Johannes Kepler
Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt, Württemberské vojvodstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 15. november 1630, Regensburg, Bavorské vojvodstvo) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.
Johannes Kepler | |
nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik | |
Narodenie | 27. december 1571 Weil der Stadt, Württemberské vojvodstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
---|---|
Úmrtie | 15. november 1630 (58 rokov) Regensburg, Bavorské vojvodstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Johannes Kepler (plné texty diel autora) |
Commons | Johannes Kepler |
Život
upraviťJohannes Kepler sa narodil vo Weil der Stadt na juhozápade Nemecka. Jeho otec bol vojak-žoldnier, a zomrel, keď bol Johannes päťročný. Matka bola dcérou hostinského a Johannes bol ich prvorodené dieťa.
Vyštudoval na univerzite v Tübingene, tu u významného astronóma tej doby, Michaela Maestlina (1550 - 1631) študoval astronómiu. Po smrti Tycha Brahe v roku 1601 Kepler zaujal pozíciu kráľovského matematika v Prahe. Na základe dát získaných Brahom určil eliptickú dráhu planéty Mars. V roku 1612 opustil Prahu a odišiel do Linzu. Po smrti manželky a dvoch synov sa opäť oženil, no prenasledovali ho osobné a finančné problémy. Zomreli mu dve malé dcéry a tak sa vrátil do Württemburgu. Johannes Kepler zomrel po krátkej chorobe v Regensburgu. Po celý svoj život bol Kepler veľmi silne nábožensky založený. Vo svojich dielach sa často odvoláva na Boha.
Keplerove zákony
upraviťHlavný článok: Keplerove zákony
Tri základné zákony pohybu nebeských telies:
- Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných ohnísk.
- Sprievodič spájajúci Slnko s planétou opíše za rovnaký čas rovnako veľkú plochu.
- Pomer druhých mocnín obežných dôb ľubovoľných dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín hlavných polosí ich obežných dráh.
Dielo
upraviťObjavom tzv. Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie. Keplerove zákony je možné použiť i na popis ďalších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli Slnka, napr. umelých družíc.
Kepler nepovažoval Slnko za jednu z mnohých stálic.
Jednotlivé diela (po latinsky):
- Mysterium cosmographicum (doslova Záhada sveta) (1596)
- Astronomiae Pars Optica (doslova Optická časť astronómie) (1604)
- De Stella nova in pede Serpentarii (doslova O novej hviezde v nohe Hadonosa) (1604)
- Astronomia nova (doslova Nová astronómia) (1609)- tu publikoval Kepler svoje prvé dva zákony, ktorými sa riadi pohyb planét
- Dioptrice (doslova Dioptria) (1611)
- Epitome astronomiae Copernicanae (vydané v siedmich dieloch medzi 1618 a 1621) - tu preberá heliocentrickú astronómiu
- Harmonices Mundi (doslova Harmónia sveta) (1619)- tu publikuje Kepler svoj tretí zákon
- Tabulae Rudolphinae (1627)
- Somnium (doslova Sen) (1634) - považované za prvého predchodcu vedeckej fantastiky.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johannes Kepler