MEOPTA Bratislava

MEOPTA Bratislava, a. s. (do 1990 ZVS - Meopta Bratislava, koncernový podnik, v období 1990 - 1996 MEOPTA Bratislava, štátny podnik) je slovenský podnik (od roku 1998 v konkurze, stav 2009). Bol to jeden z najstarších opticko - mechanických závodov v bývalom Česko-Slovensku.

Dejiny

Obdobie od založenia závodu do prvej svetovej vojny

Opticko-mechanický závod v Bratislave vznikol ako pobočka firmy C. P. Goerz.

Koncom roka 1866 založil Pavol Goerc zasielateľskú firmu matematických pomôcok. Dodával hlavne pre školy - rysovacie potreby, uhlomery, príložníky a logaritmické pravítka. Neskoršie svoj program rozšíril o fotografické prístroje. Tento vzostup ho podnietil k vlastnej výrobe fotografických prístrojov. Najskôr zriadil mechanickú dielňu a postupne aj optickú, v ktorej vyrábal objektívy. Neskôr zameral výrobu aj na vojenské optické prístroje. Medzi prvé fotoaparáty patrila komora VELOX. Ďalšia bola REPORTÉR. Fotoaparáty vybavil štrbinovou uzávierkou a tak vznikla komora ANSCHUTZ. Požiadavku zmenšovania fotoaparátov riešil vývojom sklopných prístrojov a nových uzávierok. V roku 1899 začal vyrábať prístroj Goerz-Photo-Stereo-Binocle, ktorý bol divadelným ďalekohľadom, triédrom, a fotografickým prístrojom. U zrkadlo-reflexnej komory REFLEX-ANGO sa zaostroval fotografovaný predmet na matnicu. Amatérom bol určený malý fotografický prístroj TENAX, na snímky formátu 4.5 x 6 cm. Medzi najdokonalejšie komory patrila komora MANUFOK-TENAX.

Aby zabezpečil kvalitu svojich fotografických prístrojov, začal s vývojom a výrobou objektívov. Pre túto činnosť získal teoretika-výpočtára a optika. Prvý objektív, ktorý vyrobili, bol UNIVERZÁL-APLANÁT s ohniskovou vzdialenosťou 18 cm. V závode navrhol a vyrobil nové výkonné stroje na opracovanie optiky. Vo firemných katalógoch ich propagoval pod názvom LYNKEISKOP a v roku 1892 aj nový širokouhlý reprodukčný objektív. Objektívy firmy GOERZ používala vo svojich fotografických prístrojoch aj firma Kodak. Objektívy dostávajú ochranné známky DAGOR, ALETHAR, PANTAR a pod. V priebehu 25 rokov sa ich vyrobilo cca 300 000.

Z vojenských prístrojov sa začal ako prvý vyrábať v roku 1891 Galileov ďalekohľad C 91 pre pruskú armádu. Porrovým vynálezom - použitím hranolov na prevrátenie obrazu nastal obrat vo vývoji ďalekohľadov. V roku 1897 prišiel Goerz na trh s TRIEDROM-BINOCLOM, ktorý udal smer výroby ďalekohľadov na dlhé roky.

V roku 1902 prišiel na trh poľovnícky ďalekohľad (6-násobné zväčšenie) a divadelné kukátko.

Pre potreby delostrelectva navrhol panoramatický ďalekohľad, ktorý znamenal rozmach vo výrobe vojenských prístrojov. Pre veľký dopyt po vojenských prístrojoch zriadil vojenské konštrukčno-vývojové oddelenie.

Firma vyrábala aj puškové ďalekohľady (napr. CERTARE). V roku 1904 vyrobila prvý panoramatický periskop pre ponorky. Pre armádu sa vyrábali aj veľké pozorovacie prístroje zo zväčšením 40-54x, periskopy, buzolové smerníky, koincidenčný diaľkomer a nožnicový ďalekohľad. Firma Goerz vyrábala aj niektoré špeciálne prístroje napr. pre meteorológiu, prípadne iné oblasti.

