Politický systém Českej republiky

Politický systém Českej republiky je charakterizovaný rozdelením politickej moci a jej inštitucionálnym zakotvením v štáte.

Politika v Česku
Ústava Českej republiky
Ústavní činitelia
Prezident republiky: Petr Pavel Predseda Senátu: Miloš Vystrčil Predsedníčka PS: Markéta Pekarová Adamová Predseda vlády: Petr Fiala Parlament: Senát  · Poslanecká snemovňa Vláda Českej republiky
Politické strany v Parlamente
Politické strany v Senáte
Koalícia: ODS · STAN · TOP 09 Občania patrioti · Starostovia pre Liberecký kraj KDU-ČSL · MHS · SEN 21 · Piráti Ostravak · Zelení Opozícia: ANO · SOCDEM · S.cz · „OSN“
Politické strany v Poslaneckej snemovni
Koalícia: ODS · STAN · TOP 09 · KDU-ČSL Opozícia: ANO · SPD · Piráti
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO OECD · OBSE · Vyšehradská skupina
Zoznamové články
Zoznam prezidentov Česka Zoznam predsedov Senátu Zoznam predsedov Poslaneckej snemovne Zoznam predsedov vlád Česka Zoznam politických strán v Česku

Česko je unitárny štát, zastupiteľská demokracia a parlamentná republika s viacstranníckym systémom. Výkonná moc je delegovaná na prezidenta a vládu. Na jej čele stojí premiér. Zákonodarnú moc tvorí dvojkomorový parlament a súdnu moc realizuje štvorčlánková súdna sústava a Ústavný súd .

Výkonná moc

Vláda

Vrcholovým orgánom exekutívy je vláda, ktorú tvorí predseda vlády, podpredseda vlády a ministri. Vláda je zodpovedná poslaneckej snemovni, ktorá jej vyslovuje dôveru. Vláda môže v rámci zákonov a na ich rozšírenie vydávať nariadenia. Zostavuje aj štátny rozpočet a štátny záverečný účet.

Prezident

Prezident je hlavou štátu a reprezentuje ho v zahraničí. Menuje predsedu vlády a na jeho návrh ministrov. Menuje aj sudcov, guvernéra Českej národnej banky a bankových členov Českej národnej banky a prezidenta a viceprezidentov Najvyššieho kontrolného úradu. Má právo vetovať zákony, vyhlasuje termíny volieb a má právo udeľovať amnestiu a štátne vyznamenanie. Prezident je aj vrchným veliteľom ozbrojených síl.

Voľba prezidenta

Prezident Českej republiky bol do roku 2008 volený nepriamo poslancami a senátormi. Pre zvolenie prezidenta v prvom kole bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov a nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých senátorov. Pre zvolenie prezidenta v druhom kole bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov a nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných senátorov. Ak nebol nikto zvolený ani v druhom kole, konalo sa tretie kolo. V ňom stačila nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov a senátorov (v súčte).

Od januára 2013 volia hlavu štátu občania. V Česku je funkčné obdobie prezidenta 5 rokov. Právo voliť má každý český občan, ktorý dosiahol vek 18 rokov. Právo byť volený má každý občan, ktorý má právo voliť a dosiahol vek 40 rokov. Navrhnúť uchádzača je oprávnený každý občan Česka starší ako 18 rokov, ak podporí jeho návrh aspoň 50 000 podpísaných občanov Česka. Navrhovať kandidáta môžu aj poslanci, no v takom prípade ich je potrebných najmenej 20 alebo 10 senátorov.

Prezidentom je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu všetkých platných odovzdaných hlasov. V prípade, že sa tak nestane, koná sa za štrnásť dní druhé kolo volieb, do ktorého postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti. V druhom kole je zvolený kandidát, ktorý získa viac hlasov.

Zákonodarná moc

Parlament Českej republiky má dve komory, Poslaneckú snemovňu a Senát. Poslaneckú snemovňu tvorí 200 poslancov volených na štvorročné obdobie. V senáte zasadá 81 senátorov volených väčšinovým dvojkolesovým systémom na 6 rokov. Voľby do Senátu sa konajú každé dva roky a obmieňa sa vždy jedna tretina senátorov. Prvé voľby do Senátu prebehli až v roku 1996.

Poslanecká snemovňa

Poslanecká snemovňa schvaľuje zákony, môže prehlasovať veto Senátu aj prezidenta. Schvaľuje aj štátny rozpočet a štátny záverečný účet a vyslovuje dôveru a nedôveru vláde. Medzi ďalšie právomoci poslaneckej snemovne patrí napríklad volenie ombudsmana alebo podávanie návrhu na vymenovanie prezidenta NKÚ.

