Iónske povstanie bolo protiperzské povstanie iónskych sídiel v Malej Ázii, ktoré sa odohralo v rokoch 499494 pred Kr. Na čele povstania stálo mesto Milét a pomoc, ktoré povstaniu poskytli Atény, bola príčinou grécko-perzských vojen. Povstanie skončilo porážkou povstalcov v bitke pri Ladé.

Priebeh

upraviť

V roku 499 pred Kr. vypuklo na západnom pobreží Malej Ázie povstanie iónskych mestských štátov.[1] Na čele povstania stálo mesto Milét, ktorého vládca tyran Aristagoras slúžil perzskému vládcovi. Keď sa mu však nepodarilo dobyť pre kráľa ostrov Naxos, obával sa o svoj život, a keď vypuklo povstanie, postavil sa na jeho čelo. V materskom Grécku sa snažil získať podporu, ale Sparta ho odmietla a Aténčania poskytli povstalcom len dvadsať lodí.

Povstalci mali spočiatku úspechy. Zbavili sa perzských posádok, vyplienili a vypálili lýdske mesto Sardy, ale perzská posádka sa tu ubránila.

V roku 494 pred Kr. utrpelo povstalecké loďstvo porážku pri ostrove Ladé . Na perzskej strane bojovali vynikajúci námorníci z Fenície. Po víťazstve Dareios úplne zničil Milét ako odplatu za vypálenie Sárd a ostatné grécke mestá v Malej Ázii sa dostali opäť pod perzskú nadvládu. Dareios sa rozhodol pomstiť sa gréckym mestským štátom aj v materskom Grécku za podporu, ktorú poskytli povstalcom.

Referencie

upraviť
  1. ŠKVARNA, Dušan et al. Lexikón slovenských dejín. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1999. 381 s. ISBN 80-08-02977-3. S. 16.

Iné projekty

upraviť