Piercing

Piercing (z angl. prerážanie, prepichnutie) je pojem označujúci prepichnutie časti ľudského tela.

Okrem estetických dôvodov – s cieľom nosiť rôzne (najčastejšie kovové) šperky vo vzniknutom otvore – sa praktikuje tiež z náboženských, kultúrnych, alebo sexuálnych dôvodov.

Tak isto ako tetovanie je aj piercing formou skrášľovania tela. Podmienkou je prepichnutie nejakej časti tela a následné vytvorenie diery, do ktorej sa dá dať piercing. Slovíčko piercing odkazuje na akt prepichnutia alebo na otvor vzniknutý prepichnutím. História piercingu je veľmi dlhá a je zatemnená nedostatkom informácií. Postupy na prepichnutie ucha a nosa odkazujú historické záznamy zo starovekej Mezopotámie. Piercing sa dával vtedy otrokom alebo sluhom, bolo to také označenie. Najstaršia múmia s náušnicou v uchu má 5000 rokov a piercing nosa bol nájdený u osôb žijúcich zhruba 1500 rokov pred Kr. Piercingy týchto typov, čiže nosné a ušné boli nájdené po celom svete, zatiaľ čo piercingy pier a jazyka boli nájdené len u afrických a amerických kultúr. Tak isto sa vyskytovali aj piercingy na bradavkách a na genitáliách. Tie sa našli na rôznych miestach. Piercing na bradavkách je možné datovať prinajmenšom do obdobia starovekého Ríma, zatiaľ čo genitálny piercing je popísaný v starovekej Indii zhruba v rokoch 320 – 550. História piercingu pupku je menej jasná. Nárast záujmu o piercing nastáva po druhej svetovej vojne, hlavne o piercing ucha. Od 70. rokov sú to aj piercingy na iných častiach tela. Piercing sa stáva dosť obľúbeným v 90. rokoch.

Dôvody na to aby si človek dal piercing sú rôzne. Niektorí si ho dávajú z náboženských alebo duchovných dôvodov, zatiaľ čo iní si ho dávajú pre sebavyjadrenie, pre estetickú hodnotu alebo pre sexuálne potešenie. Niektoré školy majú v pravidlách napísané, že je zakázané nosiť piercing na viditeľných miestach. Vtedy môžu nastať problémy. Tak isto aj niektorí zamestnávatelia nie sú za piercing. Napriek tomu existujú ľudia, ktorí to pohnali do extrému a majú na sebe stovky stálych alebo dočasných náušníc.

V súčasnosti je zdôrazňované používanie bezpečných materiálov na piercing a hygienických postupov. Piercing je invazívny zákrok spojený s rizikami, vrátane alergickej reakcie, infekcie, neočakávaného fyzického zranenia, ale takéto riziká sú znižované zvýšenou hygienou, a zvýšenou ostražitosťou toho kto má na sebe piercing. Čas potrebný na to aby sa piercing zahojil je rôzny. Nezávisí to len od človeka, ktorý si dáva piercing, ale aj od miesta aplikácie. Napríklad na pupku môže byť čas hojenia piercingu až celé dva roky!

História

Túto ozdobu tela začali archeológovia skúmať len pred nedávnom, i keď je ťažké rozoznať obyčajné šperky od piercingu. História moderného piercingu sa začala písať, keď pán Doug Malloy napísal brožúru Body & Genital Piercing in Brief, čiže Telový a genitálny piercing v brožúre. Táto brožúrka obsahovala také historky ako napríklad, že Monacký princ Albert vynašiel piercing, ktorý mal skrotiť vzhľad jeho penisu v tesných nohaviciach. Veľa takýchto mýtov od pána Malloya je len výmyslom, ale niektoré sú pravdivé a majú svoje miesto v histórií piercingu.

