Jacqueline Cochranová

Jacqueline „Jackie“ Cochranová (angl. Jacqueline Cochran; rod. Bessie Lee Pittmanová; * 11. máj 1906, Muscogee, Florida, USA – † 9. august 1980, Indio, Kalifornia) bola americká pilotka a podnikateľka. Svojho času bola priekopníčkou letectva ako jedna z najvýznamnejších pretekárskych pilotiek tej doby. Počas svojej leteckej kariéry dosiahla viac rýchlostných, vzdialenostných a výškových rekordov ako ktorýkoľvek iný letec. V máji 1953 sa stala prvou ženou, ktorá prekonala zvukovú bariéru, a v máji 1964 tiež dvojnásobok rýchlosti zvuku.

Jacqueline Cochranová
americká pilotka a podnikateľka
Cochranová okolo roku 1943
Rod. meno	Bessie Lee Pittmanová
Narodenie	11. máj 1906 Muscogee, Florida, USA
Úmrtie	9. august 1980 (74 rokov) Indio, Kalifornia, USA
Profesia	pilotka, skúšobná pilotka, hovorkyňa a podnikateľka
Rodičia	Ira Pittman (otec) Mary Pittmanová (matka)
Manžel	Robert Cochran (do 1927) Floyd Odlum (od 1936)
Deti	1
Odkazy
Commons	Jacqueline Cochranová
Letecký portál  Biografický portál

Životopis

Narodila sa 11. mája 1906 v Muscogee na Floride (iné zdroje uvádzajú miesto narodenia mesto Pensacola alebo neďaleko DeFuniak Springs) ako Bessie Lee Pittmanová. Bola najmladším z piatich detí Iru Pittmana a Mary Pittmanovej (rodenej Grantovej). Vyrastala v chudobe a získala len minimálne vzdelanie. Keď mala osem rokov, presťahovala sa jej rodina do Georgie, kde začala pracovať v pradiarni. Potom pomáhala tehotným ženám s domácimi prácami a túžila sa vymaniť z ťažkého každodenného prežívania. Zamestnala sa v salóne krásy a už ako 14-ročná sa vydala za Roberta Cochrana. V roku 1921 sa im narodil syn Robert, Jr., ktorý ale zomrel v roku 1925, a o dva roky neskôr sa manželia rozviedli. Na svoje detstvo a dospievanie sa snažila zabudnúť a neskôr dokonca tvrdila, že bola sirotou v detskom domove, ale v skutočnosti žila so svojou rodinou. Hoci potom popierala svoju rodinu a minulosť, zostala s nimi v kontakte a v priebehu rokov sa o nich starala. Časť jej rodiny sa potom presťahovala na jej ranč v Kalifornii. Boli poučení, aby vždy hovorili, že sú jej adoptívna rodina. Cochranová chcela pred verejnosťou utajiť prvé kapitoly svojho života a darilo sa jej to až do smrti.

Medzitým sa stala úspešnou a rešpektovanou kaderníčkou. Nejaký čas pracovala aj ako zdravotná sestra, ale nedokázala sa vyrovnať s emocionálnou stránkou tejto profesie a vrátila sa ku kozmetike. Toto povolanie vykonávala najprv v Montgomery v Alabame, potom v Pensacole na Floride a približne od roku 1931 v New Yorku, kde si zmenila meno na Jacqueline. Využila svoj vzhľad a osobnosť, aby získala prácu v prestížnom salóne v Saks Fifth Avenue. Ako jedna z najrešpektovanejších kaderníčok často sprevádzala svoje verné zákazníčky na cestách. Počas návštevy Miami spoznala na jednej z organizovaných večerí bohatého právnika a priemyselníka Floyda Odluma, ktorý jej pomohol v rozvoji podnikania, a 11. mája 1936 sa vzali. Kvôli cestovaniu jej odporučil naučiť sa lietať a viacero jej kozmetických produktov pomenoval Wings (Krídla) a neskôr najal Marilyn Monroe na propagáciu jej rúžu. Svoje kozmetické produkty neskôr predávala pod sloganom Wings to beauty (Krídla krásy). Práve on priviedol Jacqueline k letectvu. Prvé hodiny lietania absolvovala v roku 1932 na letisku Roosevelt Field na Long Islande a za tri týždne získala pilotný preukaz. Čoskoro si osvojila technické aspekty lietania a navigácie.

