S-300

S-300 (iné názvy 35Р6, 70Р6, 75Р6, 9К81, 3М-41, v kóde NATO SA-10 Grumble, SA-12 Giant/Gladiator, SA-20 Gargoyle) je séria protilietadlových a protiraketových raketových systémov dlhého doletu sovietskej a ruskej výroby. Systém je určený k obrane strategických cieľov pred riadenými strelami a lietadlami za každého počasia a aj za podmienok elektronického rušenia. Od roku 1979 je vyrábaný v Sovietskom zväze, a neskôr Rusku firmou Almaz, v ČĽR je vyrábaný od roku 1993 pod názvom 红旗 (v preklade Červená vlajka).

Štruktúra systému S-300

Fungovanie systému S-300, 1)_Prilietajúci cieľ je zachytený prehľadovým radiolokátorom PR. 2)_Dáta o zachytenom cieli sú odovzdané do veliteľského vozidla VV. 3)_Je rozhodnuté o zničení cieľa. 4)_Dáta o cieli sú odovzdané do navádzacieho radiolokátora NR. 5)_Navádzací rádiolokátor NR zistí aktuálne súradnice cieľa a cieľ ožaruje. 6)_Je vydaný povel na odpálenie protilietadlovej rakety. 7)_Raketa sa navádza na cieľ s využitím odrazu ožarujúcej energie. 8)_Výbuch bojovej hlavice rakety v blízkosti cieľa.

História

Vývoj S-300 začal v 60. rokoch. Cieľom bolo vytvoriť náhradu za S-75 a S-125. Hlavným cieľom bolo, aby S-300 dokázal ničiť viac objektov súčasne.

Varianty

Označenia variantov S-300 boli pôvodne 3. P pre protivzdušnú obranu štátu (PVO), F pre vojenské námorníctvo (flot) a V pre protivzdušnú obranu vojsk. a V (ako Vojsko).

S-300P

Prvý S-300P bol do vojenskej obrany Moskvy zaradený v roku 1978. Prvky systému boli umiestnené na ťahačoch vozidiel Ural-375, KrAZ-255 a KrAZ-260. Systém používal strely 5V55 s doletom 47 km, neskôr 75 km. Rozsah striel bol od 25 metrov do 25 kilometrov. Strely boli dlhé 7,25 m a široké 0,5 m. Hmotnosť výbušnej hlavice činila 130 kg. Neskôr boli stroje modernizované a označené ako S-300T.

S-300PS

Exportný variant typu S-300P. Do výzbroje bol zaradený v roku 1982. Oproti S-300P mal S-300PS kratší čas nabíjania o 5 minút a väčší dosah rakiet, až 90 km. Systém bol umiestnený na nákladných vozidlách MAZ-543.

S-300PM

Modernizovaná verzia S-300P. V ČĽR sa vyrábal pod označením 红旗-10 (HQ-10). Jej vývoj bol začatý v roku 1983. S-300PM bola vybavená modernejšími raketami typu 48N6. Raketa bola prvýkrát testovaná vo februári 1984. Dosah rakety je 150 km a do výšky 27 km. S-300PM mala modernejší rádiolokátor PN64.

S-300PMU a PMU 1

Predstavoval ďalšiu modernizáciu verzie S-300P. S-300PMU vstúpil do služby sovietskych ozbrojených síl v polovici 80. rokov.

Exportná verzia S-300PMU-1 nesie viacero komponentov zo staršej verzie S-300PM. Objavila sa v roku 1993. Radar 30N6E-1 má dosah 300 km, dokáže odhaliť 100 cieľov a zasiahnuť 6 z nich. Dostrel rakiet proti lietadlám je 150 km, proti balistickým raketám do 40 km.

S-300PMU 2

V ČĽR vyrábaný pod názvom 红旗-15 (HQ-15). Vozidlo má novšie rakety typu 48N6E2 s dosahom 200 km a rádiolokátor 96N6. Vývoj bol začatý v roku 1995 a prvýkrát bol predstavený na MAKS-97.

S-300F

Námorný variant S-300. Do výzbroje bol zavedený v roku 1984. Systém používa rakety 5V55RM s dosahom 90 km. S-300F majú vo výzbroji krížniky Kara, Slava a Kirov.

S-300FM

Modernizácia S-300F. S-300FM sa využíva na raketovom krížniku Peter Veľký. Používa rakety 48N6. Jeho exportná verzia je známa pod názvom Rif M a je umiestnená na čínskom torpédoborci 051C.

S-300V

Hlavným rozoznávacím znakom S-300V je umiestnenie na pásovom vozidle. Výškový rozsah rakiet proti lietadlám je 30 km a proti balistickým strelám 28 km. Systém je schopný bojovať proti 24 cieľom a súčasne vystreliť dve rakety. V ČĽR sa vyrába pod označením 红旗-18 (HQ-18).

Rodina systémov S-300

S-300V

S-300P

S-300F

S-300V1

S-300V2

S-300PT

S-300PS

Fort

Rif

S-300VM

S-300PT-1

S-300PM

S-300PMU

Fort-M

Rif-M

Favorit-S

S-300VM1

S-300VM2

S-300PT-1A

S-300PM1

S-300PMU1

Antej 2500

S-300PM2

S-300PMU2

Domáca verzia

S-300V4

Favorit

Exportná verzia

S-300VMD

S-400

Používatelia

S-300BG

• Arménsko
• Bielorusko
• Bulharsko
• Cyprus
• Čína
• Grécko
• India
• Irán
• Kazachstan
• Slovensko: Po zániku Česko-Slovenska disponovalo batériou S-300PMU vyrobenou v roku 1987. Rakety 5V55R s dostrelom 75 km proti lietadlám, neúčinné proti balistickým raketám. Slovensko darovalo svoj systém S-300 začiatkom mája 2022 Ukrajine.
• Sýria
• Ukrajina
• Venezuela
• Vietnam

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému S-300

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov S-300 na českej Wikipédii a Slovak Air Force na anglickej Wikipédii.