, ale aj jej rodičom.[3][17] Len príležitostne poskytovala rozhovory a odmietla množstvo žiadostí, najmä od Oprah Winfreyovej a BBC,[29] pričom povedala, že je „unavená“ diskusiami o jej páde.[4] Jej postupný zhoršujúci sa zdravotný stav znemožnil zúčastniť sa každoročných spomienok v Srbskej Kamenici, ktorých sa predtým dlhé roky zúčastňovala.[5] V decembri 2016 sa Vulovićovej priatelia začali zaujímať o jej stav, keď náhle prestala odpovedať na telefón. 23. decembra objavili zámočníci telo Vulovićovej v jej byte po násilnom otvorení dverí.[1] Vulovićovovej priatelia povedali, že v rokoch pred smrťou bojovala so srdcovými chorobami.[30] Pochovali ju na belehradskom Novom cintoríne 27. decembra.[31]

Poznámky

upraviť
  1. ↑ Na základe rozhovorov s Honkem sama Vulovićová spochybnila tvrdenie, že bola objavená v zadnej časti DC-9, ako sa uvádza v niektorých správach. „Muž, ktorý ma našiel... mi povedal, že som sa nachádzala v strednej časti lietadla“, povedala. „Našli ma so sklonenou hlavou a telom kolegu na mne. Jedna časť môjho tela s nohou bola v lietadle a hlava mimo lietadla. Ku chrbtici mi bol pritlačený cateringový vozík a ten ma držal vo vnútri lietadla.“[3]
  2. ↑ Rôzne zdroje uvádzajú rôznu dĺžku Vulovićovej kómy - 3 dni,[4] 10 dní[12] alebo 27 dní.[13]
  3. ↑ V článku z roku 2005, ktorý zverejnil chorvátsky denník Večernji list, sa uvádza, že Vulovićová sa vydala v roku 1975.[21] V rozhovore pre Aviation Security Magazine Vulovićová uviedla, že sa vydala v roku 1977.[3]
  4. ↑ Podľa denníku Večernji list sa pár rozviedol v polovici 80. rokov.[21] V roku 2002 Vulovićová pre magazín Aviation Security Magazine povedala, že sa s manželom rozviedli „pred desiatimi rokmi“.[3]
  5. ↑ Niektoré zdroje uvádzajú, že Vulovićovej pracovný pomer bol ukončený v roku 1990.[4][22] Podľa denníku Večernji list spoločnosť JAT s Vulovićovou v roku 1991 ukončila pracovný pomer.[21]