Jacqueline Cochranová pózuje pri lietadle Northrop Gamma 2G

Krátko po získaní prvých skúseností s lietaním sa zúčastnila viacerých leteckých pretekov, pričom v prvej polovici 30. rokov boli podobné disciplíny predovšetkým mužskou záležitosťou. V októbri 1934 bola jedinou ženou na štarte MacRobertsonových leteckých pretekov vedúcich z Londýna do Melbourne v Austrálii. Na svoj let získala lietadlo Gee Bee R-6H Q.E.D., ale kvôli problémom s klapkami ho pri pristátí v rumunskej Bukurešti poškodila a z pretekov odstúpila. V polovici 30. rokov testovala nové motory Pratt & Whitney R-1340 a R-1535. V roku 1935 sa Cochranová prvýkrát zúčastnila Bendixových transkontinentálnych leteckých pretekov, na ktoré nastúpila s lietadlom Northrop Gamma 2G, ale nedokončila ich. O dva roky neskôr skončila tretia, pričom bola jedinou ženou na pretekoch. S Ameliou Earhartovou, s ktorou boli kamarátky, spolupracovala na otvorení pretekov pre ženy. V tom istom roku sa tiež stala prvou ženou v histórii, ktorá vykonala pristátie iba za pomoci prístrojov. Dňa 3. decembra 1937 uskutočnila so stíhacím lietadlom Seversky SEV-S1 rekordný rýchlostný prelet na trase New York – Miami, ktorú zvládla za 4 hodiny, 12 minút a 27 sekúnd. Ešte významnejší úspech dosiahla 23. augusta 1938, kedy ako prvá žena získala Bendixovu trofej. Preteky vedúce z Los Angeles do Clevelandu vyhrala s lietadlom Seversky AP-7, pričom túto trasu preletela za 8 hodín, 10 minút a 31 sekúnd. K víťazstvu jej dopomohol revolučný palivový systém, vďaka ktorému sa zároveň stala prvým účastníkom v histórii Bendixových pretekov, ktorý ich dokončil bez medzipristátia. V roku 1938 tiež testovala lietadlo s tzv. modrým krídlom a podieľala sa na vývoji kyslíkovej masky, vďaka ktorej dosiahla výškový rekord.

Cochranová (v strede) so žiačkami organizácie Women Airforce Service Pilots počas druhej svetovej vojny

Keď v septembri 1939 začala druhá svetová vojna v Európe, Jackie napísala list prvej dáme USA Eleanor Rooseveltovej, v ktorom ju žiadala, aby sa pre prípad, že sa jej vlasť zapojí do vojny, mohli ženy angažovať v podporných armádnych misiách a umožnili tým maximálne nasadenie mužov v bojoch. Navrhovala vycvičiť letku zloženú z pilotiek, ale jej návrh zostal zatiaľ nevypočutý. Neodradilo ju to a vstúpila do organizácie Krídla pre Britániu, ktorá prelietavala bombardéry vyrobené v USA do Veľkej Británie. V júni 1941 pilotovala bombardér do Anglicka, kde dobrovoľne ponúkla svoje služby Kráľovskému letectvu (RAF) a niekoľko mesiacov pracovala pre britský Pomocný letecký dopravný zbor (ATA), pričom v Spojených štátoch získavala kvalifikované pilotky a odvážala ich do Anglicka, kde sa pripojili k ATA. Cochranová dosiahla v ATA hodnosť flight captain (vtedy ekvivalent k hodnostiam squadron leader v RAF a major v amerických vzdušných silách). V roku 1943 sa vrátila späť do Ameriky a zistila, že myšlienku výcviku mladých žien pre transportné misie namiesto nej prevzala Nancy Harkness Love. Nedokázala sa zmieriť s tým, že by iná žena realizovala jej nápad a tlačila armádu na vzkriesenie svojho pôvodného konceptu na výchovu pilotiek. Stala sa vedúcou civilnej organizácie Women Airforce Service Pilots (WASP) pripravujúcou ženy, ktoré mali neskôr nahradiť mužov pri domácich letoch mimo vojnových bojísk. Pod túto organizáciu neskôr zahrnula program, ktorý viedla jej súperka Nancy. Za svoje vojnové úsilie dostala v roku 1945 ako prvá žena v civile vyznamenanie Distinguished Service Medal. Na konci vojny ako novinárka navštívila Japonsko, Čínu, Sovietsky zväz a v Nemecku sa zúčastnila norimberského procesu.

Jackie Cochranová v kokpite prúdového stíhacieho lietadla Canadair Sabre Mk.3, v ktorom 18. mája 1953 ako prvá žena v dejinách prekonala rýchlosť zvuku, pri rozhovore s Chuckom Yeagerom