Firma mala hlavný závod vo Fridenau a Winterstein a okrem nich pobočky a obchodné zastupiteľstvá v zahraničí. Napríklad v roku 1905 vznikol závod v Petrohrade a Viedni, v Bratislave v roku 1907.

Pobočka v Bratislave

Rakúsko - uhorský závod C. P. Goerz, Viedenská spoločnosť s r.o. dostala živnostenský list na zriadenie bratislavskej filiálky 5. 10. 1907. Predmetom činnosti bola výroba, montáž, oprava a predaj optických a mechanických prístrojov. Výrobný program bratislavského závodu tvorili najmä potreby rakúsko-uhorskej armády. Boli to panoramatické ďalekohľady, rôzne typy dvojitých ďalekohľadov, buzolové smerníky, diaľkomery zo základňou do 2 m a pod. Podrobnosti o výrobnom programe sa nezachovali.

Na začiatku sa prístroje vyrábali v adaptovaných miestnostiach bývalého parného mlyna a maštale na Karpatskej ul. č. 7. V bývalej maštali sa nachádzala montáž a nad tou sa pristavilo poschodie, kde bola optická a justážna dielňa. Mechanická dielňa sa vybudovala neskôr, na začiatku prvej svetovej vojny. Podľa ústneho podania pracovalo v závode v roku 1909 73 zamestnancov, v roku 1913 91 zamestnancov a v roku 1914 120 zamestnancov.

Obdobie medzi 1. a 2. svetovou vojnou

Výrobný program medzi dvoma vojnami tvorili výlučne prístroje vojenského charakteru. Boli to triédre, panoramatické ďalekohľady, diaľkomery so základňou do 2 m, buzolové smerníky. V rokoch 1941 až 1944 sa vyrábali v závode triédre 6x30, diaľkomery vz. 35 so základňou 70 cm, stereodiaľkomery o základni do 2 m, delové zameriavače vz. 15, pomocné zameriavacie ďalekohľady, mínový zameriavač vz. 36, libelové kvadranty a buzoly.

Počet zamestnancov klesol po prvej svetovej vojne na 20. Obnovením koncernu C. P. Goerz začína zamestnanosť vzrastať. V roku 1925 mal závod 38 pracovníkov, v roku 1938 210 robotníkov a 6 úradníkov. Závod bol plne závislý od viedenského podniku, kde bol sústredený vývoj, technické oddelenia a hlavná finančná učtáreň. Najvyšší stav dosiahol závod v rokoch 1943 a 1944, a to 430 zamestnancov.

Obdobie po 2. svetovej vojne do roku 1958

Po 2. svetovej vojne prechádzal závod rôznymi organizačnými zmenami.

Od roku 1945 až 1946 bol pod národnou správou a majetkove patril Fondu národnej obnovy. Od roku 1947 bol v správe Kovorobných a strojárskych závodov na Slovensku. Od roku 1948 bol v správe Považských strojární n.p. Považská Bystrica. Od roku 1949 prešiel do Presnej mechaniky n.p. Stará Turá. Od 1.6.1952 existoval ako samostatný podnik Meopta pod Ministerstvom všeobecného strojárstva.

Aj po 2. svetovej vojne sa závod nachádzal na Karpatskej ulici. Koncom roka 1947 sa rozšíril o prevádzku na Malinovského ulici (Šancová). V roku 1948 obdržal na krátky čas s výrobou manometrov i prevádzku na ulici Februárového víťazstva (Račianska) a s výrobou budíkov malú prevádzku na Jelenej ulici. Získal aj vývojovú konštrukciu a dielňu v Prahe.

Závod si vybudoval fotochemické laboratórium v podniku Techna v Novom Meste nad Váhom. V roku 1951 sa nasťahovalo výpočtové oddelenie spolu s optickým laboratóriom do zapožičaných priestorov Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.

Už v roku 1947 sa uvažovalo s výstavbou nového závodu. Ten sa aj začal stavať v Krupine roku 1953, o rok neskôr sa však výstavba zastavila. Konečne v roku 1955 sa začalo s výstavbou nového závodu v Bratislave - Krasňanoch.

