Klzák

Klzák je bezmotorové lietadlo ťažšie ako vzduch, s pevnými nosnými plochami.

Vysokovýkonný vetroň Glaser-Dirks DG-808 nad Francúzkymi Alpami

Pretože skoro každý letúň, aj veľké dopravné lietadlo, môže fungovať bez motora ako klzák, a zároveň existujú aj tzv. motorizované klzáky, je nutná presnejšia definícia. Napríklad nasledovná: Klzák je lietadlo ťažšie ako vzduch, s pevnými nosnými plochami, ktoré je projektované pre bezpečnú prevádzku bez motora (t. j. vďaka svojej malej rýchlosti, dobrej kĺzavosti a ovládateľnosti je schopné bezpečne pristáť).

V začiatkoch letectva sa rozlišovali klzáky a vetrone, t. j. bezmotorové lietadlá schopné iba zletu z kopca a schopné udržať sa v povetrí vďaka malému aerodynamickému odporu. Dnes sa už športové klzáky v tomto historickom význame takmer nevyskytujú, t. j. všetky športové bezmotorové lietadlá majú takú aerodynamickú jemnosť, že pri bežnom termickom počasí sa dokážu udržať vo vzduchu, a navyše vzniklo veľa nových druhov, ktoré je potrebné nejako spoločne nazvať. Nákladné klzáky sa už nepoužívajú, a jednými z mála klzákov v súčasnosti, ktoré sú schopné iba zostupného kĺzavého letu, sú raketoplány (SpaceShuttle v USA). Preto sa v súčasnosti pojem klzák používa aj pre vetrone a iné lietadlá s podobnými schopnosťami.

Prevádzka

Klzáky štartujú pomocou vlečného lietadla, katapultovaním zo zeme (napr. prostredníctvom gumového lana), z terénnej vyvýšeniny alebo vytiahnutím do výšky pomocou dlhého lana a navijaka. Letovú výšku získavajú vo vzostupných vzdušných prúdoch, ktoré sa tvoria buď nad svahom, proti ktorému vanie vietor alebo nad prehriatym zemským povrchom (termika). Polohu v termických stúpavých prúdoch udržuje pilot klzáka krúžením – podobne ako dravé vtáky.

Konštrukcia

Konštrukcia klzáka sa v mnohých smeroch odlišuje od konštrukcie motorových letúňov. Klzáky sú relatívne ľahké (vzletová hmotnosť sa pohybuje väčšinou v rozmedzí 300 – 700 kg) a vyznačujú sa hlavne veľkou štíhlosťou krídel dosahovanou pomocou väčšieho rozpätia. Relatívne nízke merné zaťaženie nosnej plochy a aerodynamická jemnosť im umožňuje efektívne využívať energiu vzostupného prúdenia vzduchu pre získavanie výšky, ktorú potom kĺzavým letom premieňajú na vzdialenosť.

Delenie klzákov

Historický LF-107 Luňák, určený pôvodne na akrobaciu

• jednoduché klzáky – väčšinou veterány a repliky historických typov
• vetrone – klzáky s najlepšími aerodynamickými vlastnosťami, vyznačujú sa vysokou optimálnou rýchlosťou (bežne viac ako 80 km/h)
• závesné klzáky – klzáky určené pre štart pomocou nôh pilota
  • závesné klzáky v užšom slova zmysle
    • klasické rogalá (s pružným poťahom)
    • tzv. tuhé krídla (rigid wings)
    • klzáky SWIFT (kategória sama o sebe)
  • padákové klzáky (paraglajdingové krídla) – bez tuhej kostry
• dopravné klzáky (najmä pre prepravu nákladu a vojakov – používané počas II. svetovej vojny)

Väčšina klzákov (až na výnimky) sa dnes používa iba na šport a rekreáciu.

Letecký portál