Ušný piercing

Tento druh piercingu bol rozšírený po celom svete už od staroveku. Pamätáte si na spomínaného zamrznutého muža „Ötziho“? Tak on mal nie len tetovanie, ale aj piercing. V uchu mal 7 – 11 mm veľký piercing. Najstaršie náušnice v hrobe sa datujú 2500 rokov pred Kr. Tie boli nájdené v sumerskom meste Ur. Náušnice sa tiež dávali do súvislosti s hinduistickou bohyňou Lakshmi. V niektorých oblastiach boli náušnice prejavom bohatstva hlavne, keď boli zo zlata. Starí Gréci nosili náušnice v tvare posvätných vtákov, zatiaľ čo ženy v antickom Ríme nosili drahokamy.

V Európe boli v 16. storočí náušnice častejšie u mužov ako u žien. To potvrdzuje Raphael Holinshed, ktorý napísal, že náušnica potvrdzuje vstup medzi „pánov odvahy“. Tento trend prišiel pravdepodobne zo Španielska a Henrym III. bol prenesený do alžbetínskeho Anglicka. V stredoveku verili, že náušnica umožňuje lepšie diaľkove videnie, tak preto sa často vyskytovala u námorníkov a prieskumníkov. Námorníci tak isto verili, že náušnica môže zaplatiť kresťanský pohreb, ak ich telo vyplaví na breh.

Piercing nosa

Tento druh piercingu má tak isto dlhú tradíciu. Už 1500 rokov pred Kr. bola zobrazovaná bohyňa Lakshmi s piercingom v nose. Dodnes je zvykom u hinduistických žien nosiť piercing ľavej nosnej dierky v plodnom veku. Podľa ajuverdskej medicíny existuje vzťah medzi ľavou nosnou dierkou a ženskými pohlavnými orgánmi. Tento piercing je niekedy robený v noci pred tým, než si ju nejaký muž vezme za ženu.Kmene na Strednom východe, berberské kmene, beduíni, austrálski domorodci. Aj oni si dávali piercing do nosa. Aztékovia, Mayovia, kmene z Novej Guiney si dávali do nosa perie a kosti ako bol symbol bohatstva. Piercing v nose je tak isto obľúbený v Bangladéši, Pakistane a vykonáva sa v mnohých iných arabsky hovoriacich krajinách.

Piercing pier a jazyka

Tento druh bol nájdený u Afrických a Amerických kmeňov. Bola tu ešte jedna neobyčajná činnosť a to rozťahovanie pier a následné vloženie dosky. V niektorých častiach Malawi, to bolo celkom bežné, že ženy si zdobili svoje pery diskom nazvaným "Pelele", ktorý pomocou postupného rozširovania od detstva môže dosiahnuť až niekoľko centimetrov a priemer by nakoniec zmenil uzáver čeľuste. Takýto akt rozťahovania sa stále praktizuje na niektorých miestach. Ženy z Mursi, Etiópia si dávajú pri určitých príležitostiach krúžky, ktoré majú veľkosti až 15 cm. Piercing jazyka bol rozšírený najmä u Mayov a Aztékov. Bol to akýsi rituálny symbol.

Piercing bradaviek, pupku a genitálií

História piercingu pupku je sporná, ale sú dohady, že sa vykonával už v starom Egypte. Neexistuje veľa zdrojov na túto tému. Ale existujú záznamy, ktoré sa odvolávajú na postupy pre piercing bradaviek a genitálií v rôznych kultúrach spred 20. storočia. V kámasútre z čias starovekej Indie sa píše, že genitálny piercing zvyšuje sexuálny zážitok. Domorodci na Borneu prepichávali penis kosťou aby tak znížili sexuálnu aktivitu. Piercing bradavky bol dôkazom mužnosti vojakov v starovekom Ríme.