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c d e f SANDOMIR, Richard. Vesna Vulovic, Flight Attendant Who Survived Jetliner Blast, Dies at 66 [online]. nytimes.com, 2016-12-29, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (anglicky)
  2. ↑ a b c Vesna Vulovic, air stewardess who survived a plane crash – obituary [online]. telegraph.co.uk, 2017-01-31, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p Vesna Vulovic: how to survive a bombing at 33000 feet [online]. avsec.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu. (anglicky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o BILEFSKY, Dan. Serbia’s Most Famous Survivor Fears That Recent History Will Repeat Itself [online]. nytimes.com, 2008-04-26, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu. (anglicky)
  5. ↑ a b c d HOMOLOVÁ, Marie. Hovorili jej Čarodejnica. Žena, ktorá prežila pád z neba tvrdila, že nie je šťastný človek. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-12-30. Dostupné online [cit. 2022-04-01]. ISSN 1336-1996.
  6. ↑ a b c Zpráva vydaná komisí Federálního ministerstva dopravy ČSSR [online]. nacr.cz, 1972-06-11, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  7. ↑ a b WHITE, Colin. Projectile Dynamics in Sport (Principles and Applications). [s.l.] : Routledge, 2010. 352 s. ISBN 978-1-134-02762-0.
  8. ↑ DEUTSCHMANN, Jennifer. Vesna Vulovic: Flight Attendant Who Survived Midair Explosion And 33,000-Foot Fall Dies At Age 66 [online]. inquisitr.com, 2016-12-29, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu.
  9. ↑ Andrew T .H. Tan. Politics of Terrorism (A Survey). [s.l.] : Routledge, 2010. 288 s. ISBN 978-1-136-83336-6.
  10. ↑ REBIĆ, Đuro. Špijuni, diverzanti, teroristi (ostaci kontrarevolucije u Jugoslaviji). [s.l.] : Centar za informacije i publicitet, 1987. 382 s. ISBN 978-86-7125-009-2.
  11. ↑ Njemački mediji o slučaju JAT 1972: napad hrvatske emigracije je plod mašte tajnih službi [online]. slobodnadalmacija.hr, 2009-01-09, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu. (chorvátsky)
  12. ↑ a b c Vesna Vulovic, stewardess who survived 33,000ft fall, dies [online]. bbc.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c d Highest fall survived without parachute [online]. guinnessworldrecords.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu.
  14. ↑ VANŽURA, Alexandr. Zemřel lékař, který zachránil život letušce Vesně Vulovič [online]. denik.cz, 2015-03-28, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  15. ↑ JUGOSLOVENKA preživela PAD aviona, mogla da umre na ŠEST načina: Vesnin život ledi krv u žilama svima [online]. radiobalkansehermahala.net, 2022-01-28, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. Archivované 2022-04-08 z originálu.
  16. ↑ Yugopapir: Vesna Vulović, stjuardesa i njena Cicka - ljubimice sreće: Obe su preživele pad sa velike visine (1973) [online]. yugopapir.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  17. ↑ a b c GRAHAM, Ruth. Bask in the Bracing Unsentimentality of Vesna Vulovic, the Only Person to Survive a 1972 Plane Crash [online]. slate.com, 2006-12-29, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-10 z originálu.
  18. ↑ NEILD, Barry. Fate or fluke? Air crash sole survivors [online]. cnn.com, 2010-05-13, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-23 z originálu. (anglicky)
  19. ↑ SPĚVÁK, Přemysl. Zázrak před 50 lety. Letuška u Srbské Kamenice přežila pád z deseti kilometrů [online]. denik.cz, 2022-01-26, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  20. ↑ a b KRAJČINOVIĆ, Dušan. Yugopapir: Kako je Vesna Vulović preživela avionsku nesreću nad Čehoslovačkom '72: Čudo nije bila prava reč [online]. yugopapir.com, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. Archivované 2018-03-17 z originálu.
  21. ↑ a b c d e f Optimizmu padobran ne treba [online]. vecernji.hr, 2005-06-04, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (chorvátsky)
  22. ↑ a b c d CONNOLLY, Kate. Woman who fell to earth: was air crash survivor's record just propaganda?. The Guardian (Berlín: Guardian News and Media Limited), 2009-01-13. Dostupné online [cit. 2022-04-01]. ISSN 0261-3077.
  23. ↑ a b c ZIMONJIĆ, Vesna. Too good to be true? Miracle woman who survived '33,000ft fall' [online]. independent.co.uk, 2012-01-26, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (anglicky)
  24. ↑ BOGDANOWICZ, Oskar. How A Stewardess Survived a 10,000-Metre Fall [online]. historyofyesterday.com, 2020-05-13, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  25. ↑ RTS, Radio televizija Srbije, Radio Television of Serbia. Preminula stjuardesa Vesna Vulović [online]. rts.rs, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online.
  26. ↑ PSD. Njemački mediji o slučaju JAT 1972: napad hrvatske emigracije je plod mašte tajnih službi [online]. slobodnadalmacija.hr, 2009-01-09, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (chorvátsky)
  27. ↑ WIRNITZER, Jan. Sestřelení jugoslávského letadla Čechy by se neutajilo, míní pamětník od radaru. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2009-01-15. Dostupné online [cit. 2022-04-01].
  28. ↑ Remembering Vesna Vulović, flight attendant who survived 10,000-metre fall from plane [online]. cbc.ca, 2016-12-28, rev. 2016-12-29, [cit. 2022-03-31]. Dostupné online. (anglicky)
  29. ↑ OLSEN, Camilla Westersø. Navigation [online]. dr.dk, 2012-01-23, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  30. ↑ Brat Vesne Vulović: Još sam u šoku [online]. novosti.rs, 20164-12-24, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. Archivované 2017-09-21 z originálu.
  31. ↑ Sahranjena legendarna stjuardesa koja je preživela pad sa 10 hiljada metara [online]. novosti.rs, 2016-12-27, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vesna Vulović na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vesna_Vulovićová&oldid=7762972“