Po vojne Cochranová dosiahla ďalšie množstvo leteckých rekordov. Dňa 9. septembra 1948 vstúpila do Zálohy Vojenského letectva USA v hodnosti podplukovníčky. Za šesť rekordov, ktoré dosiahla na upravených stíhačkách P-51 Mustang, dostala vojenské vyznamenanie Distinguished Flying Cross. V 50. rokoch podporovala kandidatúru Dwighta Eisenhowera na prezidenta Spojených štátov. Začala tiež lietať na nových prúdových lietadlách, na ktorých takisto dosiahla veľa rekordov. V roku 1952 sa 47-ročná Cochranová rozhodla pokoriť svetový rýchlostný rekord pre ženy, ktorý vtedy držala francúzska letkyňa Jacqueline Auriolová. Od amerického vojenského letectva sa pokúsila požičať si prúdovú stíhačku F-86 Sabre, ale odmietli ju. Zoznámila sa s vicemaršalom Kanadského kráľovského letectva, ktorý jej so súhlasom kanadského ministra obrany vybavil zapožičanie lietadla Canadair Sabre Mk.3. Spoločnosť Canadair vyslala do Kalifornie na tento pokus 16-členný podporný tím. Povzbudená majorom Chuckom Yeagerom, s ktorým Jackie spájalo celoživotné priateľstvo, dosiahla 18. mája 1953 v blízkosti Edwardsovej základne na uzavretom okruhu s dĺžkou 100 km priemernú rýchlosť 1050,18 km/h, pričom časť trasy letela nadzvukovou rýchlosťou. Stala sa tak prvou ženou v dejinách, ktorá prekonala rýchlosť zvuku. V priebehu nasledujúcich dvoch týždňov na rovnakom lietadle prekonala ďalšie tri rýchlostné rekordy a jeden výškový rekord (14 377 m). Za túto sériu úspechov získala svoju štvrtú Harmonovu trofej.

Jacqueline Cochranová pred nadzvukovým cvičným lietadlom Northrop T-38A Talon, asi 1962

V roku 1954 jej vyšla autobiografická kniha The Stars at Noon, ktorú napísala so svojím manželom Floydom Odlumom. O dva roky neskôr politicky ambiciózna Cochranová kandidovala do kongresu za 29. obvod v Kalifornii ako kandidátka Republikánskej strany. Hoci porazila päť mužských protikandidátov a získala republikánsku nomináciu, vo všeobecných voľbách tesne prehrala s demokratickým kandidátom a prvým ázijsko-americkým kongresmanom Dalipom Singhom Saundom. Saund získal 54 989 hlasov (51,5 %) a Cochranová 51 690 hlasov (48,5 %). Jej politický neúspech bol jedným z mála neúspechov, ktoré kedy zažila, a už sa nikdy nepokúsila kandidovať. Tí, ktorí ju poznali, uviedli, že táto prehra ju trápila po zvyšok života, pretože údajne ťažko znášala prehru s „hinduistom“, hoci Saund bol v skutočnosti sikh. V roku 1958 sa Jackie stala prvou ženou vo funkcii prezidentky Medzinárodnej leteckej federácie (FAI), ktorú vykonávala nasledujúce dva roky. Ako konzultantka firmy Northrop Corporation vytvorila v období od augusta do októbra 1961 na nadzvukovom cvičnom lietadle T-38A Talon sériu rýchlostných, vzdialenostných a výškových rekordov. V októbri 1961 stanovila dva svetové rekordy uznané FAI, keď s T-38A vyletela do maximálnej letovej hladiny 17 091 m a v horizontálnom lete udržala výšku 16 841 m.

Na začiatku 60. rokov 20. storočia sa Jackie nadchla pre lety do vesmíru. Napriek počiatočným pochybnostiam, či podporí iné ženy v dosiahnutí cieľa, ktorý ona nemohla dosiahnuť kvôli vekovej hranici, sa Cochranová podieľala na výbere vhodných kandidátok a sama finančne podporila projekt Mercury 13. Mnoho žien prešlo náročnými testami a program dokázal, že po fyzickej stránke sú ženy schopné absolvovať lety do vesmíru rovnako ako muži. Dodnes však panujú pochybnosti, či naozaj chcela, aby iná žena letela do vesmíru, keď ona sama nemohla. Neskôr dodala, že sa nestavala proti myšlienke žien vo vesmíre, ale nebol na to podľa nej vtedy ten správny čas. Od mája do júna 1964 Cochranová vytvorila na lietadle TF-104G Starfighter celkovo tri ženské svetové rýchlostné rekordy. Najvýznamnejší z nich dosiahla 11. mája, v deň svojich 58. narodenín, kedy na Edwardsovej základni nasadla do kokpitu TF-104G, s ktorým na priamom úseku dlhom 15 – 25 km dosiahla rýchlosť 2 300,23 km/h. Stala sa tak prvou ženou, ktorá prekonala dvojnásobok rýchlosti zvuku. V roku 1965 bola Jackie Cochranová uvedená do Medzinárodnej siene slávy letectva a kozmonautiky. O štyri roky neskôr ju povýšili na plukovníčku v zálohe a v roku 1970 odišla do výslužby.

Potom ešte bola špeciálnou konzultantkou Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a v roku 1971 ju uviedli do Národnej leteckej siene slávy. Vo veku 70 rokov jej lekári oznámili, že potrebuje kardiostimulátor, a musela sa vzdať lietania. Napísala tiež svoje pamäte. V roku 1976 jej zomrel manžel a zdravotný stav sa jej naďalej zhoršoval. Zomrela 9. augusta 1980 vo veku 74 rokov vo svojom dome v meste Indio v Kalifornii.

„	Mohla som sa narodiť v chatrči, ale rozhodla som sa cestovať s vetrom a hviezdami.	“
– Jacqueline Cochranová

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jacqueline Cochranová