Piercing v 20. storočí

Do začiatku 20. storočia bolo na západe piercing dosť neobvyklým. Po druhej svetovej vojne začína rásť jeho popularita. Prv sa začal vyskytovať hlavne u gayov. Neskôr sa začína objavovať u žien piercing ucha. Začala sa akoby pestovať taká kultúra piercingu tohto typu a postupne sa začal tento druh piercingu tolerovať. Bolo to zhruba v 60. rokoch. V 70. rokoch sa objavuje na telách ľudí z punkového hnutia. Predstavovalo to druh netradičnej ozdoby. Piercing bol tiež horlivo propagovaný v Spojených štátoch pánmi Malloyom a Wardom, ktorý sú považovaný za „zakladateľov moderného piercingu“. V roku 1975, Ward otvoril piercingové štúdio ako druh podnikania v západnom Hollywoode, po ktorom bol v roku 1978 otvorený podnik Gauntlet, prvé profesionálne piercing štúdio. Na to, Wardom distribuovaný leták, ktorý písal spomínaný pán Malloy a ilustroval Ward. Šírenie informácií, respektíve dezinformácií vyvolalo oveľa hlbší záujem o piercing. Slovo piercingu sa šírilo do širšieho spoločenstva, Ward a Malloy spolupracovali na spustení prvej publikácie venovanej tejto problematike. Popularitu si piercing získal hlavne v Amerike, i keď Anglicko a ostatné európske štáty neboli výnimkou. V roku 1993 bol predstavený piercing pupku v MTV Video Music Awards "Music Video of the Year". Skupina Aerosmith vydala video k singlu Cryin. Množstvo mladých fanúšičiek zatúžilo nielen po piercingu, ale aj po tetovaniu. Od vtedy záujem len rástol a rástol.

21. storočie v podaní piercingu

V roku 2005 prebehol prieskum na 10 503 respondentoch z Anglicka, ktorý mali viac ako 16 rokov. Zistilo sa, že približne 10% (1 049) malo piercing v miestach iných, než je ušný lalôčik, s prevažným zastúpením žien vo veku 16 – 24 rokov (46,2 %). Medzi najčastejšie časti tela, kde majú opýtaný piercing bol pupok a to z 33 %, u nosa a uší to bolo po 19 % a 13 %. Jazyk a bradavky mali 9%podiel. Obočie, pery a genitálie mali po 8 %, 4 % a 2 %, resp. Preferencie žien boli starostlivo sledované. U mužov respondentov sa výrazne líši, klesajúca popularita piercingu bradaviek, obočia, uší, jazyka, nosa, pery a pohlavných orgánov. Štúdia publikované v roku 2011 zistili, že ľudia s piercingom majú na svojom tele aj niečo iné napríklad: tetovanie,...^{[chýba zdroj]}

Svetové rekordy

V Škótsku žije žena, ktorá obdŕžala titul „ najviac opiercingovaná žena“. Jej rekordom je to, že má najviac trvalých piercingov na svete. Tento rekord bol overený v roku 2000, vtedy mala 462 piercingov a z toho 192 na hlave. Z 8. júna 2006 má guinessový zápis, kedy mala na tele 4225 piercingov. Vo februári 2009 prehlásili The Daily Telegraph, že má už 6005 piercingov po celom tele. Muž s najväčším počtom piercingov od roku 2009 bol Luis Antonio Agüero, ktorý mal 230 piercingov a z toho 175 zdobilo jeho tvár.

V januári 2003 Kanaďanka Brent Moffat vytvorila svetový rekord pre najviac piercingov počas jedného zákroku (700 piercingov s 18g chirurgickými ihlami, 1 sedenie trvalo 7 hodín, použil sa play piercing, kde sa koža prepichne a šperk je vložený a nosí sa dočasne). V decembri toho istého roku, prebehol zákrok, kde Moffat mala vložených 900 piercingov za 4 ½ hodiny. Dňa 4. marca 2006 bolo pánovi menom Kam Ma vložených 1015 dočasných kovových krúžkov za 7 hodín a 55 minút. Rekord prepichnutia chirurgickými ihlami bol zložený dňa 29. mája 2008, kedy Robert Jesus Rubio bol doslova „poprepichovaný“ s 900 chirurgickými ihlami veľkosti 18, dlhými 0,5 cm.