Pod vplyvom rôznych organizácií, ktorým závod postupne patril, sa vyvíjal aj výrobný program. V roku 1953 vyrábal tieto hlavné výrobky: korekčné filtre pre farebnú fotografiu v Novom Meste nad Váhom, kusová výroba elektroforetických prístrojov fotoelasticimetrov v Prahe, asférické zrkadlá a prevíjačky v Bratislave. V nasledovnom roku sa rozšíril program o reprodukčný prístroj REF, kameru pre osciloskop a polarizačné okuliare. V roku 1955 sa zaviedol do výroby epidiaskop OPTIREX a kufríkový čítací prístroj REPROSKOP. V roku 1956 sa začínajú zavádzať do výroby poľovnícke ďalekohľady MALOV a LESAR. V roku 1957 sa začína vyrábať tricinoskop a polariskop. Z uvedeného stručného prehľadu hlavných výrobkov vyplýva, že závod nemal ustálený výrobný program. Preto vedenie zameralo svoje úsilie na získanie vhodného programu a hlavne vybudovanie vlastnej vývojovej konštrukcie priamo v Bratislave.

Obdobie od roku 1958 do roku 1967

Rok 1958 bol v histórii podniku významný medzník. Začiatkom roka sa stáva pobočným závodom oborového podniku MEOPTA PŘEROV. V máji sa presťahoval do nových objektov v Bratislave - Krasňanoch. Vo výrobe začali nabiehať novovyvinuté prístroje. Ako prvý diaprojektor MEDIOR, jeden z rady statických premietacích prístrojov, ktoré sa mali stať jedným z hlavných výrobných programov. V roku 1958 sa vyrábali poľovnícke ďalekohľady MALOV a LESAR, epidiaskop OPTIREX, fotoelasticimeter, trichinoskop, polarizačné fólie a korekčné filtre.

V roku 1959 rozšíril závod svoj výrobný program o diaprojektor MEDIOR, diaprojektor MIKROMAR, diarámiky ADIACO 5x5, kyvety a meniče pre fotoelasticimetre. V roku 1961 sa zaviedol do výroby diaprojektor ADIOR, poľovnícky ďalekohľad ORLOV 4x, divadelný diaprojektor DD 5000 a nový typ elektroforézy - kvapalinový refraktograf. V roku 1964 rozšíril závod svoj výrobný program o učebné pomôcky. Začal vyrábať žiacku súpravu pre optiku a silomery. Zaviedol výrobu studených asférických zrkadiel, diaprojektora PREDIOR, diaprojektora MEDIOR 2 a divadelný diaprojektor DD 2 000. V roku 1966 sa zaviedol do výroby projektor na 8 mm film MEOCORD. Začiatkom roka sa jeho výroba skončila, pretože prišiel nový formát filmu SUPER 8. Začala sa výroba optickej demonštračnej súpravy. V roku 1967 sa začal vyrábať episkop EPIREX a diaprojektor MEDI.

Obdobie od roku 1967 do súčasnosti

V roku 1968 sa závod vyčlenil z n.p. Meopta Prerov a stal sa samostatným podnikom patriaci do VHJ ZVS Brno. Po tomto období sa začína stabilizovať výrobný program. Počet zamestnancov prekračuje tisíc. Sú budované konštrukčné a vývojové kancelárie. Od 1.septembra 1970 bola zriadená aj nová výrobná prevádzka v obci Vojnice, okres Komárno.

Nastupuje nový výrobný odbor - reprografia. V roku 1972 prichádza na trh prvý výrobok tohto oboru - elektrostatický kopírovací prístroj COSTAR. Je vybavený mechanickým variátorom, ktorý umožňuje plynulé zmenšovanie predlohy a je patentovo chránený. Pracuje na princípe priamej elektrografie za použitia papiera s vrstvou ZnO. V roku 1976 je uvedený na trh ďalší kopírovací prístroj MEOSTAT. Tiež pracuje na princípe priamej elektrografie s kopírovacím papierom s vrstvou ZnO. V obore učebných pomôcok sa vyrába episkop EPIREX a spätný projektor MEOTAR. Ďalší typ reprografického prístroja je COSTAR 3. Kopíruje už predlohy do formátu A3 1:1. Posledným modelom bol kopírovací prístroj COSTAR 5.