Krily[1] (Euphausiacea) sú rad malých kôrovcov.

Krily

Meganyctiphanes norvegica
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Euphausiacea
Dana, 1852
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Etymológia

upraviť

Názov pochádza z nórskeho slova „krill“ pre malé rybky alebo poter[2].

Výskyt a význam

upraviť

Žijú vo všetkých oceánoch.[3]

Patria medzi kritické prvky v ekonomike svetových oceánov a je súčasťou začiatku potravinového reťazca. Väčšina druhov krilov má veľkú vertikálnu migráciu a poskytuje tak krmivo pre dravcov blízko povrchu v noci a v hlbších vodách počas dňa. Tým, že sa kŕmia pri hladine a výkaly vylučujú hlboko v oceáne, napomáhajú sekvestrácii uhlíka.[4] Pri póloch sa pri nezapadajúcom slnku držia stále pri povrchu a kŕmia sa fytoplanktónom naspodu ľadovcov.[3] Sú hlavnou zložkou potravy kosticovcov, ľudia ich lovia ako potravu pre akváriá a akvakultúry, ako návnadu pre športové rybárstvo, farmaceutický priemysel aj gastronómiu.

Odhaduje sa, že iba z antarktického druhu kril antarktický (Euphausia superba) živočíchy spotrebujú 250 miliónov ton[5] (z celkového počtu 379 miliónov ton[6]).

Ich veľkosť je rôzna od 1 do 14 cm. Sú rozšírené celosvetovo s veľkým rozptylom. Zoskupujú sa však do veľkých a hustých rojov na hraničných ekosystémoch ako pobrežia, fjordy, hranice ľadovcov a morských prúdov a iné.[5]

Ich telo sa skladá z dvoch hlavných častí. Hlavohruď (cephalothorax) obsahuje oči, dve antény, orgány, žiabre a tráviaci systém. Pod hlavou majú ústroje, ktoré slúžia na filtrovanie a chytanie potravy (hlavne fytoplanktón a menej zooplanktón). Bruško tvorí svalstvo, chvost a šesť alebo osem párov nožičiek. Na konci tela je malá plutvička, telsón. Exoskelet je priehľadný a vnútorné orgány sú viditeľné. Krily majú na svojom tele aj fotofór, orgán, ktorý vytvára luminescenciu. Majú ich na boku niekoľko a svietia modrou farbou. Pomáhajú krilom v hĺbke držať sa pri sebe.[3] Obsahuje aj červený pigment, ktorý je rozoznateľný v truse vtákov a veľrýb, ktoré ho požierajú. [5]

Taxonómia

upraviť

Rad krily sa delí na dve čeľade[7][8][9]:

Najvýznamnejšie druhy v potravinových reťazcoch sú[5]:

Referencie

upraviť
  1. ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 126.
  2. krill [online]. Online Etymology Dictionary, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c DAWES, John; CAMPBELL, Andrew. Exploring the World of Aquatic Life. [s.l.] : Infobase Publishing, 2009. 480 s. ISBN 978-1-60413-255-7.
  4. Satiation gives krill that sinking feeling [online]. Current Biology, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d PERRIN, William F.; WÜRSIG, Bernd; J.G.M. Thewissen. Encyclopedia of Marine Mammals. [s.l.] : Academic Press, 2009. 1352 s. ISBN 978-0-08-091993-5. (po anglicky)
  6. A re-appraisal of the total biomass and annual production of Antarctic krill. Deep-Sea Research Part I, 2009, s. 727–740. Dostupné online. DOI10.1016/j.dsr.2008.12.007.
  7. WoRMS - World Register of Marine Species - Euphausiacea [online]. marinespecies.org, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
  8. WoRMS - World Register of Marine Species - Euphausiidae Dana, 1852 [online]. marinespecies.org, [cit. 2019-08-09]. Dostupné online.
  9. E. Brinton. The distribution of Pacific euphausiids. Bull. Scripps Inst. Oceanogr., 1962, s. 51–270. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku krill na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krily
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Krily