Dôvody pre piercing

Dôvody sú rôzne a veľmi sa líšia. Z prieskumu v roku 2001 boli zistené, že až 62% ľudí s piercingom si ho dalo preto, aby tak vyjadrili „ svoju individualitu“. Ľuďom piercing tiež pripomína pamiatku na určité udalostí alebo prekonanie určitých traumatizujúcich zážitkov. Podľa zástupcu riaditeľa Frankfurtskej Fakultnej nemocnice na psychosomatickú medicínu a psychoterapiu, môže piercing na genitáliách žien slúžiť ako prostriedok na zabudnutie toho, že boli znásilnené. Piercing môže byť zvolený pre estetickú hodnotu, upozorňuje na určité oblasti tela, ako piercing na pupku môže odrážať spokojnosť ženy so svojim zovňajškom.

Niektorí ľudia si dávajú piercing, trvale alebo dočasne, k zvýšeniu sexuálnej rozkoše. Piercing v oblasti genitálií a na bradavkách môže zvýšiť sexuálne uspokojenie.

V roku 2011 bola zverejnená 15 ročná analýza na základe, ktorej vyplývalo, že piercing im slúžil na to, aby osoby hlbšie spoznali.

Šperky

Piercing je to vlastne šperk, ktorý sa dáva do nejakého miesta prepichnutého na koži. Tento šperk by mal byť hypoalergénny. Materiály, z ktorých sú šperky sú rôzne či už je to chirurgická oceľ, nerezová oceľ, niób, titán, platina, paládium atď. Prvé piercingy by nemali byť nikdy zo zlata a striebra, pretože tieto dva kovy môžu veľmi rýchlo vyvolať alergickú reakciu.

Riziká piercingu

Tak isto ako tetovanie je aj piercing invazívny zákrok spojený s rizikami. V roku 2005 bol vykonaný prieskum na 10.503 osobách, starších ako 16 rokov. Všetci boli obyvatelia Anglicka. Výsledkom bolo, že komplikácie boli hlásené u 31% opýtaných, odborná pomoc bola potrebná u 15,2%. 0,9%, mali problémy tak závažné, že vyžadovali hospitalizáciu.

V piercing štúdiách slúži na sterilizácia tzv. autokláva. V štúdiách sa používajú dva druhy autokláv. V jednej z nich sa využíva para, ktorá je pod tlakom a sterilizuje šperk aj zariadenie na prepichnutie. V druhej sa zase využíva princíp vákuovej pumpy, kde sa vysaje všetok vzduch pred samotnou sterilizáciou. Aj takýmito spôsobmi sa snaží človek predísť infekcií, nepríjemným zápalom kože... Ďalej je to aj častým menením rukavíc.

Hojenie a následná starostlivosť

Proces starostlivosti o piercing sa časom zdokonalil až do dnešnej podoby. vďaka praxi, ale mnoho škodlivých mýtov stále pretrváva. V štúdiu by ste mali dostať presné pokyny alebo rady ako sa starať o svoju novú ozdobu.

Hojenie piercingu je rozdelené do troch etáp. Pri prvej fáze je rana otvorená a krváca, takže zápal a citlivosť tu treba očakávať. Druhou fázou je proliferatívna fáza, počas ktorej telo produkuje bunky okolo piercingu a tvorí taký tunel okolo piercingu a nazýva sa to fistula. Tento proces môže trvať týždne, mesiace alebo aj dlhšie než rok. Poslednou fázou je zrenie, kedy sa bunky v okolí piercingu posilňujú a upevňujú. To môže trvať mesiace ba dokonca aj roky.

Je normálne, že v okolí nového zranenia je biely mok. Produkujú ho totiž mazové žľazy, aby zvlhčili miesto zranenia. Môže sa stať, že tam bude miesto moku hnis, to je znakom toho, že je tam zápal. Aj keď niekedy je ťažké rozlíšiť tieto dve veci. Hnis je väčšinou hustý, žltý niekedy zelený a mok môže byť lepkavý, biely alebo žltý. Keď zápal pretrváva dlhší čas, tak treba navštíviť lekára.

Množstvo času na hojenie závisí od miesta umiestnenia. Piercing v oblasti genitálií sa hojí pomerne rýchlo. To neplatí o piercingu pupku, ktorý má veľmi dlhý čas hojenia. Od 6 mesiacov až do dvoch rokov, to je aj zapríčinené trením o oblečenie. O piercing sa treba tiež starať, tak ako o tetovanie.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Piercing