Jordánsko

	Jordánske hášimovské kráľovstvo
Vlajka	Znak
	Národné motto:; nie je
	Štátna hymna:; As-salám al-malakí al-urduní; "Nech žije kráľ"
Miestny názov
• dlhý	Al Mamlakah al Urduniyah al Hashimiyah
• krátky	Al-Urdunn
Hlavné mesto	Ammán; 31°57′ S.š. 35°56′ V.d.
Najväčšie mesto	Ammán
Úradné jazyky	arabčina ;
Štátne zriadenie; Kráľ; Premiér	konštitučná monarchia; Abdalláh II.; Bisher Al-Khasawneh
Vznik	25. máj 1946
Susedia	Sýria, Irak, Saudská Arábia, Egypt, Izrael, Palestínske okupované územia
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 89 341 km² (110.) ; km² (0,6 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2017); • sčítanie (2015); • hustota (2017)	; 10 011 820 (90.) ; 9 531 712; 107/km² (100.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2016; 39 453 mil. $ (92.); 11 124 $ (86.)
Index ľudského rozvoja (2014)	0,748 (80.) – vysoký
Mena	jordánsky dinár (JOD)
Časové pásmo; • Letný čas	+ 2 (UTC+ 2); + 3 (UTC+ 3)
Medzinárodný kód	JOR
Medzinárodná poznávacia značka	JOR
Internetová doména	.jo
Smerové telefónne číslo	++ 962

Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe. Susedí zo štátmi ako je Izrael zo západu, Saudská Arábia zo juhovýchodu, Irak zo severovýchodu a s Sýriou zo severu.

Súradnice: 31°12′S 36°30′V / 31,2°S 36,5°V / 31.2; 36.5

Dejiny Jordánska

Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť. V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko. V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bojovalo v arabsko-izraelskej vojne, v ktorej získalo územia za riekou Jordán. V roku 1967 po vypuknutí novej vojny o Západný breh prišli. Oblasť spravuje Izrael. Na konci 80. rokov v iracko-iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku. V roku 1988 sa kráľ Husajn bin Talál vzdal Západného brehu Jordánu v prospech OOP. V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovalo neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom a podpísalo mierovú dohodu. Na Západnom brehu vznikla obmedzená autonómia.

Podnebie a geografia Jordánska

Na pobreží Mŕtveho mora je stredomorské podnebie. Na zvyšku územia typické púštne, keďže až 95 % územia tvorí púšť a polopúšť. Zrážková činnosť je veľmi malá. Krajinou preteká rieka Jordán. Na západe krajiny sa nachádzajú vysoké vápencové kopce. Na juhu krajiny sa nachádza najvyššia hora Džabal Ran 1 754 m n. m. Krajina je rozdelená do 12 oblastí. Najväčším mestom je hlavné mesto Ammán, v ktorom žije tretina obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú Aqaba – prístav na pobreží Červeného mora, Irbid, Jerask a Kerak s nádhernou križiackou citadelou z roku 1142.

Hospodárstvo

Aj keď v roku 1967 prišlo Jordánsko o časť poľnohospodárskej pôdy, pestujú tabak a južné ovocie. Najvyššie príjmy pre krajinu zabezpečujú fosfáty, finančníctvo a turizmus.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jordánsko