Jozef Kolarčík

Jozef Kolarčík (prímením Fintický) (* 8. január 1899, Malý Šariš – † 2. február 1961, Fintice) bol slovenský učiteľ, folklorista, etnograf a zberateľ.

Jozef Kolarčík - Fintický
slovenský učiteľ, folklorista, etnograf a zberateľ
Narodenie	8. január 1899 Malý Šariš, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	2. február 1961 (62 rokov) Fintice, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Biografický portál

Životopis

Jozef Kolarčík (prímeno Fintický podľa obce Fintice, svojho dlhoročného pôsobiska) sa narodil 8. januára 1899 v Malom Šariši, neďaleko Prešova. Pochádzal z kováčskej rodiny. Otec Jozef narodený 6. mája 1864 v Malom Šariši (bol kováčom na panských dvoroch Meliorisa, Hodóšiho a Szentivániho v Malom Šariši) zomrel roku 1942. Matka Zuzana, rodená Tirdiľová (narodená 4. júla 1869 v Malom Šariši) pochádzala z roľníckej rodiny v Malom Šariši (zomrela v roku 1943). Mal dvoch súrodencov. Najstaršia Veronika bola pôrodnou asistentkou v Petrovanoch a najmladší Imrich sa odsťahoval roku 1925 do Argentíny. Jozef Kolarčík po skončení národnej školy v Malom Šariši (vyučovacím jazykom tu vtedy bola maďarčina) prešiel na gymnázium do Prešova a potom sa zapísal na Evanjelický učiteľský ústav v Prešove. Súčasne navštevoval hudobnú školu v prešovskom Széchényiho kor. V tom čase začal písať básne a zapisovať šarišské ľudové piesne v rodnej obci. Od rodičov dostal dobrú výchovu, ktorá sformovala jeho charakter v pevnú osobnosť s výrazným zmyslom pre pracovitosť a zanietenosť za spoločenské i osobné ideály. Tu načrel do studnice šarišského folklóru, ktorú celý život poznával, študoval, spracovával a sprístupňoval širokým ľudovým vrstvám. Škola rozšírila jeho rozhľad spoločenský i odborný, získal na nej základné hudobné vzdelanie, tak prepotrebné pre zbieranie a zapisovanie piesní a tancov. Jozef Kolarčík po maturite na Evanjelickom učiteľskom ústave v Prešove (1918) 15. augusta 1918 bol zvolený za učiteľa a kantora vo Finticiach a 1. septembra nastúpil na miesto.

Na prvé miesto v jeho záujmoch sa dostal šarišský folklór, so všetkými prejavmi. Spočiatku to boli ľudové piesne z Fintíc a Malého Šariša, ktoré zapisoval a pripravoval zväčša pre potreby svojho ženského spevokolu. Neskôr sa jeho záujem rozšíril na celý región Šariša a okrem piesní sa orientoval aj na tance, zvyky a iné folklórne prejavy. Osobitnú pozornosť už v 20. rokoch venoval zbieraniu a zapisovaniu rusínskych piesní z okolia Makovice od Bardejova k Humennému a rómskemu folklóru. Základom Kolarčíkovej zberateľskej činnosti bol Malý Šariš a Fintice s ich najbližším okolím. Zapísaný folklórny materiál z týchto obcí a ich okolí predstavuje viac ako polovicu folklórnej zbierky Jozefa Kolarčíka-Fintického. Zápisy sú od začiatku jeho pôsobenia vo Fintiaciach (1918) až do smrti (roku 1961). Vo svojom životopise zo začiatku 30. rokov uvádza, že už vtedy mal z tejto oblasti zozbieraných vyše 1.200 šarišských piesní, ktoré „prezrel majster Karol Plicka a univerzitný prof.dr. Orel“, vyše 500 porekadiel, riekaniek a povier medzi ľudom, bohatý fotografický materiál, niekoľko sto metrov filmu typických tancov a pod. K tomu materiálu treba ešte prirátať vyše 300 rómskych piesní, zvykov i povier, pozoruhodnú zbierku rusínskych piesní spod Makovice a početné piesne a iný folklórny materiál zo Zemplína. Kolarčíkova zbierka východoslovenského materiálu obsahovala do 60. rokov neobyčajné bohatstvo ľudovej slovesnosti východného Slovenska.

Kolarčík však aj naďalej pokračoval v intenzívnej zberateľskej činnosti, kde vedľa piesní dôležité miesto zaujali východoslovenské v prevažnej miere šarišské tance, ktorých už koncom 40. rokov mal zapísaných vyše štyridsať. Jozef Kolarčík svojou bohatou zbierkou, svojimi poznatkami o východoslovenskom folklóre, spolu so svojou folkloristickou skupinou sa stal vyhľadávaným a Fintice sa stávali strediskom záujmu o typický šarišský folklór. Prichádzali sem vynikajúci folkloristi (od roku 1930 napr. K. Plicka), folkloristická skupina bola pozývaná na významné celoštátne podujatia (Národopisné slávnosti v Užhorode roku 1931, Pribinove oslavy v Nitre roku 1933 a ďalšie), nahrávala gramofónové platne (napr. len 21. mája 1930 nahrala na platne okolo 55 svadobných a priadkových šarišských piesní), početné nahrávky mala aj roku 1931, 1942 a v ďalších rokoch (39), zúčastnila sa rozhlasových relácií folklórnych pásiem pre stanicu Košice (od roku 1938 Prešov), ktoré pripravoval Jozef Kolarčík zo svojho folklórneho materiálu.