Michail Leontievič Miľ

	Michail Leontievič Miľ
	sovietsky letecký konštruktér
Dielo
Známy vďaka	letecké konštrukcie
Alma mater	Donský polytechnický inštitút; (Донской политехнический институт)
Ocenenia
	Hrdina socialistickej práce (1966); Rad Lenina (3×); Rad červenej zástavy práce; Štátne vyznamenanie ZSSR; Rad červenej hviezdy; Rad Vlasteneckej vojny; Leninova cena
Osobné informácie
Narodenie	22. november 1909; Irkutsk, Ruské impérium (dnešné Rusko)
Úmrtie	31. január 1970 (60 rokov); Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Manželka	P. G. Rudenková
Podpis
Odkazy
	Michail Leontievič Miľ; (multimediálne súbory na commons)
	Letecký portál; Ruský portál; Biografický portál

Michail Leontievič Miľ (rus. Михаил Леонтьевич Миль; * 22. november 1909, Irkutsk – † 31. január 1970, Moskva) bol zakladateľ a hlavný konštruktér sovietskej konštrukčnej kancelárie Miľ (továrenský prefix Mi), celosvetovo preslávenej najmä výrobou vrtuľníkov.

Životopis

Michail Leontievič Miľ sa narodil v Irkutsku v židovskej rodine strednej triedy. Jeho otec bol zamestnancom Transsibírskej magistrály, matka bola zubárka. Mladý Miľ získal vo veku 12 rokov svoju prvú cenu za model klzáku. V roku 1926 bol prijatý na Sibírsky technologický inštitút v Tomsku (rus. Сибирский технологический институт). Tu však nemohol študovať odbor letectvo, a tak prestúpil v roku 1928 na Donský polytechnický inštitút v Novočerkassku, kde sa mohol venovať štúdiu aviatiky. Oženil sa so spolužiačkou P. G. Rudenkovou a mal s ňou štyri dcéry a jedného syna.

V roku 1929 začal pracovať Nikolaj Iľjič Kamov spoločne s Nikolajom Kirilovičom Skržinským na projekte autogíry s kĺbovým rotorom KASKR-1 (skratka KAmov-SKRžinskij). Medzi členmi tímu KASKR bol v tej dobe aj študent Michail Leontievič Miľ. V roku 1940 bol založený na letisku Podosinki neďaleko železničnej stanice Uchtomskaja Závod č. 290, prvá konštrukčná kancelária v ZSSR špecializovaná na produkciu autogír. Autor myšlienky N. I. Kamov sa stal hlavným konštruktérom a vedúcim mužom, M. L. Miľ bol ustanovený jeho zástupcom.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny bojoval v roku 1941 v Červenej armáde na východnom fronte blízko Jeľni. V roku 1943 bol z bojov stiahnutý a povolaný k leteckému výskumu. Úlohou bolo zlepšiť stabilitu a ovládanie vojenských lietadiel. Dokončil dizertačnú prácu a v roku 1947 prevzal vedenie vrtuľníkového oddelenia v CAGI (Centrálny aerohydrodynamický inštitút), ktoré sa vzápätí transformovalo na Moskovskij vertoľotnyj zavod imeni M. L. Miľa.

Stroje vyrobené pod Miľovým vedením ustanovili mnoho domácich aj svetových rekordov. Podieľal sa, napríklad na konštrukcii vrtuľníkov Mi-1, Mi-2, Mi-4, Mi-6, Mi-8, Mi-10 a V-12. Poruchovosť posledného menovaného stroja (V-12) mala nepriaznivý vplyv na konštruktérovo zdravie a bola príčinou jeho predčasnej smrti. Michail Leontievič Miľ zomrel v januári 1970 v Moskve a bol pochovaný na cintoríne Judinskoje neďaleko Moskvy.

Galéria

Pomník na pamiatku M. L. Miľa
Mil Mi-1, prvý sériovo vyrábaný vrtuľník v Sovietskom zväze

Externé odkazy

russianhelicopters.aero

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mikhail Mil na anglickej Wikipédii.