Rusi
O iných významoch slova Rusi pozri Rus.Rusi (staršie: Rusovia[15], Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou. Početné menšiny Rusov žijú aj v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu – na Ukrajine, v Bielorusku, Kazachstane, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Moldavsku, Kirgizsku a Uzbekistane.
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Populácia | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 133–150 miliónov (2003)[1] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Krajina s významnou populáciou | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Rusko: 111 016 896[2](sčítanie 2010) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Jazyk(y) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Náboženstvo | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Prevažne † Pravoslávie | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Príbuzné národy | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Antropologický pôvod ruského národa predstavuje rôzne typy veľkej európskej rasy, ktoré spája spoločná história, kultúra a pôvod.
Pôvod a domovina
upraviťPrvé zmienky o Rusoch pochádzajú z Povesti dávnych liet napísanej v 12. storočí na základe prvého letopisu z 11. storočia. V jej úvodnej časti sa hovorí o slovanských kmeňoch, ktoré sa viažu k Rusom[16].
Pôvod názvu národa
upraviťNázov národa pochádza z názvu stredovekých predkov Rusov, Ukrajincov a Bielorusov – podľa názoru autora Povesti dávnych liet národa varjagského (škandinávskeho). O etnickom pôvode prvých nositeľov tohto názvu sa vedú spory. Existujú tri skupiny národov, kam historici zaraďujú Rusov:
- Západní a mnohí ruskí vedci priznávajú Rusom varjagský pôvod[17].
- Podľa niektorých majú Rusi pôvod v iránsky hovoriacich kočovných kmeňoch.
- Niektorí historici tvrdia, že Rusi majú germánsky pôvod a patria ku germánskym kmeňom (Góti, Rugiovia).
Pôvod názvu krajiny
upraviťSlovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.
Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
- Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
- Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
- Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
- Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.
- Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov – medveď – analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь.
- Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
- Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi – Rurika.
Dejiny
upraviť13. storočie – 20. storočie
upraviť
V 13. storočí sa v dôsledku zmiešania sa východoslovanských kmeňových zväzov vytvoril staroruský národ. Jeho upevneniu zabránil rozpad Kyjevskej Rusi na feudálne kniežatstvá. Zjednotením kniežatstiev do niekoľkých štátov (Moskovské veľkokniežatstvo, Litovské veľkokniežatstvo, Poľsko-litovský štát) bol založený základ jeho ďalšieho rozpadu na tri súčasné národy – Rusov, Ukrajincov a Bielorusov. Hlavnú úlohu vo formovaní ruského národa mali potomkovia kmeňov severovýchodnej Rusi – Ilmenskí Slovania, Kriviči, Viatiči – a iní. V dôsledku slabo rozvitých migračných procesov v stredoveku ostatné kmene Starej Rusi zostali do veľkej miery nerozvinuté.
V 15. storočí Rusi začali osídľovať stepi v oblasti Povolžia a severného Kaukazu a v 16. storočí Sibír (kozáci). V procese osídľovania týchto oblastí boli asimilované ugro-fínske kmene žijúce na území Východoeurópskej nížiny. Na základe tohto faktu (asimilácie), niektorí poľskí historici (napr. Franciszek Henryk Duchiński) usudzovali, že Rusi vôbec nepatria k Slovanom. Táto teória má však od samého začiatku politické a nie vedecké základy. Napriek tomu má nasledovníkov. Súvislosť medzi jednotlivými etnosami Starej Rusi a vplyv samotného národa Rusov, Ukrajincov a Bielorusov na túto teóriu je diskutabilný a v súčasnosti spolitizovaný.
Ešte na prelome 19. – 20. storočia Rusi poznali trojaké rozdelenie etnografických skupín[18] (Veľkorusi, Malorusi, Bielorusi). Ako štvrtá skupina sa niekedy zvykli uvádzať Rusíni. Už v tejto dobe však historici rozoznávali dostatočné odlišnosti medzi týmito troma etnografickými skupinami na to, aby ich mohli označiť za osobitné národy. V dôsledku ďalšieho prehlbovania rozdielov a národného obrodenia Ukrajincov a Bielorusov sa tieto dva národy prestali označovať pojmom „Rusi“ (po rusky: Русские). Odvtedy sa pojem sa používal iba v spojitosti s Rusmi.
