Karol Pekník (* 20. apríl 1900, Pezinok – † 1. november 1944, Pohronský Bukovec) bol slovenský generál, protifašistický bojovník.

Karol Pekník
slovenský generál, protifašistický bojovník
Karol Pekník
Narodenie20. apríl 1900
Pezinok, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie1. november 1944 (44 rokov)
Pohronský Bukovec, Slovensko

Rodina

upraviť
  • otec Pavol Peknik
  • matka Eva rod. Ženišová
  • manželka Anna rod. Činátlová
  • syn Ing. Karol Pekník, CSc.

Životopis

upraviť

Narodil sa v dnes už neexistujúcom rodinnom dome na Moyzesovej ulici v Pezinku. V rokoch 1911-1915 študoval na gymnáziu, 1915-1938 na vojenských školách, v Bratislave, vo Viedni, Budapešti a Prahe. Dôstojník, telovýchovný náčelník a učiteľ predvojenskej výchovy v Bratislave. Od roku 1938 major generálneho štábu, prednosta 4. odd. 6. divízie v Brne a výcvikovej skupiny zboru v Banskej Bystrici. V rokoch 1939-1944 náčelník Hlavného štábu MNO a profesor Vysokej školy vojenskej v Bratislave. Medzi 10. augustom 1943 a 16. októbrom 1943 veliteľ 2. pešej divízie. Po začiatku SNP bol menovaný za veliteľa obrannej oblasti, od 4. september 1944 náčelník operačného odd. Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Podieľal sa na vývoji stratégie a taktiky boja armády v SNP. 1. 11. 1944 bol neďaleko Svätého Ondreja nad Hronom (dnes časť obce Pohronský Bukovec) zajatý príslušníkmi Einsatzkommanda 14 a ešte v ten istý deň bol pri pokuse o útek zastrelený. Po oslobodení boli jeho telesné pozostatky exhumované a prevezené do rodného Pezinka, kde je aj pochovaný.

Ocenenie

upraviť

Karol Peknik bol in memoriam vyznamenaný Československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom (roku 1945), Radom Slovenského národného povstania I. triedy (roku 1945), Štefánikovým pamätným odznakom I. stupňa (roku 1945), Československým vojnovým krížom 1939 (roku 1946). V roku 1946 bol in memoriam povýšený do hodnosti brigádneho generála.

Pamiatky

upraviť
  • pamätná tabuľa štábu 1. čs. armády na budove vojenského veliteľstva v Banskej Bystrici
  • pamätná tabuľa na pomníku obetiam SNP v Pezinku. 1944. Padlým hrdinom v národnom povstaní. 1945.
  • pamätná tabuľa na mieste jeho rodného domu na Moyzesovej ulici v Pezinku
  • pamätná tabuľa na pamätníku obetiam svetovej vojny v Pohronskom Bukovci
  • pomenovanie ulíc v bratislavskej Dúbravke a v Pezinku

Literatúra

upraviť
  • CSÉFALVY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava: VHÚ, 2013, s. 191-192. ISBN 978-80-89523-20-7.
  • ČAPLOVIČ, Miloslav. Karol Pekník. Stratég povstaleckej armády. In: MICHÁLEK, Slavomír, KRAJČOVIČOVÁ, Natália a kol. Do pamäti národa: osobnosti slovenských dejín prvej polovice 20. storočia. Bratislava: VEDA, 2003, s. 479-482. ISBN 80-224-0771-2.
  • JAŠEK, Peter. Karol Peknik ako dôstojník slovenskej armády 1939 – 1944. In: Bozen – Pezinok 1208-2008: Zborník z konferencie konanej dňa 5.12.2008 [k osemstému výročiu prvej písomnej zmienky]. POSPECHOVÁ, Petra. 1. vyd. Pezinok: Mesto Pezinok, 2008, s. 123-130. ISBN 978-80-970058-4-9.
  • KUNERT, Tomáš a CSÉFALVAY, František. Vojaci slovenskej armády na východnom a talianskom fronte. In: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské dejiny Slovenska. V. zväzok, 1939 – 1945. Bratislava: Magnet Press Slovakia, 2008, s. 127-137. ISBN 978-80-89169-16-0.
  • LÁNIK, Ján a kol. Vojenské osobnosti československého odboje 1939 – 1945. Praha: Ministerstvo obrany ČR - AVIS, 2005, s. 220-221. ISBN 80-7278-233-9.
  • MIČIANIK, Pavel. Veteráni východného frontu v povstaní. Pôsobenie niektorých vyšších povstaleckých dôstojníkov na východnom fronte. In: SYRNÝ, Marek a kol. Kolaborácia a odboj na Slovensku a v krajinách nemeckej sféry vplyvu v rokoch 1939 – 1945. Banská Bystrica: Múzeum Slovenského národného povstania, 2009, s. 273-295. ISBN SBN 978-80-970238-2-9.
  • MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 – 1944). IV. [zväzok]. 1. Pešia divízia, Slovenský vojak. Banská Bystrica: Dali-BB, 2012, s. 114-189. ISBN 978 80 8141 013-0.
  • MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 – 1944). II. [zväzok]. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. Banská Bystrica: Dali-BB, 2009, s. 249-277. ISBN 978 80 89090-48-8.
  • STEHLÍK, Eduard a LACH, Ivan. Vlast a čest byly jim dražší nežli život. Dvůr Králové nad Labem: FORTprint - Jan Škoda, 2000, s. 150-151. ISBN 80-86011-12-7.
  • Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990. IV. zväzok, M – Q. Zodpovedný redaktor Augustín MAŤOVČÍK. Martin: Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9.
  • ŠTAIGL, Ján a kol. Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2012. 2. aktualiz. vyd. Bratislava: Magnet Press, 2012, s. 152-153. ISBN 978-8089169-25-2.

Externé odkazy

upraviť