Tibor Andrašovan
Tibor Andrašovan (* 3. apríl 1917, Slovenská Ľupča – † 14. jún 2001, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ a dirigent.
Tibor Andrašovan | |
---|---|
Základné informácie | |
Narodenie | 3. apríl 1917 Slovenská Ľupča, Slovensko |
Úmrtie | 14. jún 2001 (84 rokov) Bratislava, Slovensko |
Pôsobenie | hudobný skladateľ, dirigent, klavirista |
Hrá na nástrojoch | klavír |
Súvisiace články |
Slovenský ľudový umelecký kolektív |
Život
upraviťNarodil sa 3. apríla 1917 ako jeden z deviatich detí kováča v Slovenskej Ľupči. V roku 1920 sa rodina presťahovala do Banskej Bystrice a otec zmenil svoje povolanie na mäsiara. Využijúc konjunktúru veľmi zbohatol. V roku 1928 ho postihla hospodárska kríza a prišiel o celý majetok. V zúfalstve spáchal samovraždu. V dôsledku tejto situácie sa Tibor Andrašovan už vo svojom 15. roku života musel sám živiť tým, že popri škole hrával ako klavirista v tanečných školách, kaviarňach a počas prázdnin i v baroch.
Zúčastnil sa Slovenského národného povstania. Po vojne, počas pôsobenia v Bratislave, vystupoval ako hudobník na mnohých schôdzach a manifestáciách komunistickej strany Slovenska.
25. júla 1949 sa oženil vo Varne (Bulharsko). Jeho manželkou sa stala Bulharka Ivanka Dimitrova Stoičkova.
Zomrel v Bratislave 14. júna 2001. Pochovaný je v Bratislave na cintoríne v Slávičom údolí.
Štúdiá
upraviťV roku 1937 zmaturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1937 – 1941 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor hudobná veda, kde získal aprobáciu pedagóga pre učiteľské akadémie. Od roku 1940 do 1945 bol súčasne študentom Konzervatória v Bratislave, študoval tam kompozíciu u profesora Eugena Suchoňa, a dirigovanie u Jozef Vincoureka a Kornela Schimpla. V roku 1947 získal absolutórium konzervatória. Počas posledných prázdnin bol na kurze majstrovskej školy v Prahe. V roku 1945 absolvoval kurzy orchestrálneho dirigovania u Pavla Dědečka a zborového dirigovania u Miroslava Doležila v Prahe. Súčasne študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity u profesora Zdenka Nejedlého a Josefa Hutteru
Pôsobenie
upraviťV roku 1937, ihneď po matúre, sa stal učiteľom v Mýte pod Ďumbierom. Popritom študoval hudbu. Po absolvovaní Filozofickej fakulty UK od 1. 9. 1941 nastúpil ako stredoškolský profesor na Učiteľskej akadémii v Modre a od roku 1944 pôsobil ako štátny profesor na Učiteľskej akadémii v Bratislave až do 31. 8. 1946. Počas Slovenského národného povstania pracoval v „Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici“, až do potlačenia povstania. Po zákaze činnosti vysielača ušiel do hôr. Po skončení druhej svetovej vojny sa usadil v Bratislave, kde bol poverený zoštátniť „Uršulínsky cirkevný učiteľský ústav v Bratislave“. Úlohu splnil.
Od 1. 9. 1946 pôsobil ako korepetítor a kapelník scénickej hudby v Slovenskom národnom divadle, až do 31. 8. 1947. Medzitým, v čase od 1. 10. 1946 až do 31. 12. 1946, vykonával vojenskú službu. Do funkcie dramaturga opery Slovenského národného divadla v Bratislave nastúpil 1. 3. 1951. Túto funkciu vykonával do 31. 8. 1951, a potom opätovne od januára 1952. Počas rokov 1955 – 1957 bol umeleckým riaditeľom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Potom v rokov 1957 – 1968 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Umeleckým riaditeľom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu sa stal opäť počas rokov 1968 – 1972 a od 1972 účinkoval znova ako umelec v slobodnom povolaní.
Ocenenia
upraviťV roku 2007 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.
Tibor Andrašovan sa pokladá za zakladateľa slovenskej baletnej tvorby. Bol autorom opier, filmovej a scénickej hudby, zborovej a symfonickej hudby, skladieb pre slovenské súbory. Známe sú jeho úpravy ľudových piesní.
Napísal hudbu k filmu Rodná zem, a tiež k filmu 1. máj, ktorý bol venovaný ako dar k IX. Zjazdu Komunistickej strany. Jeho dielom je aj hudba k baletu Pieseň mieru, ktorý bol v repertoári Slovenského národného divadla. V roku 1949 dostal národnú cenu za filmovú kompozíciu Pieseň strojov.
- Figliar Geľo podľa hry Jozefa Hollého Geľo Sebechlebský na libreto Jely Krčméry-Vrteľovej a Martina Ťapáka, 1957
- Biela nemoc podľa hry Karla Čapka na libreto Jozefa Budského, 1967
- Hájnikova žena podľa eposu P. O. Hviezdoslava na vlastné libreto, 1974
- Návrat na pôvodné libreto Jely Krčméry-Vrteľovej, 1984
- Šach a Šachrazád na vlastné pôvodné libreto, 1991
- Vrabček Mojček na libreto Jaroslava Rezníka, 1997
- Pánska volenka (Štvorylka), libreto: Jaroslav Rozsíval, 1960
- Orfeus a Eurydika (Večný Orfeus), 1948
- Pieseň mieru, 1949
- Ikaros, 1965
- Slávnosti slnovratu, 1965
- Letokruhy (Slovensko v tanci), 1994
- Kaštieľ na čiernom kameni, 1998
- Muzikál
- Kráľ bláznov, 1982
Iné
upraviť- úpravy ľudových piesní
- zbory
- filmová a scénická hudba
- atď.
Referencie
upraviť- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-02-10]. Dostupné online. Archivované 2007-01-18 z originálu.