Wikipédia

Hluchavkovité

Hluchavkovité[1] (lat. Lamiaceae[2]) alebo (skôr staršie) pyskaté[1][3] (iné názvy: pyskaté rastliny[4], pyskovité[5] ; lat. Labiatae[2]) je čeľaď z radu hluchavkotvaré (Lamiales) patriaceho do taxónu pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae).

Hluchavkovité

hluchavka purpurová
Vedecká klasifikácia
 
Linnaeus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Typovým rodom čeľade je rod hluchavka (Lamium).

Výskyt

upraviť

Hluchavkovité rastú hlavne v Stredomorí,[6] ale majú kozmopolitné rozšírenie[7].

Využitie

upraviť

Viaceré rastliny sú veľmi aromatické a používajú sa ako liečivé rastliny a koreniny: bazalka, mäta, rozmarín, šalvia, saturejka, majoránka (majorán záhradný), oregano (pamajorán obyčajný), yzop, tymian, levanduľa a perila. Niektoré druhy sú kríky alebo stromy (tík) a výnimočne aj ako popínavé rastliny[chýba zdroj]. Pestujú sa aj pre[chýba zdroj]:

Charakteristika

upraviť

Niektoré druhy vo svojich listoch a ochlpení produkujú terpén, aby odpudzovali bylinožravce. Kvety majú 5 spojených lístkov, jeden veľký piestik má 4 semenníky.[2]

Systematika

upraviť

Čeľaď zahŕňa 236 rodov,[12] do ktorých patrí veľa druhov: zdroje uvádzajú od 6700[6] do 7200 druhov.[12]

Čeľaď sa v nedávnej minulosti považovala za blízko príbuznú čeľadi železníkovité (Verbenaceae).[12][13] V 90. rokoch 20. storočia dokonca navrhovali fylogenetické štúdie, že rody klasifikované do čeľade železníkovité by mali byť zahrnuté medzi hluchavkovité.[14][15]

Zoznam rodov v čeľadi hluchavkovité

upraviť

(Ak nie je uvedené inak, zdrojom slovenského názvu je[16])

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b Slovenská botanická spoločnosť: Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín, 2017 [1] S. 62
  2. ↑ a b c GLIMN-LACY, Janice; KAUFMAN, Peter B.. Botany Illustrated (Introduction to Plants, Major Groups, Flowering Plant Families). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2006. 278 s. ISBN 978-0-387-28875-8. (po anglicky)
  3. ↑ pyskatý. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  4. ↑ pyskaté rastliny. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 115.
  5. ↑ TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. [s.l.] : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 580.
  6. ↑ a b BAILEY, Jill; Facts on File, Inc. The Facts on File Dictionary of Botany. [s.l.] : Facts On File, Incorporated, 2002. 250 s. ISBN 978-0-8160-4911-0. S. 128.
  7. ↑ HEYWOOD, Vernon H.; BRUMMITT, Richard K.; SEBERG, Ole. Flowering Plant Families of the World. Ontario, Canada : Firefly Books. ISBN 978-1-55407-206-4.
  8. ↑ a b c ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie: rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 181.
  9. ↑ a b c PATON, A. J. et al. Nomenclatural changes in Coleus and Plectranthus (Lamiaceae): a tale of more than two genera. In: PhytoKeys 129 (2019)
  10. ↑ [2]
  11. ↑ [3]
  12. ↑ a b c Raymond M. Harley, Sandy Atkins, Andrey L. Budantsev, Philip D. Cantino, Barry J. Conn, Renée J. Grayer, Madeline M. Harley, Rogier P.J. de Kok, Tatyana V. Krestovskaja, Ramón Morales, Alan J. Paton, and P. Olof Ryding. 2004. "Labiatae" pages 167–275. In: Klaus Kubitzki (editor) and Joachim W. Kadereit (volume editor). The Families and Genera of Vascular Plants volume VII. Springer-Verlag: Berlin; Heidelberg, Germany. ISBN 978-3-540-40593-1
  13. ↑ STEVENS, P. F.. Lamiales (Lamiaceae Family) [online]. Angiosperm Phylogeny Website, July 2012, [cit. 2015-03-25]. Dostupné online.
  14. ↑ Cantino, P.D., Harley, R.M. & Wagstaff, S.J. 1992. Genera of Labiatae: status and classification. Pp. 511-522. In: Raymond M. Harley and Tom Reynolds (editors). Advances in Labiate Science. Richmond, Royal Botanic Gardens, Kew.
  15. ↑ Phylogeny in Labiatae s.l., inferred from cpDNA sequences. Plant Systematics and Evolution, 1998, s. 265–274. DOI: 10.1007/bf00985232.
  16. ↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 249-252.
  17. ↑ a b Kultúra slova, 2019, roč. 53, č. 2 [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i., [cit. 2024-08-20]. Dostupné online.
  18. ↑ ARTIMOVÁ J. & KOLAŘÍK A.. O latinčine v botanickej terminológii. Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti, roč. Ročník 26.
  19. ↑ BERTOVÁ, LÝDIA, GOLIAŠOVÁ, KORNÉLIA. Flóra Slovenska Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Boraginales, Lamiales, Solanales.. [s.l.] : Bratislava: Veda, 1995. ISBN 8022404225.
  20. ↑ Kultúra slova, 2023, roč. 57, č. 1 [online]. [Cit. 2024-08-19]. Dostupné online.
  21. ↑ a b c d ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986
  22. ↑ ZUBRICKÝ, J., TUŠANOVÁ, E. Veterinárna botanika. Bratislava: Príroda, 1969. S. 123

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lamiaceae na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hluchavkovité&oldid=7936612“