Turbína (Kežmarok)
Súradnice: 49°07′33″S 20°24′20″V / 49,1257°S 20,4055°V
Turbína je historická vodná elektráreň z roku 1910 nachádzajúca sa na juhozápadnom okraji mesta Kežmarok, v katastrálnom území obce Huncovce.[1] Je to najstaršia nepretržite fungujúca elektráreň na Slovensku.[chýba zdroj]
História
upraviťVodnú elektráreň dal postaviť Karl Wein, majiteľ významnej kežmarskej textilnej fabriky Karl Wein a spol. Prvá spišská mechanická tkáčovňa Kežmarok. Fabrika bola známa aj ako Weinova továreň, po druhej svetovej vojne bola premenovaná na Tatraľan. Turbína dodávala elektrickú energiu predovšetkým továrni a prebytkovú energiu mestu Kežmarok. Elektráreň stojí na umelom vodnom kanáli rieky Poprad s dĺžkou približne 3,5 km, do prevádzky bola spustená 15. novembra 1910. Tento dátum je uvedený aj na fasáde budovy. Svoju činnosť by Turbína zrejme začala skôr, komplikácie spôsobil zosuv pôdy v derivačnom kanáli. Ten musel byť spevnený železobetónovou ochrannou klenbou.[2] Časť kanála je vedená pod povrchom zeme, tento úsek meria približne 1 km.
Technológia
upraviťStavebné práce vo výške okolo 400 000 korún vykonávala firma Pittel & Brauswetter.[2] Firma Pohl a synovia z mesta Szombathely vyrobila turbíny, generátory pochádzajú z budapeštianskej manufaktúry Ganz a elektronika je prácou rakúskeho Siemensu. Dva generátory poháňa dvojica Francisových turbín.[1] Maximálny výkon elektrárne je približne 500 kW. Po definitívnom začiatku výroby elektrickej energie boli na stĺpoch elektrického napätia osadené tabule varujúce ľudí pred nebezpečenstvom vysokého napätia.[2] Pôvodné zariadenie je dodnes funkčné a je súčasťou elektrárne.
Pamiatková ochrana
upraviťObjekty strojovne a rozdeľovne vody s turbínami boli 7. februára 1986 vyhlásené za kultúrne pamiatky.[3][4]
Galéria
upraviť-
Voda regulovaná stavidlami sa do derivačného kanála vlieva medzi Veľkou Lomnicou a Huncovcami -
Stavidlá na začiatku derivačného kanála -
Časť derivačného kanála v Huncovciach -
Derivačný kanál medzi Huncovcami a Kežmarkom -
Pred Kežmarkom sa voda vlieva do podzemnej časti kanála -
Úsek derivačného kanála vedený pod zemou má dĺžku približne 1 km a ústí v Turbíne -
-
Na veži je vyznačený dátum 15. november 1910, kedy uviedli Turbínu do prevádzky -
Detail fasády ukazuje miesto, odkiaľ pôvodne viedlo elektrické vedenie -
-
-
-
Referencie
upraviť- ↑ a b Elektráreň Turbína pri Kežmarku [online]. ciernediery.sk, 2017-02-28, [cit. 2020-10-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c ŠEVC, Vladimír Julián. Výročie elektrifikácie mesta Kežmarok [online]. Múzeum v Kežmarku, [cit. 2020-10-31]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt : elektráreň vodná : strojovňa [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2020-10-31]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt : elektráreň vodná : rozdeľovňa vody s turbínami [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2020-10-31]. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť- Elektráreň Turbína pri Kežmarku – článok na webe združenia Čierne diery