Senát

Po schválení zákona v Poslaneckej snemovni je zákon postúpený do Senátu. Ten môže návrh zákona schváliť a postúpiť prezidentovi republiky, vyjadriť vôľu nezaoberať sa návrhom zákona (a tým ho prakticky schváliť), vrátiť Poslaneckej snemovni návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi alebo zákon zamietnuť. Ak je návrh zákona senátom zamietnutý, môže ho snemovňa prehlasovať väčšinou všetkých poslancov. Ak vráti Senát snemovni návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, môže si poslanecká snemovňa "vybrať" či návrh zákona prijme s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi senátu alebo bez nich. Senát schvaľuje aj sudcov Ústavného súdu, ktorých mu navrhuje prezident republiky, a môže podať ústavnú žalobu na prezidenta republiky pre vlastizradu.

Súdna moc

Súdna moc je tvorená sústavou všeobecných súdov, Najvyšším správnym súdom a Ústavným súdom. Najvyšší súd Českej republiky so sídlom v Brne je spolu s Najvyšším správnym súdom najvyšším článkom súdnej sústavy. Ďalšími článkami sú dva vrchné súdy, 8 krajských súdov a 86 okresných súdov. V Česku neexistujú žiadne zvláštne súdy. Vojenské súdy a tri krajské obchodné súdy boli zrušené v rokoch 1993 a 2000.

Ústavný súd

Ústavný súd Českej republiky so sídlom v Brne stojí mimo sústavu ostatných súdov. Je orgánom ochrany ústavnosti, teda prerokúva záležitosti, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkajú ústavného poriadku Českej republiky. Prerokúva teda aj Ústavnú žalobu Senátu na prezidenta republiky pre vlastizradu.

Územné celky

Česko sa delí na 14 samosprávnych krajov, 76 okresov a na viac ako 6200 samosprávnych obcí. Obce a kraje spravujú volené zastupiteľstva. V čele krajov sú hajtmani, na čele štatutárnych miest primátori a na čele ostatných miest a malých obcí starostovia. Zvláštne postavenie má Praha, ktorá je zároveň kraj, štatutárne mesto a hlavné mesto.

Politické strany a vláda

Zoznam politických strán zastúpených v Poslaneckej snemovni (2017-2021)

Politická strana		Volebný výsledok	Aktuálny počet poslancov
	ÁNO	29,64 %	78
	ODS	11,32 %	23
	piráti	10,79 %	22
	SPD	10,64 %	19
	KSČM	7,76 %	15
	ČSSD	7,27 %	14
	KDU-ČSL	5,80 %	10
	TOP 09	5,31 %	7
	STAN	5,18 %	6
	Nezaradení		6

Zoznam senátorských klubov (2020-2022)

Senátorský klub	Aktuálny počet senátorov
ODS a TOP 09	27
Starostovia a nezávislí	24
KDU-ČSL a nezávislí	12
PROREGION	9
SEN 21 a Piráti	7
Nezaradení	2

Historické zastúpenie politických strán v Poslaneckej snemovni a vo vláde

Voľby	Počet strán	Strany zastúpené vo vláde (po väčšinu volebného obdobia)	Počet poslancov vládnej koalície (pri menovaní vlády)
1992	12	ODS, KDU-ČSL, ODA, KDS	105
1996	6	ODS, KDU-ČSL, ODA	99
1998	5	ČSSD	74
2002	5	ČSSD, KDU-ČSL, US-DEU	101
2006	5	ODS, KDU-ČSL, SZ	100
2010	5	ODS, TOP 09, VV	118
2013	7	ČSSD, ANO, KDU-ČSL	111
2017	9	ÁNO, ČSSD	93

Literatúra

• Politický systém České republiky. [s.l.] : [s.n.], 2003, 2007, 2011. ISBN 978-80-7367-893-7. (česky)
• Vodička, Karel: Das politische System Tschechiens. Verl. für Sozialwiss., Wiesbaden 2005, ISBN 3-8100-4083-5 .
• Vodička, Karel: Das politische System Tschechiens. In: Ismayr, Wolfgang (Hrsg. ): Die politischen Systeme Osteuropas. VS Verlag, Wiesbaden 2010, ISBN 978-3-531-16201-0, S. 275-316.

Pozri aj

• Dejiny českých politických strán
• Voľby v Česku
• Ústava Českej republiky
• Imunita zákonodarcov v Česku

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Politický systém Česka na českej Wikipédii.