V súčasnosti sa obyčajne termínom „Veľkorusi“ – hovoriac o období do Októbrovej revolúcie – zvykne označovať obyvateľstvo dorevolučného Ruska (do roku 1917).
20. storočie – 21. storočie
upraviťV 20. storočí ruský národ prežíval jedno z najťažších období svojej histórie. V dôsledku vypuknutia Občianskej vojny (1918 – 1922) a následnom nastolení vlády komunistickej strany tesne po skončení prvej svetovej vojny Rusko opustilo mnoho obyvateľov. Rusi, ale aj ďalšie národy európskej časti ZSSR, boli v tomto období veľmi často využívaní ako mobilná pracovná sila a vysielaní do všetkých kútov krajiny, keďže boli podstatne ochotnejší pracovať aj mimo svojej zväzovej republiky. Mnoho Rusov zahynulo v období druhej svetovej vojny počas bojov na východnom fronte v rokoch 1941 – 1945, kde zahynulo vyše 5 756 000 vojakov ruskej národnosti.[19] Veľké množstvo etnických Rusov zahynulo aj v okupovaných oblastiach, kde nacistické okupačné sily zaobchádzali s civilným obyvateľstvom obzvlášť kruto.
V 90. rokoch 20. storočia bolo ruské obyvateľstvo často diskriminované, a to nielen na území bývalých republík ZSSR (Pobaltie, Azerbajdžan, Uzbekistan, Kazachstan), ale aj v samotnom Rusku (Čečensko, Adygejsko, Jakutsko).
Referencie
upraviť- ↑ Анатольев, Сергей. Нас 150 миллионов Немного. А могло быть меньше. [online]. russkie.org, September 29, 2003, [cit. 2012-02-20]. Dostupné online.
- ↑ Ethnic groups in Russia, 2010 census, Rosstat. Retrieved 15 February 2012
- ↑ Про кількість та склад населення України за підсумками Всеукраїнського перепису населення 2001 року
- ↑ (2009 census) [online]. [Cit. 2012-07-22]. Dostupné online. Archivované 2011-07-23 z originálu.
- ↑ Data Access and Dissemination Systems (DADS). American FactFinder - Results [online]. . Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-06-04]. Dostupné online. Archivované 2012-09-03 z originálu.
- ↑ (2019 census)
- ↑ [1]
- ↑ 2011 National Household Survey: Data tables [online]. . Dostupné online.
- ↑ Ethnic groups in Kyrgyzstan (2009 census) [online]. Kyrgyz Statistical Agency, 2009, [cit. 2011-03-31]. Dostupné online. Archivované 2012-03-08 z originálu.
- ↑ 2004 Moldovan Census and Transnistrian Census Archivované 2009-03-18 na Wayback Machine data.
- ↑ Australian Bureau of Statistics [online]. Abs.gov.au, [cit. 2012-07-22]. Dostupné online.
- ↑ Ausländische Bevölkerung am 31.12.2011 nach Geburtsort und ausgewählten Staatsangehörigkeiten [online]. Statistisches Bundesamt, [cit. 2012-07-27]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ a b La communauté russe en France est "éclectique".
- ↑ GREGOR-TAJOVSKÝ, Jozef. Sborník rozpomienok ruských legionárov Slovákov (k pätnástemu výročiu založenia Československej republiky). [s.l.] : Štátne nakl., 1933. 218 s. Dostupné online.
- ↑ По разрушении же столпа и по разделении народов взяли сыновья Сима восточные страны, а сыновья Хама – южные страны, Иафетовы же взяли запад и северные страны. От этих же 70 и 2 язык произошел и народ славянский, от племени Иафета – так называемые норики, которые и есть славяне. Originál diela Povesť dávnych liet (po rusky)
- ↑ Podľa normanskej teórie (jeden zo smerov v dejiných náuky dejín) pokladajú jej prívrženci Normanov (Varjagov škandinávskeho pôvodu) za zakladateľov prvých štátov východných Slovanov – Novgorodskej zeme a Kyjevskej Rusi.
- ↑ V roku 1897 žilo na území Ruského impéria vyše 86 miliónov obyvateľov, čo predstavovalo 72,5 % ruského obyvateľstva impéria.
- ↑ Straty ZSSR vo Veľkej vlasteneckej vojne Archivované 2009-02-09 na Wayback Machine. (po rusky)
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o ruské príslovia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rusi
